Mimo sietí, no so všetkými modernými vymoženosťami

Využívanie slnka kolektormi aj priepustnou fasádou.
Zdroj: Earthship

Počuli ste už niekedy termíny off-grid, pasívny, sebestačný či ostrovný dom alebo dokonca slamák či zemeloď? Niekoľko takýchto stavieb bolo realizovaných aj na Slovensku a v Česku, nehovoriac o zvyšku sveta, kde ich stoja ďalšie stovky.

Či už z ekologických, finančných, alebo filozofických dôvodov, niektorí ľudia si vyberajú stavať alebo konvertovať svoje bývanie tak, aby bolo nezávislé od štátom poskytovaných sietí. Neznamená to však, že by sa vzdávali elektriny, plynu, kúrenia, tečúcej vody či odpadu.

Väčšina týchto stavieb poskytuje rovnaký komfort ako typický moderný dom, ich zdroje však pochádzajú odinakiaľ. Väčšinou sa využívajú prírodné a obnoviteľné zdroje. Typy a terminológia Je to teda ostrovný alebo sebestačný dom, zemeloď či slamák?

Ešte tu máme pomenovania ako pasívny a off-grid dom, nehovoriac o termíne udržateľný, ktorý je používaný na toľko spôsobov, že už môže znamenať takmer čokoľvek. Pre potreby tohto článku si predstavme udržateľnosť skôr ako termín, ktorý zastrešuje všetky stavby využívajúce ekologické princípy.

Je to skôr nejaká škála, kde môže byť stavba viac alebo menej udržateľná, pričom 100-percentná udržateľnosť je cieľ, ktorý sa úplne dosiahnuť nedá. Ostrovný či off-grid dom je termín označujúci stavby, ktoré nie sú napojené na inžinierske siete. V názve sa však nedozvieme nič o tom, odkiaľ sa zdroje získavajú, takže aj v prípade, že generujete elektrinu spaľovaním benzínu pomocou elektrocentrály a kúrite uhlím, máte ostrovný dom.

Ťažko by sa však tento prístup považoval za ekologický. Pasívne domy už vo svojom názve naznačujú, akým spôsobom využívajú energie. Jednoducho povedané, ich pasivita spočíva v tom, že používajú konštrukčné princípy alebo prírodné lokálne zdroje na udržiavanie tepelného komfortu. Tieto domy nie sú z princípu ostrovnými, no už po vyriešení jedného zdroja svojpomocným spôsobom sa väčšinou pridávajú aj ďalšie.

Sebestačný dom je ďalším a aj posledným štádiom na škále sebestačnosti a hovoríme tak budove, ktorá si zabezpečuje všetku energiu zo svojho prostredia alebo obnoviteľných zdrojov. Tento však stále nemusí byť ostrovným, pokiaľ využíva napríklad napojenie vody na obec.

Takýmito alternatívnymi stavbami by potenciálne mohli byť aj moderné domy, no na Slovensku a v Česku nájdeme najmä dva typy stavieb, ktoré dotiahli niektoré princípy udržateľnosti a samostatnosti do dokonalosti, a to slamené domy a zemelode. Stali sa akýmisi predlohami, ktoré investori kopírujú za pomoci informácií získaných na workshopoch, v knihách alebo na internete. Aké princípy tieto stavby využívajú?

1Slaměnka Vesica v Česku.
Slaměnka Vesica v Česku. | Zdroj: Antonie Chalupná,

Inteligentné plánovanie

Je jednoduchšie postaviť sebestačný dom, ako sa ho snažiť prekonvertovať, a to z jednoduchého dôvodu: dizajnové princípy, ktoré mu umožnia fungovať v súlade s danou lokalitou, je potrebné zohľadniť už pri navrhovaní domu. Zohľadnenie podnebia je kľúčové, dom bude vyzerať inak v púšti v Mexiku než v zime na Slovensku.

