Milieu architects

Mladí architekti Boris Schultz, Peter Lunter a Richard Baláži sa venovali osem rokov architektúre v Londýne, kým sa tam rozhodli založiť si vlastný ateliér. Pod názvom Milieu architects si tento ateliér nekonvenčným, sviežim prístupom pomerne rýchlo získal reputáciu medzi významnými developermi. Podľa slov týchto mladých architektov má každý ich projekt svoj leitmotív, silný koncept, ktorý sa dá opísať jednou vetou alebo znázorniť pár čiarami. V architektúre vidia potenciál komunikovať, projekt má podnietiť človeka zastať, zamyslieť sa, zažiť určitý pocit, atmosféru.

Ako ste v Anglicku začínali?
Boris Schultz: V Anglicku sme všetci traja ukončili štúdium a potom sme sa zamestnali v zabehnutých londýnskych ateliéroch – Benoy (o. i. spoluautor projektu Eurovea v Bratislave), HKR (projekt South City v Bratislave), EPR (Kempinsky Hotel ako súčasť projektu River Park v Bratislave). Šesť rokov sme sa spolupodieľali na projektoch v rôznych častiach sveta, hlavne na hoteloch, rezortoch a nákupných centrách. Firmy, pre ktoré sme pracovali, zamestnávajú bežne 200 architektov tridsiatich až štyridsiatich rôznych národností. Práca v takomto multikulturálnom prostredí rozšírila náš obzor.

Kadiaľ viedla vaša cesta k vlastnému architektonickému ateliéru v Londýne?
Boris Schultz: Vlastný ateliér sme založili, keď sme od starších kolegov načerpali dostatok skúseností. Po skúsenostiach z predchádzajúcich ateliérov sme sa cítili zdatní po dizajnovej aj technickej stránke. Začali nás obmedzovať limity korporátneho štýlu našich zamestnávateľov.

V ateliéri pracujú architekti, urbanisti a projektoví manažéri, ktorých spája spoločný cieľ: tvoriť vizuálne atraktívnu a zároveň ekonomicky a environmentálne zodpovednú architektúru. Milieu sa zameriava najmä na dve oblasti: luxusné hotelové rezorty a hotely a urbánnu obnovu a regeneráciu území vytváraním nových polyfunkčných celkov zahŕňajúcich biznis parky, nákupné centrá a bývanie.

V čom sa, okrem lepšej možnosti rea­lizácie vlastných myšlienok, najviac líši práca pre iný architektonický ateliér a práca vo svojom ateliéri?
Boris Schultz: Samozrejme, zo začiatku sme pri práci pre iné ateliéry museli počúvať a učiť sa od skúsených, predovšetkým anglických architektov. Sú trpezliví a ochotní rozdávať svoje znalosti. V pomerne krátkom čase sme sa vyšvihli na tím lídrov a dostali možnosť viesť kolektív architektov, komunikovať s klientmi, úradmi, stavebnými firmami, koordinovať proces s projektovým manažérom a boli sme schopní odovzdať stavbu bez časových sklzov a zvýšených nákladov.

Nemuseli sme však rozhodovať o finančných otázkach firmy, o marketingu, nemu­seli sme zháňať nových klientov. To prišlo, až keď sme mali vlastný ateliér.

Aké rozdiely vidíte v spôsobe práce architekta na Slovensku a v Anglicku či celkovom vnímaní architektúry v týchto dvoch krajinách?
Richard Baláži: S prácou v slovenských ateliéroch nemáme veľa osobných skúseností – slovenskí klienti nás oslovujú skôr kvôli praxi v sektoroch, s ktorými slovenskí architekti nemajú priamu skúsenosť. Rozdiel vidím najmä v tom, že známi architekti v Londýne často poskytujú poradenstvo aj za sférou architektúry. Architekti majú možnosť so svojimi globálnymi skúsenosťami pomôcť investorovi alebo developerovi namiešať koktail adekvátnych funkcií, a tým zaručiť finančnú životaschopnosť projektu. Architektúra sa stáva produktom, ktorý má svoje miesto na trhu.

