Dubrovník priniesol aktivitu na tému pasívny dom
Pasívny dom nemusí byť len dogmou technických riešení. Jediným cieľom by nemalo byť iba magické číslo 15 kwh/m2, čo je jeho priemerná energetická spotreba za rok. Samozrejme, efektivita využitia energie je prioritou, ale architektúra nie je v závoze. „Naopak, poskytuje širokú škálu použitia architektonických foriem, typologických druhov a svojou povahou flexibilne reaguje na rôzne klimatické podmienky,“ tvrdil pre ASB otec myšlienky pasívneho domu Dr. Wolfgang Feist z Passivhausinstitutu v nemeckom Darmstadte a s charakteristickým úsmevom dodal: „Navyše, máme tu zdatných nasledovníkov.“ Myslel tým na medzinárodné kolo študentskej súťaže Isover Architectural Contest, ktoré sa v dňoch 1. – 4. júna uskutočnilo v chorvátskom Dubrovníku.
Slovensko nebolo pasívne
„Ak sa pýtate na úroveň, ja som spokojný – a to veľmi,“ hovorí Wolfgang Feist, ktorý v Dubrovníku nebol len v pozícii prednášajúcej autority, ale aj ako predseda poroty. „Našiel som tu mnoho inšpiratívnych príkladov, netradičných riešení i zdravej miery experimentu, čo som však v kútiku duše od mladých čakal. Som veľmi rád, že študenti architektúry sa zaujímajú o uplatňovanie princípov pasívneho domu. Je sympatické, že nerobia iba dom, ktorý je funkčný a je nositeľom krásnych architektonických foriem, ale pri navrhovaní využívajú aj princípy trvalo udržateľného rozvoja.“
Medzi takmer štyrmi desiatkami študentských kolektívov sa nestratili ani slovenskí zástupcovia z Fakulty architektúry STU v Bratislave. Vo všeobecnom hlasovaní vyše stovky účastníkov najviac zaujal návrh Ondreja Kureka, Petra Kucharoviča a Tomáša Krišteka (spolupráca: Martin Krajči), odborná porota zase prisúdila špeciálnu cenu projektu Matúša Podskalického a Jána Miškova, ktorí vyhrali aj národné kolo. Tí privítali aj formu verejnej prezentácie svojho projektu, na ktorej museli obhájiť svoj koncept.
„Možno sme boli trochu hodení do vody, ale snažili sme sa v nej v rámci našich možností zodpovedne plávať,“ povedal Matúš Podskalický. „Je to pre nás cenná skúsenosť, pretože prax tvrdí, že v komunikácii s investorom je zdatná argumentácia polovica úspechu. Téma nás zároveň naučila rozmýšľať v duchu slov pána Feista, že funkcia tam nie je len tak pre nič za nič. Dakedy som to vnímal ako obmedzenie, ale dnes už viem pochopiť, prečo nás aj na škole tlačia do funkčných foriem.“
Ondrej Kurek zase zdôraznil náročnosť súťaže, ktorá pre nich priniesla nové kritériá v rozvíjaní konceptu. „Stretli sme sa s tým prvýkrát, ale práve to bola pre nás výzva,“ hovorí Kurek, ktorý pripustil dlhšie zorientovanie sa v problematike. „Aj napriek pocitu, že ešte sa dá v mnohom zlepšovať, sa domnievam, že náš projekt by mohol fungovať aj v reálnom priestore.“ Tretí slovenský projekt zase jeho autori Robert Löffler a Marián Lucký ako jediní predstavili prostredníctvom videoprezentácie. „Možno sme tak nemali príležitosť predstaviť všetky myšlienky, ale snažili sme sa atraktívnou formou ponechať voľnosť divákovi, aby si dotvoril myšlienky, ktoré sme mu predložili,“ vysvetľuje Robert Löffler.
