V roku 1990 bola v Bratislave na exkurzii skupina študentov architektúry z viedenskej Akadémie užitých umení. Keď som ich priviedol k budove Tvarožkovej sporiteľne a vyrozprával jej príbeh – najmä rok, v ktorom vznikol projekt, s nadšením mi hovorili: „Keby sme vedeli, že v Bratislave je takáto skvelá budova, prišli by sme už oveľa skôr. “ Bolo to šesťdesiat rokov po jej postavení.
V Žiline minulý rok otvorili prvý štvorhviezdičkový hotel. Mesto pod Dubňom množstvom novopostavených budov, rekonštrukcií a pripravovaných projektov v poslednom čase potvrdzuje, že sa nielen vďaka mohutným investíciám do žilinského regiónu stáva mestom stredoeurópskeho štandardu. Budova, pre Žilinčanov známa pod menom Dubná skala, ktorá dlhé roky stála v spustnutom stave priamo v centre mesta, tak začala opäť žiť.
Väčšie európske mestá sa viac či menej úspešne pasujú s nárastom automobilovej dopravy a jeho negatívnymi dôsledkami. Prioritami býva väčšinou posilnenie MHD, bicyklovej a pešej dopravy, obmedzené využitie osobného automobilu podporené zriaďovaním hromadných parkovísk pri vstupoch do mesta a organizáciou prestupov medzi rôznymi druhmi dopravných prostriedkov. Realizácia 3. linky električky v aglomerácii mesta Grenoble v juhovýchodnom Francúzsku, ktorá je počtom obyvateľov porovnateľná s Bratislavou a odvaha, s akou sa samospráva postavila k riešeniu dopravnej problematiky na mestských bulvároch, môže byť zaujímavým príkladom pre hlavné mesto a väčšie mestá na Slovensku.
Každý stavebný objekt dýcha svojou históriou, čo platí najmä pri starších objektoch, ktoré treba obnovovať, udržiavať. Dnes sa stávame svedkami toho, ako nielen sakrálne stavby, ale aj ostatné pamiatkové objekty chátrajú. Treba si uvedomiť, že nie je dôležitá len výstavba nových budov, ale aj snaha o rekonštrukcie starších, historických budov. Len tak možno budúcim generáciám zanechať pozitívny odkaz.
Hlavný pokladník I. bratislavskej sporiteľne Karol Schlemmer mal o svojom reprezentatívnom dome jasno. Bude stáť na ulici, ktorá sa na konci 19. storočia stala synonymom pre úspešnú „buržoáziu“. Blízkosť Arcibiskupského paláca (dnešný Úrad vlády) a Grassalkovichovho paláca (dnešný Prezidentský palác) zvyšovala prestíž pozemku i budovy. Je len príznačné, že jej autorom bol najproduktívnejší projektant vtedajšej Bratislavy Alexander Feigler. Po vyše sto rokoch pokračuje príbeh budov novou kapitolou. „Cieľom našej rekonštrukcie bolo zvýšiť úžitkovú plochu a zdôrazniť jeho historickú hodnotu,“ hovorí Ing. arch. Juraj Hermann, konateľ spoločnosti generálneho projektanta P-T, s. r. o. Ako zdôrazňuje zástupca investora Jaromír Szitás, celá prevádzka je riadená inteligentným systémom, ktorý sleduje aktuálne trendy administratívnych budov.
„Šuster, drž sa svojho kopyta!“ vyjadruje svoj názor na profesijnú promiskuitu dávna ľudová múdrosť. Dnešná dynamická doba však túto pravdu vyvracia a nahráva skôr osobám vo svojej činnosti prelietavým. Skvelým príkladom je isto atraktívne odvetvie interiérového dizajnu, ktoré zlákalo nejedného autora návrhárstvu viac či menej vzdialenému. Pod skvelé diela sa tak podpísali režiséri (David Lynch), ľudia z módneho priemyslu (Hedi Slimane či Rick Owens) alebo spisovatelia (Douglas Gordon). Celkom prirodzená, ale o to zaujímavejšia je pre dizajnérsku produkciu aj spriaznená účasť popredných architektov.
Objemovo najsilnejším segmentom stavebného trhu bude i naďalej bytová výstavba. Nové bytové projekty, ktoré na Slovensku pribúdajú, prinášajú do rezidenčného biznisu želanú konkurenciu, ale aj rozkolísanú kvalitu. Hoci dopyt ešte stále vysoko prevyšuje ponuku, napr. v Bratislave sa už dá hovoriť o pomerne rozvinutom trhu s novými bytmi. Do menších slovenských miest bytoví developeri prenikajú pomaly. O týchto, ale aj ďalších otázkach súčasnej bytovej výstavby najmä z pohľadu architektov a predstaviteľov realizačných firiem sme sa porozprávali s prof. Ing. arch. Petrom Pásztorom, PhD., z Technickej univerzity v Košiciach, doc. Ing. arch. akad. arch. Ivanom Gürtlerom, PhD., z Ústavu architektúry I na Fakulte architektúry STU v Bratislave, Ing. Petrom Janíčkom, konateľom spoločnosti SkyBau, s. r. o., a Ing. Petrom Maruniakom zo spoločnosti Stamart Martin, ktorá je členom skupiny Skanska v SR.
