Prezidentka ABF Slovakia M. Brichtová: Dobrá architektúra bližšie k verejnosti

Víťazi sú známi, ceny sú rozdané. Súťaž Stavba roka má za sebou 16. ročník, ktorý opäť potvrdil vysokú úroveň. Podujatie aj v tomto roku pripravilo Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia. S jeho prezidentkou Ing. Máriou Brichtovou sme sa v rozhovore pozreli na súťaž, ako aj na aktuálne dianie v slovenskej architektúre a stavebníctve.

Skúsme v krátkosti zrekapitulovať uplynulých pätnásť rokov súťaže Stavba roka. Do akej miery sa darilo napĺňať ústredné ciele vyhlasovateľov, ako rástlo povedomie odbornej verejnosti, ako sa vám darilo zlepšovať kvalitu jednotlivých ročníkov?
Jedným z ústredných cieľov celoštátnej súťaže Stavba roka je podpora kvality komplexnej realizácie stavieb v kategórii Pozemné stavby, Inžinierske stavby (rekonštrukcie, novostavby) na všetkých úrovniach výstavby. Patrí k nim verejná prezentácia pred príslušnou odbornou i laickou verejnosťou na Slovensku i v zahraničí. Od jej prvého ročníka v roku 1995  organizátor súťaže Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia (ďalej len „Združenie“ – pozn. aut.) prostredníctvom stavieb realizovaných na Slovensku prezentovalo aj hlavných účastníkov výstavby, autorov architektonických riešení, projektantov, hlavných zhotovovateľov, stavebníkov a v ostatných rokoch aj developerov. A už od začiatku bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Stavba roka sa stala aj súčasťou štátneho systému riadenia kvality v odvetví stavebníctva a architektúry a uznali ju obe stavovské komory – Slovenská komora stavebných inžinierov a Slovenská komora architektov.

Celospoločenskú objednávku verejnej prezentácie kvality stavieb realizovaných na Slovensku pred širokou verejnosťou u nás i v zahraničí zabezpečuje dvanásť významných vyhlasovateľov. K trvalému rozvoju súťaže Stavba roka možno zarátať aj rozhodnutie o uskutočňovaní webovej ankety Cena verejnosti. Systémový prístup Združenia k propagácii úrovne stavebníctva a architektúry na Slovensku u nás i v zahraničí jej zabezpečil širokú masmediálnu prezentáciu.

V tom treba hľadať aj špecifikum súťaže Stavba roka, ktorým sa chce odlíšiť od ostatných súťaží odmeňujúcich významné stavebné diela na Slovensku?
Na Slovensku vnímam predovšetkým dve architektonické súťaže, ktoré možno z určitých hľadísk porovnávať so súťažou Stavba roka, a to aj v zahraničí uznávanú Cenu Dušana Jurkoviča a jej oveľa mladšiu, ale už dnes profesionálne zdatnú kolegyňu CE.ZA.AR. Súťaž Stavba roka nemá ambície konkurovať im, vice versa architektonické súťaže nemôžu konkurovať Stavbe roka. Filozofiou i koncepciou sú absolútne odlišné. Sem-tam počuť zo strany niektorých architektov, že súťaž je o stavebných podnikateľoch. Zo siedmich porotcov boli v tomto i v minulom ročníku traja architekti a už štvrtý ročník za sebou predsedovia porôt! A dovolím si prezradiť, že práve oni sú veľmi prísni na architektúru a urbanizmus prihlásených stavieb v súťaži Stavba roka.

Spomenuli ste prísnosť poroty. Aký je dôležitý princíp jej skladania a aké sú kritériá posudzovania jednotlivých realizácií?
Odborná porota je od prvého ročníka zložená z významných odborníkov, a najmä autorizovaných inžinierov SKSI a autorizovaných architektov SKA, ktorých nominujú tieto komory. Na rozdiel od architektonických súťaží sa každá stavba v súťaži posudzuje podľa technickej dokumentácie a jej obhliadkou in situ v lokalitách po celom území Slovenska. Pomôckou sú kritériá hodnotenia s možnosťou ich každoročnej aktualizácie. 

