PERIS+TORAL ARQUITECTES: Kvalitný dizajn nie je luxusom, ale základom kolektívneho blahobytu
Broňa Tarnócy Španielske štúdio dokončilo v Barcelone projekt sociálneho bývania s 85 bytovými jednotkami, ktorý sa vyznačuje modulárnou drevenou konštrukciou a flexibilnými obytnými priestormi. Podľa slov jeho zakladateľov má každá generácia zodpovednosť – mala by sa venovať architektúre ako reakcii na výzvy danej doby. Práve preto Marta Peris a José Toral vytvárajú projekty, ktoré sú ekonomicky životaschopné, sociálne spravodlivé a environmentálne udržateľné.
So zakladateľmi architektonického ateliéru sme sa stretli v rámci podujatia Clubovka. Rozprávali sme sa o význame kolektívneho bývania, prečo a či vôbec je dôležité; o tom, ako môžeme žiť spolu a deliť sa o tie isté priestory s niekým iným, o typologických inováciách Katalánska, ale i o nových možnostiach udržateľného bývania či významných európskych mestách, ktoré sa stávajú predmetom spotreby.
Vaša prax sa zameriava na výskum a návrh kolektívneho bývania a verejných priestorov s dôrazom na udržateľnosť, sociálne začlenenie a inovatívne stavebné metódy. Aké inovatívne metódy dnes zohrávajú dôležitú úlohu?
Inovatívne stavebné systémy s nízkou uhlíkovou stopou výrazne menia spôsob, akým dnes staviame. Do popredia sa dostávajú metódy ako masívna drevená výstavba, a to najmä s krížovo vrstveným drevom (CLT), a zemná výstavba vrátane lisovaných zemných blokov (CEB) a udupanej zeminy. Okrem toho sa ako udržateľná možnosť oživuje používanie masívneho kameňa.
Intenzívne sa venujete sociálnemu bývaniu. Ako je táto téma vnímaná v Španielsku, konkrétne v Barcelone? Zaujímalo by ma aj vaše porovnanie kvality sociálneho bývania v iných krajinách, keďže projekty realizujete po celom svete.
V regiónoch Španielska, ako je Katalánsko a Baleárske ostrovy, cítiť silný záväzok k typologickým inováciám, ktoré umožnili plánovanie nových spôsobov bývania – napríklad rovnakých miestností – viac v súlade s potrebami 21. storočia. Dôraz sa kladie aj na udržateľnú výstavbu a termodynamické vlastnosti budov.
V Barcelone začínajú bytové družstvá skúmať, ako môžeme žiť spolu a deliť sa o priestor. V tomto ohľade sú mestá ako Viedeň alebo Zürich ďaleko pred nami vo vývoji modelov kolektívneho bývania a stále sa od nich máme čo učiť. Medzitým sa v krajinách ako Francúzsko prejavuje silná snaha o podporu výstavby z dreva a hliny, čo otvára nové možnosti pre udržateľné bývanie.
Masová turistika vyvolala protesty tisícov ľudí v južnej Európe. Demonštrácie v Barcelone upriamili pozornosť na rastúce ceny bývania. Aká je situácia teraz? Zmenilo sa niečo?
Gentrifikácia je jednou z hlavných výziev v mestách s vysokou dopravnou prepojenosťou. Nízkonákladové lety demokratizovali prístup k medzinárodnému cestovnému ruchu, ale zároveň premenili mestá na globálne spotrebiteľské produkty. Ceny prudko rastú a samotné mesto sa stáva predmetom spotreby. Už sa to stalo v Benátkach a teraz sa to deje v mnohých európskych mestách, ako je Paríž, Berlín, Lisabon alebo Amsterdam.
Situácia sa zhoršuje. Spočiatku postihla najmä centrálne štvrte ako El Raval, Poblenou alebo Gòtic, ale s vytvorením superblokov sa teraz rozšírila do štvrte Eixample. Ak sa nezmení obchodný model, problém sa bude len zintenzívňovať.
Prečo považujete sociálne bývanie za dôležitú tému?
Približne 80 % budov v meste tvoria obytné budovy. Je to štruktúra, ktorá dáva tvar našim mestám, trávime tam väčšinu času – čoraz viac aj vďaka práci z domu. Bývanie nielen formuje mestské prostredie, ale formuje aj nás ako jednotlivcov.
Život v priestoroch, ktoré sú environmentálne zodpovedné, ktoré integrujú biofíliu a ktoré nás povzbudzujú k spoločnému využívaniu vecí a ku kolektívnemu životu, je nevyhnutný pre budovanie zdravšej a súdržnejšej spoločnosti.
Prečítajte si tiež
Ako by ste definovali sociálne začlenenie v rámci kolektívneho bývania?
Kolektívne bývanie nás učí, ako žiť v spoločnosti, ako žiť spolu. V našich budovách sú priestory na komunikáciu koncipované ako termodynamické prostredia s viacerými slučkami a prepojeniami. V najnovších projektoch skúmame rôzne stupne spoločného využívania: od zoskupení bytov, kde sú spoločné len niektoré priestory, cez medziľahlé úrovne so spoločnými priestormi na každom poschodí až po budovu ako celok.
Naučiť sa spoločne využívať, resp. podeliť sa, je jednou z veľkých výziev 21. storočia. Môže to znamenať súčasné využívanie priestorov alebo individuálne využívanie organizované postupne.
V našich budovách preto musia byť popri bytoch „satelitné miestnosti“ – spoločné kuchyne a práčovne, knižnice, herne a pracovné priestory. To minimalizuje počet spotrebičov, znižuje potrebu jednotlivých predmetov a podporuje bohatší a udržateľnejší kolektívny život.