Udržiavanie teploty v interiéri

Je bežným postupom zohľadňovať pri návrhu orientácie domu pohyb slnka. Pri snahe dosiahnuť pasivitu domu je však potrebné toto dotiahnuť do dokonalosti, a to rozvrhnutím presklených plôch, typu a hrúbky materiálov. Pri slamených domoch je nízka energetická hodnota dosiahnutá materiálmi. Steny zo slamy omietnuté hlinenou omietkou majú vynikajúce izolačné vlastnosti.

Zemelode ešte navyše využívajú aj orientáciu a akumulačné schopnosti materiálov. Stranu vystavenú na juh mávajú úplne presklenú a, naopak, severnú stranu domu pohlcuje zem. Objem zeme akumuluje teplo počas dňa a distribuuje ho do prostredia po zotmení. V kombinácii s dostatočne efektívnou izoláciou ako pri slamených domoch sa oba typy stavieb blížia k pasivite.

V zemelodi záhrada filtruje vodu zo sprchy
V zemelodi záhrada filtruje vodu zo sprchy. | Zdroj: Earthship

Pre každého bez rozdielu a zdarma

Dažďová a riečna voda, vietor, ako aj slnečné lúče sú príkladmi zdrojov, ktoré sa dajú využívať bez obmedzenia a platenia, no málokedy sa využívajú v bežných domácnostiach. Investori týchto domov často kladú dôraz na život v súlade s prírodou, a tak je to aj pri získavaní vody alebo elektriny.

Dažďová voda môže byť po filtrácii úplne zdraviu nezávadná alebo môžeme čerpať podzemnú vodu, v oboch prípadoch nás to oslobodzuje od obecných sietí. Tak isto ako pri veternej elektrárni alebo fotovoltických paneloch, bude aj tu zdanlivo vysoká vstupná investícia, po niekoľkých rokoch by sa už vložené financie mali vyrovnať a celý systém by mal ďalej fungovať zdarma.

Pri stavbe oboch konštrukcií sa využíva hlina, ktorá tiež môže byť zdarma, ak ste ju získali napríklad vyrovnávaním vlastného pozemku. Tu môže byť uplatnený ďalší princíp udržateľnosti, ktorým je lokálnosť použitého materiálu. Čím kratšiu cestu prekoná, tým menšiu uhlíkovú stopu zanechá.

Využiť všetko, čo sa dá, a potom ešte raz

V súčasnosti bežne hovoríme o recyklácii v súvislosti s triedením odpadu či nákupom oblečenia, no málokomu z nás by napadlo využívať odpadky pri stavbe svojho vysnívaného bývania či ďalej používať vodu po umývaní ovocia a zeleniny. V týchto domoch je recyklácia často ústredným princípom ich fungovania.

V dokumentárnom filme „Garbage Warrior“ (Bojovník s odpadkami) architekt Michael E. Reynolds ukazuje, ako pri stavbe zemelode používa namiesto tehál pneumatiky. Keď sa ho ľudia pýtajú, prečo nepoužíva stopercentne prírodné materiály, vysvetľuje, že „momentálne je na planéte viac pneumatík ako stromov”. Prázdne plechovky a fľaše zas pomáhajú obsahom vzduchu plniť funkciu izolácie.

Slama je vedľajším produktom pestovania obilnín a každý rok sa jej vyprodukuje omnoho viac, ako je potrebné na následné hnojenie pôdy. Slamené domy teda využívajú na veľkú časť svojej konštrukcie materiál, ktorý by inak skončil ako odpad. Ďalší spôsob, ako tieto domy často recyklujú, je aj v rámci domu samotného. Používaním vody vo viacerých cykloch a pomocou viacerých filtrov sa dá jej spotreba znížiť až o 50 percent, a tým sa zníži aj zaťaženie odpadového systému.

Stojí to za to?

Niekedy sa môže zdať, že mať udržateľné bývanie je pekná myšlienka, ale nestojí za námahu ísť proti prúdu. Majiteľky slameného domu Antonie Chalupnej sme sa pýtali na jej Slamenku Vesicu v Hornej Lhote neďaleko Blanska.