Zaostrime na aktuálny ročník. Skúste porovnať jeho kvalitatívnu úroveň s tými predchádzajúcimi. Objavila sa na Slovensku nejaká stavba alebo jav, ktorý vás príjemne, prípadne nepríjemne prekvapil?
Myslím, že je to otázkou poznania všetkých stavieb, a to primerane podrobne, aby sa dalo porovnávať. V súťaži Stavba roka sa totiž prezentuje kvalita komplexnej realizácie stavieb na všetkých úrovniach investičného procesu výstavby. Veľmi príjemne ma prekvapila rekonštrukcia bývalého meštianskeho domu v radovej zástavbe historického jadra bývalého kráľovského mesta Spišská Sobota (mestská pamiatková rezervácia) na Sobotskom námestí mladého architekta M. Dulíka a, samozrejme, bratislavská mestská štvrť Eurovea, ako aj takmer päťkilometrový diaľničný úsek D1 Sverepec – Vrtižer s mestskou estakádou ponad Považskou Bystricou a siedmimi mostnými konštrukciami. Obidve sú celospoločenským prínosom pre Slovensko a potvrdením v poznaní, že dnes sú stavebné firmy aj na Slovensku schopné realizovať akýkoľvek konštrukčne a stavebnotechnicky náročný investičný zámer a projekt.         

V tomto ročníku sa prvýkrát mohli dostať do súťaže aj stavby, ktoré boli skolaudované počas uplynulých dvoch rokov. Bolo to ovplyvnené aj dozvukmi finančnej a ekonomickej krízy?
Možno to aj takto zdôvodniť, lebo niektoré z rôznych hľadísk zaujímavé stavby, najmä tie investične náročnejšie, sa začali realizovať ešte pred vypuknutím tejto krízy. Za pochodu sa prerábali napríklad dispozície bytových domov aj v luxusných lokalitách – veľké nadštandardné byty sa menili na jedno- či dvojizbové, znižovala sa podlažnosť najmä bytových domov a administratívnych budov a podobne. Keby teda bolo nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia ročné, už by sa nemohli prostredníctvom tohto ročníka súťaže Stavba roka prezentovať. 

Už druhýkrát ste vyhlásili aj Cenu verejnosti. Ako sa vám osvedčil model oslovenia laickej verejnosti?
Vo vyspelých ekonomikách sú takéto ankety známe a majú svoj význam nielen pre toho, kto ich uskutočňuje či pre koho sa uskutočňujú, ale aj pre rôznych odborníkov a výskumy, napríklad sociologicko-psychologické prieskumy občanov príslušného štátu, ale aj celej Európy. Samozrejme, nemožno očakávať, že široká laická verejnosť dokáže zo šiestich fotografií a krátkeho textu posúdiť kvalitu stavby. Ostatne, to ťažko posúdi aj odborník. Preto sme dali pod názov ankety hlasovanie za najkrajšiu stavbu v súťaži Stavba roka. Už jej prvý ročník sa osvedčil a tento rok naplnil naše ďalšie očakávania. Napĺňa sa tak jedna z ambícií Ceny verejnosti – sofistikovane prinútiť širokú verejnosť pozrieť si stavby, ktoré sa v ostatnom období na Slovensku postavili. Naučiť ju vnímať krásu dobrej architektúry v celej jej šírke, a tým zákonite kultivovať jej vkus a šíriť osvetu v tejto oblasti.

