asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Sídlo ateliéru BKPŠ

15.10.2008
„Bola to láska na prvý pohľad, tá stavba vodojemu nás jednoducho hneď nadchla. A keď sme vystúpili na jej vrchol a uvideli ten neskutočný výhľad, bolo rozhodnuté“, hovorí architekt Martin Kusý o prvom kontakte s fabrickým vodojemom v Bratislave. Ten donedávna patril susediacemu Istrochemu a v ňom si aj neskôr spolu s kolegom Pavlom Paňákom vybudovali sídlo svojho architektonického ateliéru. Určitá surovosť, absencia akejkoľvek ozdobnosti a jednoduchosť, ktorá vyplýva čisto z funkčnosti všetkých prvkov pôvodnej stavby, nadchla architektov natoľko, že z nej spravili leitmotív celého riešenia.

Opäť vo výškach

„Dlho sme si hľadali zaujímavý priestor pre sídlo nášho ateliéru, no a k tomuto vodojemu nás napokon zaviedla náhoda – na jednej spoločenskej akcii sme sa stretli s architektom, ktorý má na starosti túto mestskú časť. On nám dal nám do pozornosti vodojem výrobného podniku Istrochem,“ hovorí M. Kusý. Prestížny architektonický ateliér, pod taktovkou ktorého vznikajú v Bratislave viaceré ikonické výškové budovy (spomeňme NBS a pripravované 41-poschodové Slovany), tak získal ateliér na príznačnom mieste – vo výškach. A nielen to – verní svojmu racionálnemu architektonickému rukopisu a nadšeniu pre jednoduché fungujúce technické riešenia zrekonštruovali technickú pamiatku s absolútnym rešpektom a zachovali jej technický ráz do posledného detailu.

Kráska z roku 1906
Veža sa postavila v roku 1906. Pravdepodobne ide o typový projekt z obdobia Rakúsko-Uhorska, aké sa stavali bežne v Maďarsku a Rakúsku – podobných vodojemov architekti našli na rôznych lokalitách viac. Stavba pozostáva z nohy a vodojemu s obsahom 600 hektolitrov.

Podnož bola pôvodne rozdelená na štyri podlažia, pred druhou svetovou vojnou sa však spodné podlažie ešte predelilo jedným stropom a spodná časť sa prihrnula zeminou, čím vznikol vojnový kryt. Hlava vodojemu má dva plášte, medzi ktorými je 70 cm široký medzipriestor. Uprostred podnože vodojemu bolo oceľové kruhové schodisko, ktorým sa dalo dostať až na strechu. Zvislo cez celú stavbu viedla aj široká vodovodná rúra z otvoreného vnútorného plášťa vodojemu, ktorým stekala z vodojemu voda a ktorá udržiavala hladinu vody v jednej úrovni.

„Pôvodne sme chceli zrekonštruovať celý objekt, ale jeho objem je pre naše potreby taký veľký, že sme sa rozhodli zrekonštruovať len samotnú hlavu vodojemu a časť v prízemí. Ostatné časti sú pripravené na rekonštrukciu, kedykoľvek budeme mať potrebu rozšíriť svoje priestory či využívať ich na iné účely,“ hovorí M. Kusý.

„Objekt je vlastne otvorený možným programom v budúcnosti a kedykoľvek sa s ním dá pracovať ďalej. Budova je zámerne navonok akoby nedokončená – priznávame, že je stále v procese. Na budove sa dá jasne čítať, ktorá časť je hotová a ktorá len pripravená na budúce využitie,“ dopĺňa svojho kolegu architekt Pavol Paňák. Noha vodojemu ostala nezateplená, jej konštrukcia sa len zreparovala a rozdrobené časti betónu sa opravili reprofilačnou maltou, pričom všetky zásahy ostali na fasáde jasne čitateľné. Zateplená je len hlava vodojemu, kde sídli ateliér.

Úprimnosť surovosti
Miesto pôvodných točitých schodov umiestnili doprostred vodojemu architekti výťah a  na fasádu stavby umiestnili špirálovo sa vinúce únikové schodisko. Ľahko pôsobiace schodisko z oceľového roštu obohacuje fasádu o zaujímavú hru tieňov a zdôrazňuje technicistický ráz stavby. Je to jediný výrazný prvok, ktorý na stavbe pribudol a ktorý naznačuje, že sa okrem stavebnej rekonštrukcie v objekte niečo nové udialo. Do objektu sa vstupuje cez pôvodné oceľové dvere vojnového krytu, z núdzových východov krytu spravili architekti okná s anglickými dvorčekmi. Na prízemí vložili architekti do dvanásťuholníkovej podstavy nohy vodojemu štvorec stien, čím vznikli technické priestory, sklady a toalety, ktoré sa môžu využívať pri záhradných akciách v areáli vodojemu.

Výťahom sa dostaneme do hlavy vodojemu, kde sídli ateliér. Prvé, čo udrie do očí, je fascinujúci kontrast tepla vloženej drevenej trojpodlažnej stavby a surovosti betónových plášťov ponechaných v ich pôvodnom stave.

Do jej oboch betónových plášťov architekti vyrezali okenné otvory, ktoré svojou vzájomnou polohou vytvárajú zaujímavú kompozíciu. Otvory na vnútornom plášti rešpektujú 12-uholník konštrukcie, otvory na vonkajšom plášti sú usporiadané nepravidelne. Ich vzájomným rozmiestnením dosiahli hru svetla v interiéri, zaujímavé výhľady von z objektu či priezory do medzipriestoru medzi plášťami. „Bazénová stena má veľmi pekný prierez, zohľadňuje veľkosť tlaku v jednotlivých úrovniach nádrže. Logika statiky je neuveriteľne úprimná a sme radi, že sa dá v prierezoch otvorov jasne čítať,“ s nadšením vysvetľuje P. Paňák.