Ďalší rozdiel vidím v tom, že v Anglicku sa verejnosť živo zaujíma o architektúru. Programy o architektúre vysiela BBC či Chanel 4 v hlavnom vysielacom čase. Každý rok je v Londýne tzv. Open House, počas ktorého je sprístupnených širokej verejnosti vyše 1 500 architektonicky zaují­mavých budov. Ľudia to milujú.

A ako je to s rýchlosťou a pružnosťou schvaľovacích konaní v Anglicku?
Richard Baláži: Schvaľovacie konania sú v Anglicku rovnako byrokratické ako na Slovensku, ale úradníci sú tu omnoho viac otvorení diskusii.

Plánujete návrat na Slovensko?
Richard Baláži: Keďže máme skúsenosť v sektoroch, ktoré sú väčšine slovenských ateliérov nie veľmi známe, plánujeme získať na Slovensku viac projektov takéhoto charakteru – hlavne luxusné rezorty a hotely. Veríme, že so zlepšujúcou sa kúpnou silou obyvateľstva sa na Slovensku a v celej strednej Európe bude tomuto sektoru dariť.

Nemáte obavy z dôsledkov finančnej a hypotekárnej krízy na realitný trh?
Boris Schultz: V Londýne cítiť dôsledky krízy. Rezidenčné nehnuteľnosti padli v priemere o 11 %, predaj bytov podľa realitnej agentúry Knight Frank poklesol približne o dve tretiny, developeri spomalili realizáciu bytových projektov.

V Bratislave je segment trhu s luxusnými bytmi už nasýtený. Počet kupujúcich schopných a ochotných zaplatiť 100-tisíc a viac korún za meter štvorcový je limitovaný. A stredná vrstva bude pri získavaní hypotekárnych úverov zasiahnutá sprísnenými podmienkami, ale aj zvyšovaním úrokov.

Hovoríte, že pri každom projekte je dôležité nájsť jednoduchú myšlienkovú líniu či prvok, ktorý projekt zapíše človeku do pamäti.
Peter Lunter: Milieu si získalo svoje meno cez osobitý prístup ku každému projektu – každý náš návrh má svoj výrazný a priamočiary koncept. Verím, že architektúra môže zaujať a vytvoriť jedinečnú hodnotu jednoduchosťou. Tu by som asi spomenul aj naše krédo: jednoduché riešenia pre zložité problémy. Ideu našich projektov v mnohých prípadoch možno opísať jedným slovom alebo jednoduchou čiarou. To umožňuje okoloidúcim okamžite pochopiť koncept a – dúfame – mať neočakávaný a nezabudnuteľný zážitok.

Váš názov naznačuje, že prostredie považujete za určujúci faktor navrhovanej architektúry.
Peter Lunter: So silným konceptom projektu, ktorý som spomínal, súvisí aj prepojenie našej tvorby s prostredím projektu. Ako vznikajú naše koncepty? Každý národ, mesto, každé miesto majú vlastnú identitu, hrdosť, príbeh. Na začiatku projektu sa vždy snažíme vyabstrahovať toto „milieu“. Výsledkom býva slovo, čiara, znak, pretavené do tvaroslovia budovy.

Čo vás láka na úlohách urbanistického charakteru, v čom sú výzvy urbanistických zadaní?
Peter Lunter: Urbanizmus je posun v mierke, ako od stoličky k stavbe, od stavby k ulici, mestu – každá mierka má svoju komplexnosť. Výzvy urbanizmu majú hlavne sociálno-ekonomický charakter. Je dôležité, aby veľké projekty obsahovali bohatú a pestrú zmes funkcií a priestorov. Úspešné štvrte na rozdiel od uzavretých komplexov minulých čias prekvitajú rozmanitosťou. Nové štvrte takéhoto charakteru majú veľký potenciál katalyzovať regeneráciu celých okolitých území.

Čo vás na architektúre momentálne najviac zaujíma?
Boris Schultz: V architektúre nás zaujíma množstvo oblastí, ale spomenul by som alternatívne stavebné materiály – najmä ubíjanú hlinu.