A hodnotenie odborníka? „V porovnaní s medzinárodnou konkurenciou všetci preukázali vysokú úroveň projektov i slovenskej architektonickej školy. Ich prezentácie mali hlavu aj pätu, boli ideovo i technicky fundovane podložené,“ hovorí prof. Ing. Jozef Štefko, PhD., profesor na Technickej univerzite vo Zvolene, ktorý bol aj predsedom poroty v národnom kole. „Návrh Matúša Podskalického a Jána Miškova ma zaujal svojím konceptom, pričom ich projekt sa azda najviac zhodoval s mojimi predstavami. Predstavili školu, ktorá poskytovala veľkú mieru podnetov a inšpirácií pre život žiakov. Tým sa najviac priblížili zadaniu súťaže vytvoriť školu progresívneho výučbového typu. Veľmi milo ma prekvapil aj druhý tím – Ondrej Kurek, Peter Kucharovič, Tomáš Krištek. Pri prezentácií ukázali, že návrh majú dobre premyslený a podložený s ohľadom na dostupnosť slnečného žiarenia a konkrétne prostredie, do ktorého ho osadili – aj s riešením konkrétnych sociálnych problémov. Pekný bol aj tretí návrh od Roberta Löfflera a Mariána Luckého, v ktorom autori prezentovali myšlienku prepojenia vnútorného prostredia s prírodou.“
Pasívny dom teraz a v budúcnosti
Wolfgang Feist nie je vedcom ukrytým v bezpečnej oáze svojej novátorskej myšlienky ani jej bezvýhradným šíriteľom, ktorý by nezohľadňoval sociálno-ekonomické špecifiká, vývoj technológií, či kultúrne tradície. Tvrdí, že pasívny dom je súčasťou celého ľudského sveta, v ktorom znižovanie energií musí postupovať vo viacerých oblastiach. „Bolo by lákavé hovoriť, že smerujeme k nulovej energii, ale realita nás učí, aby sme skôr systematicky využívali princípy trvalo udržateľného rozvoja pri navrhovaní domov,“ tvrdí Feist. „Cieľom je znižovanie závislosti na fosílnych palivách a zvyšovanie podielu alternatívnych zdrojov energie. Musíme ísť krok za krokom a aj tieto súťaže sú sklíčkami celkovej mozaiky.“
Wolfgang Feist sa domnieva, že Slovensko má všetky predpoklady na vytváranie kvalitných príkladov – a to po technickej i architektonickej stránke. Klíma strednej Európy je podľa neho veľmi vhodná na tento typ domov, pričom sa môžu rozvinúť najmä v oblasti individuálnej výstavby. Pojem pasívny dom je už známy aj medzi slovenskými architektmi a projektantmi, pričom vývoju pomáha aj legislatíva Európskej únie.
Jozef Štefko však upozorňuje aj na možné riziká: „Pasívny štandard je založený na dômyselnej technike prostredia, precíznom spracovaní detailov a fundovanom projekte. Obávam sa, že na Slovensku sa etabluje množstvo firiem proklamujúcich pasívny štandard, ale realizácie budú v skutočnosti od neho značne vzdialené. Ide navyše o citlivú technológiu, pri ktorej môže mať nesprávny návrh podstatný vplyv na kvalitu vnútorného prostredia, ako aj na samotného obyvateľa.“
Navyše, Slovensko nie je podľa neho pripravené na intenzívnejšiu aplikáciu týchto myšlienok najmä pre slabú informovanosť v tejto oblasti, nízku ochotu na vyššie investície do progresívnych technológií a v konečnom dôsledku aj pre nedostatočnú dotačnú štátnu politiku, ktorá, v porovnaní so susedným Českom, je fakticky nulová. „A pritom ide o typ výstavby, ktorý šetrí energiu a znižuje energetickú náročnosť,“ dodáva Jozef Štefko. „Ponúka nielen alternatívny vývoj v nakladaní s energiou, ale chráni aj životné prostredie.“
Hoci v takom Nemecku, Rakúsku či ČR vznikajú pasívne domy v geometrickom rade, Wolfgang Feist tvrdí, že jeho princípy sa nedajú paušálne uplatniť na celom svete. A príčinou nie je len klíma danej krajiny, ale aj jej ekonomická úroveň a potreby ľudí. Koncept nie je spásou, ale návodom na komfortnejšiu budúcnosť a jedným z prostriedkov alternatívneho vývoja. Nie je to výmysel úzkej skupiny ľudí, ale medziodborového tímu, v ktorom nechýbajú filozofi a psychológovia. Perspektívu pasívneho domu výstižne vyjadril aj Robert Schild, ktorý je v parížskej centrále koncernu Saint-Gobain Isover marketingovým manažérom pre teplo, akustiku a požiarnu ochranu, a v Dubrovníku bol duchovným otcom študentskej súťaže. Na záver stretnutia v Chorvátsku vyhlásil, že zajtrajšok nášho bývania je aj o aktívnej pasivite…
Ľudo Petránsky
Foto: ISOVER – Saint-Gobain Construction Products, s. r. o.
Vizualizácia: Matúš Podskalický, Ján Miškov