Vo svojich projektoch často používate prírodné materiály, ako sú drevo a hlina, známe svojou modularitou a flexibilitou, podporujú priestory na komunitný život. V akom zmysle ho podporujú?
V súvislosti so znižovaním celkového množstva materiálu veríme, že samotná konštrukcia budovy by mala formovať priestor. V tomto zmysle sa modularita stáva nevyhnutnou, pretože priamo spája rovnaké miestnosti s konštrukčným systémom. Navyše, navrhovaním konštrukcie vo vzťahu k rozmeru miestnosti – a nie k pomocným funkciám, ako je parkovanie – sme schopní zmenšiť rozpätia a optimalizovať využitie materiálov a zároveň vytvoriť priestory, ktoré prirodzene podporujú komunitný život.
V roku 2021 ste postavili najväčšiu drevenú obytnú budovu v Španielsku. Prečo ste si vybrali drevo a ako sa budove darí v súčasnosti?
Vybrali sme si drevo, lebo prináša používateľom niekoľko výhod: reguluje vlhkosť, absorbuje pachy a vytvára zdravšie vnútorné prostredie; má potenciál výrazne skrátiť čas výstavby a viaže uhlík, pretože po vysušení a použití na stavbe ukladá CO₂.
V prípade Slovenska, kde približne 40 % územia pokrývajú lesy, drevo už teraz predstavuje dôležitý hospodársky zdroj. Podpora výstavby z dreva by mohla posilniť miestnu produkciu, zvýšiť hodnotu miestnych zdrojov a znížiť externality konvenčného stavebníctva.
Ako môžeme presvedčiť úrady, že drevo je jedným z najlepších materiálov na výstavbu?
V prípade Slovenska je zrejmé, že výstavba z dreva by mohla podporiť miestnu ekonomiku. Všetky výzvy spojené so stavbou z dreva – ako je požiarna odolnosť, akustika alebo vodotesnosť – sú technicky riešiteľné. Preto je táto otázka v podstate politická. Výstavba z dreva by sa mala stať národnou stratégiou.
Otázkou nie je, či je možné stavať z dreva, ale skôr to, čo je potrebné urobiť, aby to bolo možné. Malo by sa to stať strategickým rozhodnutím na celoštátnej úrovni – rozhodnutím, ktoré spojí environmentálnu zodpovednosť s ekonomickými príležitosťami a dlhodobou odolnosťou.
Súčasťou kvalitného bývania je aj kvalitný verejný priestor. Čo by ho nepochybne malo tvoriť? Ako vytvoríme kvalitný verejný priestor pre všetkých?
Z nášho pohľadu boli dvoma veľkými katastrofami 20. storočia klimatizácia a individuálna automobilová mobilita. Pokiaľ ide o verejný priestor, znamená to, že nemôžeme obetovať naše ulice parkovaniu, čo v praxi dáva verejný priestor niekoľkým vyvoleným.
Namiesto toho by sa prioritu mali opäť stať chodci a súvisiaca obnova mestského prostredia. Týmto spôsobom zlepšíme kvalitu ovzdušia a akustiku, umožníme prirodzené vetranie v našich domovoch a obnovíme každodenný kontakt s vonkajším prostredím.
Kvalitný verejný priestor a mestské projekty sú neoddeliteľnou súčasťou dobre fungujúceho a zdravého mesta. Vždy, keď som v Barcelone, mám pocit, že si ich užíva každý – od malých detí až po seniorov. Čo je najdôležitejšie pre kvalitu verejného priestoru, priestoru, kde chceme tráviť čas? Aká je jeho podstata?
V prípade Barcelony hrá kľúčovú úlohu hustota. Táto mestská hustota znásobuje, využíva a zintenzívňuje ľudský kontakt, čím vytvára živý každodenný život. Mohli by sme dokonca použiť metaforu Brownovho pohybu: ľudia sa neustále pohybujú, interagujú a kolidujú nepredvídateľným spôsobom. Táto vitalita – zmes funkcií, stretnutí a spoločných priestorov – je to, čo robí verejný priestor skutočne žiadaným miestom, kde chceme byť a tráviť čas.
Ako môžu kvalitná architektúra a verejný priestor ovplyvniť kvalitu života obyvateľov mesta?
Kvalitná architektúra a verejný priestor formujú nielen fyzické prostredie, ale aj sociálnu a emocionálnu pohodu obyvateľov. Architektúra definuje priestory, v ktorých žijeme každodenný život, a verejný priestor nás spája s ostatnými a s prírodou. Ak sú navrhnuté ohľaduplne, podporujú inklúziu, zdravie a pocit spolupatričnosti.
Môžu podporovať udržateľnú mobilitu, znižovať vplyvy na životné prostredie a vytvárať príležitosti na interakciu v komunite. V tomto zmysle nie je kvalitný dizajn luxusom, ale základnou súčasťou kolektívneho blahobytu.
Čo si na svojej práci najviac ceníte?
Každá generácia má zodpovednosť – mala by sa venovať architektúre ako reakcii na výzvy danej doby. Pre nás to znamená vytvárať projekty, ktoré sú ekonomicky životaschopné, sociálne spravodlivé a environmentálne udržateľné. Prostredníctvom sociálneho bývania a verejného priestoru sme boli schopní poskytnúť možnú odpoveď na tieto výzvy.
Najviac si ceníme návrat do našich budov po ich dokončení a možnosť sledovať, ako sa stávajú rámcom pre komunitný život – ako pomáhajú budovať vzťahy a zlepšovať každodenný život ľudí. To je najväčšia odmena za našu prácu.