Pri produkcii tohto stavebného materiálu sa netvoria žiadne emisie CO₂. Tých vzniká napríklad pri výrobe cementu až 1 250 kg na tonu vyprodukovaného materiálu. Zároveň sa spotrebuje energia a vznikajú splodiny pri transporte – materiál sa na stavbu bežne dováža zo vzdialenosti tristo či štyristo kilometrov. Na rozdiel od toho hlinu, ktorá sa dá použiť, nájdete na svojom pozemku. Až 80 % slovenskej hliny je dostatočne súdržných a dá sa použiť ako stavebný materiál.

Presadiť ekologické riešenia pri stavbe sa podarí takmer výlučne vtedy, ak je to pre investora finančne zaujímavé. Ubíjaná hlina je síce prácny stavebný materiál, no v porovnaní s liatym betónom či tehlou je stále finančne výhodnejší – a preto očakávame, že ho čaká renesancia. Stavby z ubíjanej hliny majú príjemnú mikroklímu, sú nehorľavé a majú výborné zvukovo- a tepelnoizolačné vlastnosti.

Považujú aj klienti ekologickosť projektu za dôležitú? Evidujete záujem o pasívne alebo nízkoenergetické domy aj na Slovensku?
Boris Schultz: Klientov, ktorí sa zaujímajú o ekológiu, je čoraz viac. Podľa agentúry Knight Frank je v Anglicku okolo 11 % klientov ochotných zaplatiť za nehnuteľnosť o 10 % viac, ak je vybavená alternatívnym zdrojom energie, špeciálnou izoláciou a trojitým zasklením. To opäť poukazuje na komerčnú realitu: kupujúci sú ochotní podieľať sa na ekologickosti stavby, ak vidia, že sa im ich investícia vráti vo forme nižších faktúr za energie. Na Slovensku sa záujem o nízkoenergetické domy zvyšuje s nárastom cien energie. Ak sa od nového roka schváli zvýšenie ceny plynu o 20 %, záujem opäť porastie.

Akú rolu zohráva pri vašich projektoch diskusia s klientom o konečnom výsledku – hotovom projekte? Vidíte rozdiely v krajinách, v ktorých pôsobíte?
Boris Schultz: Každé miesto pre budúcu stavbu spoločne navštívime a nasávame jeho atmosféru. O našich vnemoch dlho diskutujeme s klientom a ceruzky sa chytáme až o pár dní neskôr, keď sme všetci na rovnakej vlnovej dĺžke. Klienta povyšujeme na spoluautora, ktorému našou odbornosťou pomáhame k správnym rozhodnutiam. Architektúru vnímame všetkými piatimi zmyslami.
Klienta sa snažíme spoznávať ako osobnosť bez ohľadu na to, akú má národnosť. Každá národnosť má svoje črty. Kultúrne rozdiely sú výrazné hlavne medzi Európou a Blízkym východom.

Ako sa dostávate k zákazkam? Ako sa vám podarilo expandovať aj za hranice a pracovať na zákazkach v Malajzii, Chorvátsku, Číne, Libanone?
Boris Schultz: K prvému veľkému projektu, golfovému areálu na Istrii, sme sa dostali prostredníctvom súťaže vypísanej developerom, ktorý nebol spokojný s predloženým návrhom jednej známej architektonickej firmy. Vyhrali sme vďaka našej schopnosti pozerať sa na projekt očami developera. V našom dôsledne vypracovanom návrhu sme zvýšili počet víl s výhľadom na more, aby sa to výrazne odrazilo na profite. Na projekte sme spolupracovali so známymi dizajnérmi golfových ihrísk z firmy Jack Nicklaus.

Projekt bol prezentovaný na realitnom veľtrhu MIPIM, čo nám prinieslo ďalšiu zákazku. Naši klienti sú často developeri s pobočkami v mnohých krajinách. Vďaka ich odporúčaniam sa dostávame k zákazkám za hranicami Anglicka. Momentálne máme rozbehnutých viacero projektov v Chorvátsku.

