Réžia pohybu

Na atypickom pozemku na severnom svahu Červeného kopca navrhol architekt Zdeněk Fránek dva domy, jeden pre seba a svoj ateliér a druhý pre svoju sestru. Oba prešli náročným procesom: stavali sa desať rokov. Dôvodov bolo viac: od finančných až po dodávateľské. Dĺžka výstavby však mala aj svoje pozitíva. „Návrh mohol vyzrieť, mali sme čas starostlivo doriešiť všetky detaily,“ hovorí Zdeněk Fránek. „Niektoré maličkosti ešte dopracovávame do súčasnosti.“

Dom s ateliérom je umiestnený v dolnej časti pozemku, ktorý jedným ramenom zabieha do rohu ulice Kamenná. Objekt sa tak nachádza na opticky významnom mieste, kde sa láme uličná čiara, a tento svoj potenciál aj patrične využíva. Hoci výškou okolitú zástavbu nepresahuje a jeho atika je navyše v rovnakej úrovni ako atika „sesterského“ domu umiestneného vyššie vo svahu, dom svojou architektúrou pôsobí podľa slov autora ako „vertikálny prvok v zátiší okolitej zástavby“.

Jeho architektúra je kontrastom druhého, sesterského domu. Ten je navrhnutý na voľnom pôdoryse na rozdiel od dolného objektu, ktorý presne kopíruje uličnú čiaru a nepravidelnosti pozemku. Spriaznenosť oboch domov sa architektovi dostala pri návrhu pod kožu: „Ukončenie schodiska nad štvrtým podlažím má rovnaký pôdorys ako celý sestrin dom. Nič podobné som však neplánoval, táto zhoda vznikla úplne nevedomky.“

Látka z tehál

Konštrukciu objektu tvorí kombinácia stenového a skeletového nosného systému. Dve podzemné podlažia, ktoré slúžia ako architektonický ateliér autora, sú železobetónové; z rovnakého materiálu sú aj vodorovné konštrukcie štyroch nadzemných podlaží a schodisko. Na dvoch podzemných podlažiach je ateliér Zdeňka Fránka a štyri nadzemné podlažia sú určené na prenájom.

Pórobetónové murivo umožnilo pracovať s oblými tvarmi, čo architekt využil najmä na východnej fasáde, kde je umiestnený vstup, a pri schodiskovej veži. Ako látka so záhybom pôsobí dom z východnej strany, látka, ktorá je na konci zrolovaná do balu, v ktorom nájdeme schodisko v tvare písmena U. Rovnako ako pôsobí východná a jednoduchšia západná fasáda kompaktne, tak severná a južná fasáda pracuje s otvorenosťou. Obe sú cez celú šírku a svetlú výšku zasklené v atypických oceľových rámoch s jedným otvárateľným dielom.

Severná fasáda, čiže tá do ulice, je chránená antikorovou sieťou. „Sieť rozptyľuje svetlo a vytvára zaujímavý efekt pri pohľade z interiéru do exteriéru,“ komentuje použitie netradičného prvku Zdeněk Fránek. „A navyše funguje ako bezpečnostná poistka pri údržbe, napr. pri umývaní okien.“ Južná fasáda je proti slnku chránená textilnými žalúziami.

„Réžia pohybu“

Dve podzemné podlažia, ktoré slúžia ako architektonický ateliér, sú vzájomne priestorovo prepojené. Ateliéru dominuje prevýšený priestor s galériou, pod ktorou je umiestnená akoby len naznačená konštrukcia rokovacej miestnosti. Tvorí ju oceľová kostra s vrstvami preglejky a sololitu, jej vrchná časť je vyskladaná z izolačných rúrok, ktoré majú okrem estetickej i akustickú funkciu. Všetky materiály sú ponechané vo svojej surovej podobe.

Práve „istou mierou hrubosti a svojím veľkorysým poňatím“ zaujal interiér porotu súťaže Český interiér 2006, ktorá Domu s ateliérom udelila hlavnú cenu. S prevýšeným priestorom s galériou pracuje i mezonetový byt, ktorý sa nachádza na treťom a štvrtom podlaží domu. Galéria je umiestnená na severnej strane, aby do nej mohlo preniknúť svetlo z otvorenej južnej časti. V súčasnosti sa byt prenajíma ako kancelárske priestory, čiže na rovnaký účel ako prvé a druhé podlažie. Všetky podlažia preto majú úplne voľnú dispozíciu, v ktorej vynikne hravý prvok vlnitej steny z makrolónu, ktorá oddeľuje hlavnú miestnosť od šatne a sociálneho zariadenia.

„Dom je vlastne konzerva, je to obal. Priestory v jeho rámci sa môžu ľubovoľne premieňať,“ dodáva architekt. „V návrhu sme sa nehrali s nijakými špeciálnymi technológiami, ale dbali sme predovšetkým na to, aby dom fungoval.“ Rozvody preto nie sú zamurované, ale vedené v jadrách, a teda ľahko prístupné pri opravách. Objekt má centrálny počítač a umožňuje jednotlivým nájomníkom využívať inteligentné systémy pri ovládaní svetiel, vykurovaní či prístupe do objektu.

Všetky podlažia spája zasklený výťah, ktorým možno počas jazdy pozorovať dianie na všetkých podlažiach. O iný typ spojenia, tentoraz s okolím, sa stará pochôdzna strecha, na ktorej možno v budúcnosti postaviť penthouse. Ponúka výhľad na Brno, ktorý kompenzuje hlavnú nevýhodu pozemku – nachádza sa totiž na severnom svahu. Zdeněk Fránek však pri návrhu dispozície neuvažoval iba o funkčnom hľadisku. Ako aj na iných jeho stavbách sa zaoberal tzv. réžiou pohybu. Nepracuje len s priestorom, ale aj s časom. „Premýšľam nad tým, čo uvidí návštevník, keď vstúpi do domu prvýkrát, kam bude prirodzene smerovať,“ rozvádza autor svoju myšlienku. „Nerád odhaľujem všetky tromfy naraz.“ Jeho prístup odráža už samotný vstup. Do domu sa doslova vnoríme, vplávame doň. Všetky funkčné priestory sú potom umiestnené na východnej strane domu, ku ktorej sa tlačí aj nevyhnutný prostredný stĺp skeletu, tak aby čo najmenej rušili pri výhľade.

„Výtvarná stránka architektúry je pre mňa prinajmenšom rovnako dôležitá ako funkčnosť,“ hovorí Zdeněk Fránek. „Stavba by mala byť po formálnej stránke čo najmenej preťažená, aby v nej mohol pôsobiť samotný priestor,“ dodáva. Architekt, ktorý v zložitých oblých tvaroch aj v tých jednoducho geometrických hľadá stále to isté. Osobné presvedčenie, osobnú architektúruω

Hana Roguljič
Foto: Ester Havlová