Z akého dôvodu ste sa rozhodli pre túto alternatívu?

Vždy sa mi páčili drevené chalupy a prírodné bývanie. Prvý podobný dom som videla u kamarátky, ktorá nakúpila prepravky v bazároch, naplnila ich slamou a začistila hlinenými omietkami. To ma inšpirovalo.

Nanášanie hlinenej omietky na slamený dom.
Nanášanie hlinenej omietky na slamený dom. | Zdroj: Antonie Chalupná,

Ktorá z týchto troch vecí najviac ovplyvnila vaše rozhodnutie pre tento typ stavby – ekológia, financie alebo sebestačnosť?

Ekológia. Nie je to lacnejšie než typický dom, ako si veľa ľudí myslí. Je však pravda, že sa ušetrí na práci, pretože sa veľa vecí naučíte robiť sami.

Aký typ stavby by ste volili pri ďalšej výstavbe? Ten istý alebo iný?

Ďalší by som asi volila „tiny house“, keďže slamený dom už máme. (smiech) Ale bývanie v našom slamenom dome sa mi veľmi páči a išla by som do toho znovu.

Čo považujete za najväčšiu výhodu vášho bývania v porovnaní s bežným typom?

Hlinené omietky fungujú úplne úžasne, v slamenom dome sa výborne spí a žije. Všimla som si to najmä vtedy, keď som po čase strávila víkend v paneláku a hneď začala pokašliavať zo suchého prostredia. Aj sálavé teplo z našej akumulačnej pece je veľmi príjemné.

A čo považujete za najväčšiu nevýhodu?

Stále veľmi veľa práce. Od začiatku stavby prešlo už šesť rokov, no stále sú nejaké detaily, čo treba dorobiť, alebo práca na záhrade. Ja to však vnímam ako taký jeden veľký projekt, beriem to aj z tej druhej stránky a som vďačná za všetky zážitky i priateľov, čo mi to dalo a čo som sa pritom naučila.

Nahrnutá zem pomáha temperovať vnútorné prostredie
Nahrnutá zem pomáha temperovať vnútorné prostredie | Zdroj: Earthship

Čo na to hovorí vaše okolie? Nejaké negatívne ohlasy?

Asi žijem v skvelej sociálnej bubline, kde sú ľudia, ktorí by mi to nevyvracali, ani keby sa im to nepáčilo. Samozrejme, sú ľudia, ktorí povedia, že je to pekné, ale aj tak chcem tehlu a do tohto by som sa nepustil, ale stále sú tolerantní.

Záver

Ako je to teda s tou off-grid udržateľnosťou? Ostrovný nemusí znamenať udržateľný a udržateľný zas nemusí byť ostrovný. Na škále udržateľnosti to však tieto stavby takmer vždy doťahujú ďalej než akékoľvek iné. Pri rešerši týchto stavieb sme navyše zistili ešte niečo, čo aj napriek tomu, že s ekológiou priamo nemá nič spoločné, môže pomôcť pri rozhodovaní o investovaní do alternatívneho projektu.

Od dokumentu „Garbage Warrior“ cez blogy, webové stránky, knihy „ako na to“ až po rozhovor s investorkou slameného domu je jasné, že takáto stavba si vyžaduje iný prístup než dom na kľúč. Treba mať pripravenú dobrú pracovnú morálku, chuť učiť sa postupy a, čo je možno najdôležitejšie, komunitu ľudí okolo seba, ktorí budú ochotní pomáhať alebo aspoň morálne podržia.

Toto všetko však správnym prístupom môže byť pre dobro veci. Na konci stavby nemusí byť výstupom len nové bývanie, ale aj noví priatelia, dobrý pocit z odvedenej roboty a možno aj väčšia vynaliezavosť pri ďalších projektoch.

Rebeka Zacková