Široké chápanie prostredia
„Zelená“ architektúra je viac ako smer v architektúre a spôsob uvažovania architektov. Mala by byť logickou reakciou na to, že stavebníctvo patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Výškové stavby s drahými systémami, pre ktoré sa začína vžívať anglický termín greenscraper a vznikli ako odpoveď na tento stav, situáciu dramaticky nezmenia. Určujú však trendy a sú silnými argumentmi v diskusii o probléme.
Šetrnosť aj z ohľaduplnosti
Klasické spôsoby vykurovania a chladenia majú na zhoršovaní kvality ovzdušia výrazný podiel. Veľmi efektívnou alternatívou, šetrnou k životnému prostrediu, je geotermálny systém, vychádzajúci zo schopnosti pôdy (prípadne vody) akumulovať teplo a z jej teplotnej stability v určitej hĺbke. Geotermálny systém v priemerne veľkom rodinnom dome je pre ovzdušie takým prínosom ako stromy rastúce na 0,4 hektári a zníži emisie z domu o polovicu. Pre tieto vlastnosti a aj značnú úsporu nákladov na energiu (americká vládna Environmental Protection Agency uvádza 30 až 40 percent) je systém v niekoľkých krajinách veľmi rozšírený – predovšetkým v Kanade, kde ho podporuje špecializovaná inštitúcia The Canadian Centre for Housing Technology.
Vo Švédsku sa takto vykuruje a chladí sedem z desiatich nových domov, vo Švajčiarsku tretina. Vo Veľkej Británii uvažovala aj kráľovná o prestavbe kúrenia v reprezentačnej časti Buckinghamského paláca na geotermálny systém. Z rekonštrukcie zišlo len pre minuloročné rozhodnutie, že hlavným sídlom sa stane Windsorský zámok.
V Spojenom kráľovstve však systém zďaleka nie je bežný, čo poznať aj podľa toho, že britská tlač ho nazýva „revolučný“. Celkovo je tu v prevádzke len okolo 3 000 takýchto systémov. Ich počet však rýchlo vzrastie aj preto, že Energy Saving Trust prispieva investorom úhradou približne desiatich percent nákladov, čo je v prípade štandardného rodinného domu okolo tisíc libier.
Geotermálnou stavbou, ktorá aj vzhľadom na architektonické kvality vzbudila v poslednom čase veľkú pozornosť, je rodinný dom od architektky Maryann Thompsonovej, dokončený minulý rok v mestečku Belmont bezprostredne pri Bostone.
Hoci experimenty s týmto systémom sa začali práve v Spojených štátoch – v roku 1945 v rodinnom dome v Indianapolise – v porovnaní s Kanadou sú tu ešte stále v začiatkoch a v krajine je momentálne inštalovaných len 150-tisíc systémov. V belmontskom dome pre manželov s dvoma dospievajúcimi deťmi vyčíslili úsporu za energiu až na 60 percent. Prispieva k tomu aj riešenie dispozície.
V troch miestnostiach, v ktorých sa obyvatelia zdržiavajú najčastejšie, prichádza svetlo cez sklenené steny a svetlíky zo štyroch strán – ako hovorí autorka, „život v dome sleduje dráhu slnka“. Slnko cez okná niekedy aj v zime vyhreje priestory natoľko, že netreba ani zapínať tepelné čerpadlo (GSHP). Zimy sú pritom v tejto časti štátu Massachusetts pomerne chladné, v najchladnejšom januári je teplotné rozpätie od 2 do –5 stupňov. V lete dom chladí dobre premyslený systém prirodzenej ventilácie.
Belmontský geotermálny dom má vysoký štandard a mnohé príjemné detaily, medzi ktoré patrí napríklad oranžéria. Jeho hlavnou črtou je súzvuk s prírodným prostredím pomerne veľkej parcely. Dokonca natoľko, že rozdielnou úrovňou miestností kopíruje terén.
Imidž nie je všetko
Osempodlažné kanadské sídlo veľkej softvérovej firmy SAS s centrálou v Severnej Karolíne (pobočku má aj v Bratislave) ku greenscraperom nepatrí. Skôr ukazuje, aký by mohol byť štandard, navyše kvalitný. Projektant tejto torontskej budovy – domáca firma NORR Limited Architects – má skúsenosti aj s veľkolepými projektmi, zväčša na Blízkom východe. Od začiatku deväťdesiatych rokov ich tam zrealizovala takmer dvadsať (napríklad v Dubaji dve mrakodrapové dvojičky Emirates Towers, 54- a 56-poschodové (2000) a Al Fattan Marine Towers, 51-poschodové (2005), podieľa sa na výstavbe areálu Atlantis Palm Island na umelom ostrove Palm Jumeirah).
Čo chýba budove neďaleko prístavu na Ontarijskom jazere zo sklonku roka 2005 k nadštandarduω Azda najmä recyklácia odpadu, ktorá býva už aj viac ako päťdesiatpercentná, krytie spotreby energie z vlastných zdrojov, ktoré býva aj trojštvrtinové, trocha vyššia úspora energie oproti klasickým budovám a podiel recyklovaných materiálov – tu ich je tridsať, respektíve päťdesiatpäť percent. Inak má budova zo skla a hliníka s trojpodlažným podstrešným átriom solídnu technológiu – klimatizáciu v podlahe s monitoringom ovzdušia a nastaviteľnými prieduchmi, výťahy s polovičnou úsporou energie, systém zberu, úpravy a využitia dažďovej vody.
Pozoruhodné je, že ekologické prvky vedú najmä k zlepšeniu pracovného prostredia. Iste, riešenie osvetlenia má aj ekonomické výhody, smeruje však k tomu, že každé pracovné miesto je minimálne štyri metre od zdroja prirodzeného svetla. Firma, ktorá poskytuje zamestnancom mnohé výhody, napríklad zdarma občerstvenie vrátane ovocia a každému sto dolárov ročne na spoločenské kontakty s kolegami, aj novostavbou dokázala, že dbá nielen o imidž, ale ide jej aj o ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú.
Karol Klanic
Foto: Ioana Urma/Maryann Thompson Architects, Stephen M. Lee/Maryann Thompson Architects, Adrian Catalano/Maryann Thompson Architects, Janet Trost Photography
