Košické sídlisko KVP mení svoju tvár. Menej betónu, viac zelene

Košické Sídlisko KVP pokračuje v postupnej premene svojich verejných priestorov. V októbri dokončilo revitalizáciu Námestia fontány, historicky najväčší investičný projekt svojho druhu v mestskej časti. Čo ďalšie chystá pre svojich obyvateľov?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Košické sídlisko KVP sa začalo budovať na prelome rokov 1979 a 1980, pričom hlavná výstavba bytových domov prebiehala od roku 1983 až do Nežnej revolúcie. Dnes je sídlisko jedným z najrozsiahlejších a najcharakteristickejších obytných celkov v metropole východu. 

Panoráme sídliska dominujú viacpodlažné bytové domy, verejným priestorom zasa predovšetkým rozsiahle parkovacie plochy, miestami doplnené o zeleň či detské ihriská. Vnútrobloky medzi panelákmi, kedysi navrhnuté ako miesta na oddych a spoločenské stretávanie, však dnes často pôsobia zanedbane. Chodníky sú značne opotrebované, zeleň neraz rastie bez systematickejšej údržby a modernizáciu si žiadajú aj detské ihriská. 

Reakcia na nevhodný stav

Aktuálny stav sa však Mestská časť Košice-Sídlisko KVP snaží systematicky meniť prostredníctvom viacerých projektov zameraných na verejné priestory. V októbri 2026 k nim pribudla aj úspešne ukončená revitalizácia Námestia fontány. Ide o historicky najväčší investičný projekt svojho druhu na Sídlisku KVP. Jeho výstavba prebiehala od júna 2025. 

„Po vyše 40 rokoch od výstavby sídliska musíme verejný priestor prispôsobovať súčasnému spôsobu života. Samospráva by mala vyhľadávať a uplatňovať nové technologické a architektonické možnosti, aby sme život medzi panelákmi robili pre obyvateľov funkčnejším a atraktívnejším. Sídliská nemusia byť len miestom na prenocovanie, ale aj na kvalitnejší život,“ uviedol bývalý starosta MČ KVP a súčasný novozvolený primátor Košíc Ladislav Lörinc. 

O 1 200 m² menej betónu

Zrevitalizované námestie sa nachádza medzi ulicami Zombova, Bauerova a Čordákova. Jeho celková plocha zaberá 8 500 štvorcových metrov. Roky zanedbávaný verejný priestor s nefunkčnou fontánou sa vďaka projektu stal otvorenejším a bezbariérovým. Získal aj novú pochôdznu fontánu a nový systém na zachytávanie dažďovej vody. 

Stavebné práce v území trvali celkovo 15 mesiacov. Medzi hlavné prínosy projektu patrí nahradenie pôvodnej asfaltovej plochy bielym betónom, ktorý v lete kumuluje menej tepla. Okrem bieleho betónu v lokalite pribudli aj nové ekologické mlatové chodníky. Projekt celkovo zredukoval množstvo betónových plôch o 1 200 m², čo vo výsledku znamená najmä viac zelene. 

Nová fontána ako hlavná dominanta

V rámci revitalizácie bolo vysadených 46 nových stromov a približne 7 000 rastlín a krov. Nemenej dôležitou súčasťou revitalizácie bolo aj osadenie podzemných retenčných nádob, ktoré zbierajú dažďovú vodu. Tá bude následne využívaná na efektívne zavlažovanie novootvoreného verejného priestoru. Nové materiály a zeleň dopĺňa aj nový mestský mobiliár vrátane 61 nových lavičiek a inteligentné osvetlenie. 

Najväčšou a najočakávanejšou architektonickou zmenou prešla samotná fontána. Po novom je pochôdzna a zarovnaná s plochou námestia. Jej súčasťou je 57 vodných dýz a podsvietenie. „Aby bola prevádzka fontány efektívna, inteligentná technológia automaticky reguluje jej činnosť pri silnejšom vetre či v daždi. Obdobné technológie a funkcionality fontány sú v Košiciach použité iba na Hlavnej ulici a v Mestskom parku,“ uvádza mestská časť Sídlisko KVP. 

Lacnejší, ako sa čakalo

„Verejný priestor má dobre slúžiť všetkým, preto nová podoba námestia búra architektonické bariéry. Bezbariérový pohyb ocenia naši seniori, ale tiež rodičia s kočíkmi alebo ľudia s pohybovým znevýhodnením. Pre slabozrakých a nevidiacich obyvateľov sme na povrchu chodníkov nainštalovali špeciálne hmatové a signalizačné prvky,“ uviedol Ladislav Lörinc pri otvorení zrevitalizovaného Námestia fontány. 

Celkové oprávnené výdavky projektu boli schválené na úrovni 3,7 milióna eur, pričom na 92 % z tejto sumy sa našej MČ podarilo získať eurofondy v rámci Programu Slovensko.

„Po obstaraní prác a realizácii sa nám podarilo túto sumu stlačiť na 3,16 milióna eur a ušetriť tak 570-tisíc eur oproti pôvodne plánovanej sume. Ušetriť sa nám podarilo aj na čase – práce mali podľa zmluvy trvať do konca roka, no vďaka dobrému projektovému riadeniu a efektívnej spolupráci so zhotoviteľom DAG Slovakia môžeme po novom námestí všetci chodiť o dva mesiace skôr,“ približuje samospráva na sociálnej sieti. 

Kedy sa začne výstavba lineárneho parku?

Revitalizáciou Námestia fontány sa však premena verejných priestorov na Sídlisku KVP nekončí. Mestská časť pripravuje aj ďalšie projekty, medzi ktoré patrí  napríklad plánovaný lineárny park na Wuppertálskej ulici a komplexná obnova vnútrobloku Klimkovičova – Čordákova. 

Lineárny park má vzniknúť vo štvrtom obvode sídliska pozdĺž Wuppertálskej ulice, v území dlhom približne 500 až 550 metrov. Návrh ateliéru Miloš Hájnik Architekti rozdeľuje park do piatich funkčne odlišných etáp. Súčasťou priestoru majú byť workoutové a detské ihriská, oddychové zóny, pobytové schody, inkluzívne herné prvky, zeleň či priestor určený pre seniorov a prechádzky so psom. 

Projekt stavby bol investorovi odovzdaný v auguste 2025, pričom následne sa začal proces povoľovania a hľadania vhodných zdrojov financovania. Pri hladkom priebehu prípravy sa začiatok realizácie odhaduje na marec 2027.

Od partnerov ASB

Ako ovplyvňuje podložie správanie mostných konštrukcií?

bloum prináša prírodné tvary do pracovných interiérov

A čo vnútrobloky?

Ďalším pripravovaným projektom je obnova vnútrobloku Klimkovičova – Čordákova s rozlohou viac ako 15-tisíc štvorcových metrov. Vnútroblok má po obnove ponúknuť pokojný park, detské ihriská pre rôzne vekové kategórie, workoutovú zónu, revitalizované multifunkčné ihrisko, priestor na prechádzky pre psov aj priestor pre sezónne prevádzky s posedením.

Jednotlivé funkcie má prepájať výrazný bezbariérový chodník z pigmentovaného žltého betónu. Viac ako 7 500 štvorcových metrov územia má tvoriť zeleň.  Aktuálne Mestská časť Košice-Sídlisko KVP hľadá zdroje na financovanie projektu. „Cieľom mestskej časti je aj pre realizáciu tohto smelého zámeru požiadať o eurofondy,“ uvádza samospráva na svojej sociálnej sieti.