Zúčastňujete sa architektonických súťaží?
Boris Schultz: Zúčastňujeme sa tendrov (súťaží, kde sme prizvaní) zväčša na základe odporúčania bývalého klienta. Takto získavame okolo 40 % zákaziek.

Ste traja zakladatelia ateliéru. Ako máte podelené svoju činnosť, projekty?
Boris Schultz: Každý z nás má za sebou inú prax. Dopĺňame sa, veľa diskutujeme, skicujeme, rozmýšľame, niekedy sa aj konštruktívne pohádame. K diskusiám vždy prizývame našich zamestnancov, sme zástancami kultúry otvorených dverí.

Spolupracuje s vami viacero slovenských mladých architektov – niektorí, predpokladám, prichádzajú rovno zo školy. Sú dostatočne pripravení na architektonickú prax?
Richard Baláži: Všetko záleží od konkrétneho pedagóga či katedry, no myslím si, že úroveň je z roka na rok lepšia. Na univerzite v Anglicku a aj prvé roky v praxi jednoznačne vyhrávalo technické myslenie nad koncepčným. To nám však pomohlo rýchlejšie sa adaptovať v praxi, hlavne v porovnaní s niektorými kolegami, ktorí prišli zo silne koncepčných škôl a často sa cítili nedocenení. Až postupným vplyvom okolia a skúsených architektov sa naša myseľ uvoľňovala a dávala priestor odvážnejším nápadom.

Spolupracovali sme s viacerými slovenskými študentmi, ktorí si od nás odniesli veľa nových skúseností. Ich technické a grafické znalosti boli výborné, a preto sme ich mohli hneď zapojiť do rôznych fáz projektu. Vždy sme pokladali za dôležité vysvetľovať im princípy a pravidlá tunajšieho systému a legislatívy, spôsobu prezentovania a spolupráce s celým projektovým tímom. A firemné akcie na našej strešnej terase sú síce z iného súdka zážitkov, ktoré si zo sebou odniesli, ale vo firme všetko so všetkým súvisí.

Výber z projektov:

Turistické rezorty, hotely, rezidencie
Rezort s hotelom Corrimare *****, Dalmácia, Chorvátsko
80 mil €
Trigon Capital A/S, Estónsko

Hotel Copthorne ****, Rochford, Spojené kráľovstvo
12 mil. £ (452 mil. Sk, 15 mil. €)
Charter Projects (Developments) Ltd., Spojené kráľovstvo

Apartmány Leas Seaside, Southend-on-Sea, Spojené kráľovstvo
16 mil. £ (602 mil. Sk, 20 mil. €)
Charter Projects (Developments) Ltd., Spojené kráľovstvo

Apartmány Galaxy View, Luton, Spojené kráľovstvo
JT Consultancy, Spojené kráľovstvo

Royal Arthur Park, Wiltshire, Spojené
kráľovstvo
100 mil. £ (3,77 mld. Sk, 125 mil. €)

Lunney Assets Corporation, Isle of Man
Hotel Porto Mariccio Golf & Yacht Resort *****, Kempinski, Istria, Chorvátsko
207 mil. € (6,2 mld. Sk)
AB Maris d. o. o., Chorvátsko

Dafnondas Holiday Resort, Evia, Grécko
350 mil. € (10,54 mld. Sk)
Helenic Balcanian Holdings

Hotel Esposende, Porto, Portugalsko

Polyfunkčné budovy a mestské centrá
Zagrebcanka City Centre, Záhreb, Chorvátsko
250 mil. €
Capstone Real Estate, British Virgin Islands

Wilson City Centre, Sarajevo, Bosna a Hercegovina
70 mil. € (2,11 mld. Sk)
TriGránit Development Corporation, Chorvátsko

Nákupné centrum, Levice
HS Development, a.s.

Polyfunkčná štvrť, Regensburg, Nemecko
Rambold Industries, Nemecko

Sídlo spoločnosti Rambold, Quingdao, Čína
Rambold Industries, Germany
Capability Green, Luton, Spojené kráľovstvo

Martina Jakušová
Foto a vizualizácie: Milieu architects