Architekti išli ešte ďalej – priznali rezy betónu v podobe, ako ostali po frézovaní. Dá sa v nich jasne čítať každý kamienok a prierez výstuží. Za milé a zachovania hodné považovali aj značky a popisy, ktoré si stavbári značili priamo na múry. „Načo to prikrášľovať? Veď je to pekné v samotnej podstate. Akékoľvek obaľovanie by bolo menej úprimné, než nechať to takto,“ s presvedčením hovorí P. Paňák. Úprimnosť riešenia sa prejavila aj priznaním všetkých vyplnených častí pôvodných otvorov vo vonkajšom plášti – hmota doplnených častí má iný odtieň, než je pôvodná stena. Nevzniklo to však zámerne. „Reprofilačná malta má jednoducho inú farbu než konštrukcia stien – a je to tak dobré,“ pridáva sa M. Kusý.

Drevo a betón
Do vnútorného plášťa architekti vložili drevenú stavbu s dvoma stropmi a vlastnými kaskádovo usporiadanými schodiskami medzi podlažiami. Vznikli tak tri podlažia otvoreného jednopriestorového architektonického ateliéru. Nad šesť stĺpov, ktoré niesli nádrž s vodou v nohe vodojemu, postavili architekti v hlave vodojemu 12 oceľových stĺpov – na nich spočíva drevené konštrukcia. Dve horné podlažia drevenej konštrukcie sú otvoreným pracoviskom s lúčovito usporiadanými pracovnými stolmi, na spodnom podlaží sú zasadačka, miestnosť M. Kusého a P. Paňáka, priestor pre sekretárku, WC a kotolňa. Aj tieto priestory sú však viac-menej otvorené a prepojené priezormi cez ramená schodísk, prerušenia priečok a medzipriestor medzi vnútornou bazénovou stenou a vonkajším ochranným plášťom. Ten architekti ponechali v jeho surovej podobe – betónové konštrukcie len očistili a zabezpečili protiprašnou úpravou. Technický ráz medzipriestoru ešte zdôraznili priznaním všetkých rozvodov popri stenách vnútorného plášťa, pričom do interiéru vedú rozvody už len v mieste napojenia.

„Medzipriestor mal pôvodne obslužný charakter, a tak sme mu túto funkciu nechali aj v súčasnosti. Má úžasnú silu surovosti, ktorá sa nám páčila a ktorú sme zámerne zachovali. Aby celok nepôsobil príliš chladne a aby sme jasne odlíšili, čo je dostavané nanovo, stavili sme pri nových konštrukciách na drevo – príjemný teplý materiál. Drevo a betón spolu výborne fungujú. Odraz svetla od drevenej podlahy či stropu dokonca prepožičiava zlatistý tón aj pôvodným betónovým konštrukciám,“ vysvetľuje P. Paňák.

Keď je architekt investorom
Architekti z ateliéru BKPŠ sú pri svojich zákazkách pravdepodobne zvyknutí na všetky ťažkosti, ktoré prináša výstavba. Napriek tomu priznávajú, že si pri rekonštrukcii vodojemu užili svoje. Neboli totiž len autormi návrhu a generálnym projektantom, ale aj investorom – a často aj stavebným dozorom. Dokonca sa niekedy museli chopiť diela aj ručne a ukázať stavbárom, o čo presne im ide.

„Uvedomili sme si, že je to úplne iné, ako keď robíme bežné zákazky. Je to malá stavba, čiže je problém získať na ňu skúsené firmy. Aj keď bývame ako autorský dozor zvyčajne veľmi prísni, tým, že sami budeme obývať tieto priestory a že nám na nich osobne záleží, sme chceli dosiahnuť kvalitu v každej drobnosti. Okrem toho, ako investor predsa len starostlivejšie zvažujete, do čoho investovať a čo už za to nestojí,“ smeje sa M. Kusý.

Sídlo ateliéru BKPŠ, rekonštrukcia bývalého vodojemu spoločnosti Istrochem
Miesto: Nobelova ulica, Bratislava
Charakteristika: Rekonštrukcia a adaptácia / Reconstruction and adaptation
Architekti: Ing. arch. Martin Kusý, Ing. arch. Pavol Paňák, BKPŠ
Začiatok výstavby: 09/2006
Ukončenie výstavby: 09/2008

Subdodávatelia:
BHAP, s. r. o. – stavebné práce
STOKAT – M, s. r. o. – drevo, dvere
FELACON, s. r. o. – zámočnícke výrobky
PANBEX S, s. r. o. – rekonštrukcia železobetónových konštrukcií
KOREKO, s. r. o. – drevené stropy a steny
IDT PLUS, s. r. o. – vyrezávanie železobetónových konštrukcií
Stavby a montáže, s. r. o. – vonkajšie úpravy
ELVYT, spol. s r. o. – výťahy
Gőrcs Adrián – inštalatér, kúrenie
ELSD, s. r. o. – elektroinštalácie, silnoprúd a slaboprúd



Pôdorys strechy, 6., 7. a 8. NP



Martina Jakušová
Foto: Dano Veselský, Sergej Michalič

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Marián Baculák
Bol som tam, videl som. Proste úžasne krásne!!!!
Odpovedať | 22.08.2014, 13:31

Ďalšie z JAGA GROUP