Má široká verejnosť záujem o súčasnú architektúru a vôbec stavebníctvo?
Odpoveďou je minuloročný neočakávane úspešný prvý ročník udeľovania Ceny verejnosti. Kdesi som napísala, že keď sa bude blížiť táto cena s Top 10 rozhodnutiam odbornou porotou, tak splnila jeden zo svojich zámerov. Architekti, projektanti, zhotovovatelia či stavebníci a developeri to budú mať oveľa ťažšie s takto rozhľadenou verejnosťou, ale aspoň budú prinútení vykonávať svoju robotu zodpovedne a nebudú znešvárovať naše krásne Slovensko nepodarkami so životnosťou prinajmenej 60 rokov. Ku konkurenčnému prostrediu na stavebnom trhu ešte aj rozhľadená široká verejnosť – nie je to dostatočne ušľachtilý zámer a pádny dôvod na uskutočňovanie takejto webovej ankety?

S predsedom poroty Petrom Hrůšom sme sa rozprávali o podobe dobrej architektúry. Aké atribúty by podľa vás mala obsahovať dobrá architektúra?
So všetkou pokorou a úctou k umeniu sa ja osobne zaraďujem k širokej verejnosti v oblasti architektúry. Toto dynamicky sa rozvíjajúce, či občas aj stagnujúce, odvetvie, plné rozporuplných názorov teoretikov či známych svetových architektov na kvalitu architektonickej tvorby, je odvetvím s ťažkou orientáciou. Preto vzhľadom na môj úsudok je súčasťou dobrej architektúry povedľa plnenia utilitárnych požiadaviek aj architektonický výraz, ktorý vnímame predovšetkým zmyslovo. Priznám sa, aj moje zmysly sú takmer vždy v pohotovosti, ak ide o vnímanie tvaru hmoty determinovaného jej konštrukciou, farebnosťou a materiálom. Dobrá architektúra je teda aj silný estetický zážitok, ktorý sa dosiahne optimálnym, ba až originálnym skĺbením týchto fenoménov architektúry. A to, zdá sa, je jedným z hlavných problémov nielen slovenských architektov. 

V čom vidíte príčiny?
Často je originalita na úkor funkčnosti, úžitkových a ekonomických parametrov. Navyše, dobrá architektúra by nemala narúšať ekostabilitu svojho prostredia. Je mi sympatická snaha niektorých architektov zakomponovať do ich architektonických koncepcií aj ekologické dimenzie, a to nielen znížením prevádzkových nákladov stavby, ale aj v jej samotnom architektonickom tvarosloví. 

Máme na Slovensku dosť príkladov kvalitných stavebných diel?
Určite. Z tých, čo poznám, je to napríklad administratívna budova akciovej spoločnosti Montex v Rovinke od architekta M. Žitňanského. Hmotovo-priestorové a konštrukčné riešenie, farebnosť, materiály – to všetko s neuveriteľným architektonickým výrazom – poskytujú hlboký estetický zážitok! Priam neskutočnou kultovou stavbou architekta M. Kvasnicu je Chatam Sofer Memorial v Bratislave. Z výškových budov, ktoré su na Slovensku obávané pre rôzne hľadiská, sú vydarené ústredie Národnej banky Slovenska v Bratislave (M. Kusý, P. Paňák) a bratislavská centrála VÚB, a. s. (J. Bahna a kol.). Z bytových domov je to bratislavský Mondrian (J. Alexy), Karloveské rameno (J. Šujan a kol.) a Manhattan (M. Kusý, P. Paňák). Samozrejme, nemožno nespomenúť dobrú architektúru z ateliéru Ľ. Závodného – jeho rodinné domy, administratívnu budovu akciovej spoločnosti Ingsteel, košický Cassovar, fascinujúcu bielu kocku „cukru“, teda sakrálnu stavbu švajčiarskych architektov slovenského pôvodu Weberovcov – Kostol Narodenia Panny Márie vo Vígľaši, ako aj stavby roka, a to banskobystrické obchodno-administratívne centrum Trosky (M. Šovčík a kol.) a športovú halu Aréna v Poprade (B. Ivan a kol.) atď.  

Ľudo Petránsky
FOTO: Dano Veselský, ABF Slovakia

Článok bol uverejnený v časopise ASB.