The High Museum v Atlante v Spojených štátoch amerických sa môže popýšiť dvoma tvorcami zvučných mien. Po Richardovi Meierovi, ktorý múzeum v roku 1983 postavil, prichádza s dostavbou taliansky architekt Renzo Piano.
Základný kameň prvého polyfunkčného objektu českej developerskej spoločnosti FINEP & partners a. s. na slovenskom trhu dnes položili v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Krstnými rodičmi projektu Jégého alej sa stali veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Vladimír Galuška, starosta Ružinova Slavomír Drozd, podpredseda predstavenstva financujúcej VÚB Ignacio Jaquotot a predsedníčka predstavenstva FINEP Jégého alej a.s. Katarína Lindbergh.
Pojem inteligentná budova vnímajú nielen na Slovensku jednotlivé profesie rozdielne. Inak vníma inteligentnú budovu architekt či developer, inak užívateľ budovy, jednotlivé profesijné skupiny a pod. Spoločným menovateľom pre všetky tieto rôznorodé pohľady je však multidisciplinárny prístup k projektu stavby, použitie veľkého množstva technológií potrebných na prevádzku, v snahe optimálne splniť požiadavky vlastníka a užívateľov. Príkladom je budova Europa Business Center v Banskej Bystrici, ktorá je už vo výstavbe a do prevádzky by ju mali odovzdať koncom roku 2007.
Po dvojročnej prestávke vypisuje v tomto roku Slovenské centrum dizajnu v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a za spoluúčasti MH SR a MŠ SR ôsmy ročník celoštátnej súťaže dizajnu Národná cena za dizajn 2007. Súťaž je organizovaná pre práce z oblasti produktového, komunikačného a študentského dizajnu.
„Ako je to možné, že na takom malom Slovensku ste postavili taký veľký dom?“ pýtal sa ma žartom jeden z účastníkov VI. kongresu DO.CO.MO.MO., ktorý sa konal v roku 1996 na Slovensku a pri tej príležitosti sme navštívili aj sanatórium vo Vyšných Hágoch. Rozloha tohto komplexu je naozaj udivujúca. Ale Vyšné Hágy udivujú aj svojou architektonickou kvalitou.
Jednou z lokalít s výraznou novou zástavbou v Bratislave je miesto na svahu nad Dunajom, pôvodne určené pre Centrum obytného súboru Dlhé Diely. Pôvodné plány z 80. rokov 20. storočia tu uvažovali o pestrej polyfunkčnej zástavbe ako protiklade k realizovaným panelovým obytným blokom. Mestská časť a magistrát však postupne podľahli tlaku developerov a stavebných firiem a povolili zástavbu solitérnych domov či skupín bez jednotného urbanistického konceptu pre toto jedinečné územie. Prvotný zámer hlavnej kompozičnej zelenej osi pre peších, ktorá by vytvorila nový verejný priestor, sa akosi vyparil a zostalo len torzo – pešia lávka nad hlavnou ulicou (ulica Majerníkova). Príbeh tohto sídliska je však symptomatický aj pre mnohé ďalšie...
Trio bytových domov, ktoré vám predstavíme na nasledujúcich stránkach, pochádza nielen z rôznych kútov sveta, ale reprezentuje diametrálne odlišné koncepcie. Tieto budovy však majú aj niektoré spoločné črty. Príklad brisbaneského centra a bytového domu z periférie Ľubľany formálne spája okrem približne rovnakého počtu bytov i pojem nízkonákladovej výstavby. Napriek rozdielnemu kontextu ich navyše viažu aj hodnoty kvalitnej architektúry, exteriér citlivo reagujúci na prostredie a interiér zohľadňujúci aktuálnu situáciu obyvateľov. Tretí príklad – denverský exkluzívny rezidenčný komplex s výškovou budovou od architekta svetového mena Daniela Libeskinda – patrí k opačnému pólu obytných komplexov.
Občianska iniciatíva (OI) Za spravodlivé vyvlastňovanie (ZSV) pripravila k návrhu zákona o vyvlastňovaní majetku občanov hromadnú pripomienku. Nový návrh zákona pripravilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR a verejnosť […]
