Trojnásobne obdarení výhľadom
Galéria(20)

Trojnásobne obdarení výhľadom

Zo zastavaných strání a vrcholkov kopcov v okolí miest a mestečiek je zrejmé, že na vytvorenie vysokého štandardu bývania nestačia um, talent a skúsenosti architekta. Dôležitá je aj poloha, ráta sa výhľad. Dom mladej rodiny na kopci Freiberg v podunajskom Klosterneuburgu je ním obdarený trojnásobne. Z jednej strany je ďaleká perspektíva, kde sa oko zastaví na medenkových kopulách svetoznámej kláštornej budovy, na druhej strane blízky zelený chrbát kopca a na tretej sa ponúka nie menej premenlivý a nie menej zaujímavý pohľad na stonky a steblá na zvažujúcej sa lúke.

Zvonku dom zaujme najprv veľkými jednoliatymi plochami a ich usporiadaním. Od plošnosti a jednoliatosti sa neodkláňa ani zeleň. Z trávnika sa totiž len kde-tu dvíha skôr skupinka kríkov než strom. Zeleň hraničí s tyrkysovým obdĺžnikom napusteného bazéna, vedľa sa vynímajú múriky a terasy farby veľmi bielej kávy a v nich sýte červenohnedé ostrovy z exotického dreva bangkirai.

Maska vážnosti padá v záhrade

Prvý dojem striedmosti v bezprostrednom okolí domu sa napokon potvrdí aj za jeho prahom – tóny mimo farebnej škály od bielej po hnedú sú výnimkou a iste nie je náhoda, že v interiéri nájdete skôr izbové rastliny než pestré kvety vo vázach.

Vonku sa aj tento úsporný register redukuje a na priečelí dospieva až ku konfrontácii ideálne hladkej a ideálne bielej plochy a skla. V bočných pohľadoch dominujú biele plochy, vďaka plytkým výrezom okenných pásov plastické. Dominujú natoľko, že pri pohľade zo záhrady akoby sa prízemie s prevahou skla strácalo a vzniká ilúzia, že do svahu je zapustené poschodie.

Tento dojem vzniká aj preto, že jeho línia prízemia oproti rovine prvého poschodia mierne ustupuje. Pri troche fantázie pripomína strešná stavba s telesom kozubového komína upevňovací prvok, akúsi svorku, konzolu, ktorá nesie visuté poschodie.

Opačný dojem vyvoláva prízemie na vstupnej strane domu. Pôsobí hmotne, masívne, solídne, ako opora silno prečnievajúceho poschodia. Fasáda a múry, vytvárajúce závetrie a zabezpečujúce súkromie na terasách, sú obložené vápencom a ako staré opevnenia naklonené smerom dnu.

Čo ukrýva galéria

Prízemie je jednotným obývacím priestorom, ktorý expanduje do záhrady na oboch širších stranách domu. Tam, kde sa opiera popoludňajšie slnko, sa z obývačky a jedálne vychádza cez sklenené odsúvacie steny na terasy, na ktorých si možno krátiť chvíľu pri bazéne, ranná káva sa popíja na malej terase pri kuchyni, vloženej do rohu domu na východnom priečelí. Výhľadu z jednej terasy na druhú naprieč domom nič neprekáža. Veľký vnútorný priestor s otvoreným schodiskom na galériu s knižnicou je rozčlenený na obývačku, jedáleň a kuchyňu len rozličnými úrovňami podláh. Najnižšie je kuchyňa – ak sa z nej ide až na opačný koniec obytného priestoru, do obývačky, napríklad posedieť si s návštevou, treba dva razy vyjsť po niekoľkých schodoch.

Na poschodí sa dá z oboch detských spální aj pracovne vyjsť na vzduch na balkóny a strešná terasa pri veľkej spálni priam láka užiť si slnečný kúpeľ. Ani z detských spální však netreba kvôli hrám na slniečku chodiť po schodoch a von z domu. Pred detskými izbami je totiž priestor, otvorená galéria, ktorá slúži ako slnečná herňa – podľa počasia na čerstvom vzduchu alebo za oknami domu. Strešné okno nad galériou, takmer desať štvorcových metrov, sa dá odsunúť, rovnako ako aj sklenená stena vedúca na balkón. Vznikne tak patio, clonené a chránené zboku pevnými exteriérovými clonami!

 
Zaujímavé sú priestorové vzťahy naprieč domom nielen v horizontálnej, ale aj vo vertikálnej úrovni. Otvorená galéria s knižnicou, kam vedie prvé, ľahké a otvorené rameno schodiska, je o podlažie vyššie než kuchyňa. (Na galérii sa nachádza aj herňa otvorená do obytného priestoru podobne ako knižnica a vstupuje sa z nej do pracovne a detských spální.) Schodisko ďalej pokračuje do strešnej spálne nad obývacou izbou, ktorá je oproti knižnici vyššie o pol podlažia.   Priestrannosť a vzdušnosť kuchyne podčiarkuje jednoduchý biely stôl s polypropylénovými stoličkami Catifa53 od talianskej firmy Arper (Lievore, Alther, Molina) a nábytková stena zo svetlého dreva od Miele, v ktorej sú dvere do komory.

Na rozdiel od jednotného priestoru na prízemí sú poschodia riešené ako tri oddelené zóny –pracovná a dve oddychové na prvom a druhom poschodí. Ani tu sa však otvorenosť a previazanosť priestorov celkom nevytráca. Pracovnú a oddychovú zónu prepája so spálňami detí voľný medzipriestor s herňou a knižnicou, otvorený až do obývačky a jedálne, ktoré siahajú cez dve podlažia.

Ateliér Projekt A01, ktorý vedú Andreas Schmitzer a Maria Planeggerová, zaradil britský časopis Wallpaper do minuloročného výberu najlepších nových architektonických firiem na svete.

 
Pri zariaďovaní tejto aj ostatných dvoch kúpeľní padol výber na minimalistický štýl talianskeho výrobcu Toscoquattro.   Starožitným akcentom v obývačke je reprezentačný portrét en pied a moderná klasika – kávový stolík z orechového dreva z roku 1947 od sochára Isamu Noguchiho. Riešenie steny, na ktorej visí obraz, je opäť citáciou raného funkcionalizmu.

Karol Klanic
Foto: © www.schmitzer.com