Príbeh jedného experimentu
Experiment v slovenskej architektúre je naozaj veľmi ojedinelým javom. O jeho potrebe a o hľadaní špecifických riešení sa stále teoretizuje, ale keď príde na lámanie chleba, niet toho, kto by to zaplatil. Po počiatočnom nadšení sa nakoniec takmer každý investor rozhodne pre sériové prvky. To však neplatilo v prípade výstavby nového polyfunkčného objektu Cheese House na Mostnej ulici v Nitre. Na mieste stavebnej prieluky vyrástla budova, ktorá už zďaleka zaujme svojským a pritom nevtieravým dizajnom. Nevšedná fasáda, pripomínajúca ementál, je výsledkom množstva odborných testov, ktoré preverili aplikáciu satinovaného plexiglasu ako exteriérovej ľahkej fasády. Realizácia potvrdila známe príslovie – pokiaľ je vôľa, tak existuje aj cesta. Dielo určite výrazne prispieva k posúvaniu hraníc súčasnej slovenskej architektúry.
Boj o diery
Výstavbe polyfunkčného domu na Mostnej ulici predchádzala vyzvaná architektonická súťaž. Spomedzi šiestich návrhov si investor vybral osobitý, abstraktný dizajn dvojvrstvovej fasády. Vonkajšia vrstva, ktorá nápadne pripomínala ementál, však neostala dlho bez odozvy. Prvé problémy sa vynorili po prerokovaní konceptu s pamiatkarmi, ktorí sa v tejto časti mesta bránili akémukoľvek použitiu krivky v architektúre.
Požiadavka znela jasne: architektúra musí mať čitateľné, pravouhlé členenie fasády, aby korešpondovala s historickým rázom mestskej zóny. Spolu so začiatkom archeologických prác na parcele však svitla šanca zrealizovať pôvodný zámer architektov. Archeológovia totiž v zemi objavili sériu antropogénnych jám zo 17. storočia, v ktorých sa kedysi spracovávala koža.
Rozloženie ako aj tvar jám sa nápadne podobal na pamiatkarmi zavrhnutý koncept „deravej“ fasády. A bolo rozhodnuté. Návrh fasády nadobudol zmysel a mohlo sa začať s jej detailným rozpracovaním.
Hľadal sa materiál
Pôvodný architektonický zámer počítal s dvojitou fasádou. Jej predsadená časť mala mať nepriesvitný charakter – z MAX dosák. Avšak, aby sa splnila požiadavka pamiatkarov na zreteľnosť pravouhlého členenia vnútornej fasády, architekti hľadali iné spôsoby jej stvárnenia. Vnútorná fasáda je zasklená, pravouhlý charakter vytvára oceľový systém JANSEN.
„Pri návrhu vonkajšej fasády sme zvažovali viacero alternatív priesvitných materiálov – od siete, plátna cez ťahokov až po sklo. Nakoniec sme sa rozhodli vyskúšať doteraz v exteriéri nie veľmi aplikovaný satinovaný plexiglas, pretože vynikal viacerými technickými vlastnosťami – pružnosťou a prijateľnou hmotnosťou. Devízou, ktorá presvedčila, bola vysoká citlivosť materiálu na svetlo a s ňou spojená premenlivosť podľa intenzity slnečného žiarenia – v tieni nadobúda charakter pevného, jednoliateho celku, na slnku sa mení na priesvitnú sieť, ktorá priznáva všetky vrstvy pod sebou. Táto vlastnosť bola pre projekt ideálnym riešením,“ vysvetľuje Viktor Šabík, jeden z autorov projektu.
V Európe sa podobný materiál použil na zastrešenie olympijského štadióna v Mníchove a ako fasáda na budove Blob – Friendly alien od architekta Petra Cooka – aj keď na inom princípe. Ale stavbu možno považovať zatiaľ za jedinú rozsiahlu realizáciu s týmto materiálom v exteriéri. „Navyše s riešením súhlasili pamiatkari aj investor,“ dodáva architekt.
Testy zaťaženia
„Problémy však nastali so samotnou realizáciou fasády, pretože výrobca satinovaného PMMA odmietol garantovať bezpečnosť bodového kotvenia nami navrhnutej vonkajšej – predsadenej – perforovanej fasády.
Ťažkosti spôsobovala najmä vysoká rozťažnosť materiálu, a slabá odolnosť bodového kotvenia proti klimatickým vplyvom a zaťaženiu vetrom. Materiál sme približne jeden mesiac testovali vo veternom tuneli na SAV v Bratislave. Počas testov sa skúmal vyrobený fragment fasády v mierke 1 : 1 s navrhnutým detailom ukotvenia, na rozličných stupňoch zaťaženia – až po rýchlosť vetra 150 km/h. Súčasne s testami sa vyvíjal aj spôsob ukotvenia, veľkosť a materiál kotviacich telies,“ dokumentuje zrod fasády Viktor Šabík.
Nosný raster pozostáva z antikorových horizontálnych a diagonálnych prvkov. Bol zhotovený ako celok a ukotvený do špeciálnych konzol, 40 cm od vnútornej fasády. Nasledovala montáž kotviaceho systému a gumových silentblokov na nosnú konštrukciu. Ako posledné sa osádzali plexiglasové moduly, ktoré sa fixovali do silikónových lôžok. Montáž fasády trvala štyri dni.
Polyfunkčný dom Cheese House
Miesto: Nitra, Mostná ulica
Investor: Domea, s. r. o.
Autori: Barak architekti – Ing. arch. Viktor Šabík, Ing. Marek Šumichrast
Spolupráca: Ing. arch. Martin Dulík; Ing. Peter Starovič; Ing. Jiří Zlámal; doc. Ing. Alexander Tesár, PhD., DrSc.; prof. Ing. Emília Juhásová, PhD., DrSc.
Generálny dodavatel: Vachut, s. r. o.
Statika: Ing. Alojz Bojda
Plocha pozemku: 343,15 m2
Úžitková plocha: 1 412,46 m2
Zastavaná plocha: 338,6 m2
Začiatok výstavby: 04/ 2007
Dokončenie stavby: 01/2009
Stavebné náklady: 1,29 mil. € (38,86 mil. Sk)
Náklady na m2: 913 € (27 505 Sk)
Miriam Turancová
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
