Architektúra

V dňoch 22. až 26. októbra sa na prehliadke Design Salon 08 pri veľtrhu MODDOM 2008 v rámci bratislavského festivalu dizajnu a architektúry DESIGN DAYS 2008 premiérovo predstaví retrospektívna putovná výstava interior.sk.05/07 – Slovenské interiéry 2005 – 2007. Organizátor - združenie Design Slovakia - si dal za cieľ prostredníctvom výstavy mapovať súčasnú tvorbu interiérov na Slovensku a prezentovať výber hodnotných diel. Po bratislavskej premiére výstava poputuje do Košíc, Budapešti, Viedne a Prahy.

K väčšej ochrane i vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva na Slovensku pomôže nová stránka www.DusevneVlastnictvo.Gov.sk. Webstránka vznikla ako projekt Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý finančne podporila Európska únia v rámci programu Prechodný fond. Obsahuje rozsiahle množstvo dôležitých informácií a dokumentov, pokrývajúce všetky práva duševného vlastníctva.

„Bola to láska na prvý pohľad, tá stavba vodojemu nás jednoducho hneď nadchla. A keď sme vystúpili na jej vrchol a uvideli ten neskutočný výhľad, bolo rozhodnuté“, hovorí architekt Martin Kusý o prvom kontakte s fabrickým vodojemom v Bratislave. Ten donedávna patril susediacemu Istrochemu a v ňom si aj neskôr spolu s kolegom Pavlom Paňákom vybudovali sídlo svojho architektonického ateliéru. Určitá surovosť, absencia akejkoľvek ozdobnosti a jednoduchosť, ktorá vyplýva čisto z funkčnosti všetkých prvkov pôvodnej stavby, nadchla architektov natoľko, že z nej spravili leitmotív celého riešenia.

Farba – fenomén, ktorého vnímanie je neoddeliteľnou súčasťou najčastejšie používaného ľudského zmyslu – zraku. Jej uplatnenie v architektúre ako estetického, funkčného alebo psychologického prvku dokáže osloviť, inšpirovať aj šokovať. Podobne je to tiež v prípade diela, ktorého autori sa naplno oddali experimentovaniu s naoko ťažko kombinovateľnými farbami. Dynamický interiér Running Sushi Baru v pražskom nákupnom centre Palladium využíva všetky formy vizuálneho vnímania farieb, ich premenlivosť, symboliku, schopnosť vytvárať ilúziu... Vzájomná súhra myšlienkových hladín vytvára z diela jednotný kompozičný a funkčný celok.

Prof. R. Benson zo Spojených štátov sa pri svojej návšteve Bratislavy v roku 1992 zastavil na námestí SNP pred kostolom reformovanej cirkvi a povedal mi: „To je architektúra chicagskej školy. To je Richardson.“ Nebol to Henry H. Richardson, bol to bratislavský architekt Franz Wimmer.

V posledných rokoch sa myslenie dizajnérov a výrobcov nábytku stáva čoraz „zelenším“, priateľskejší k prírode sú aj architekti. Ekologické domy sú dnes technicky prepracovanejšie a najmä oveľa príťažlivejšie než tie, ktoré vznikali ešte donedávna. Len dve dekády dozadu by prívlastok „zelený dizajn“ skôr popieral než rozvíjal dnešný význam tohto slova. A aktuálna „zelená“ niť sa, prirodzene, tiahla aj tohtoročnými medzinárodnými salónmi nábytku.

Japonský architekt Terunobu Fujimori je vzorovým príkladom toho, že k projektovaniu architektúry sa dá prísť aj v zrelom veku. Až do svojich 45 rokov bol akoby na druhom brehu – venoval sa histórii architektúry. No ostatných sedemnásť rokov sa pohybuje v praxi. S takou presvedčivosťou a originalitou, že sa jeho meno uvádza v jednom rade s hviezdnymi japonskými autormi, ako sú Tadao Ando, Kengo Kuma či Toyo Itó. „Hlavnou témou mojich realizácií je vzťah architektúry a prírody,“ hovorí Fujimori, ktorý patril medzi najzvučnejších architektov na tohtoročnom svetovom kongrese UIA v Turíne. „Snažím sa nájsť spôsob, ako do architektúry integrovať živú prírodu.“

Príbeh Apolla Business Centrum pokračuje. To, čo jednotka odštartovala, susediaca dvojka rozvíja. Hoci ide aj o architektúru a jej výraz, leitmotívom je vytvorenie novej mestskej štvrte v Bratislave. „Projekt vnímam ako komplexnú záležitosť, pričom podstatné v ňom bolo, aby sme cez urbanistickú štruktúru vypovedali náš prístup pre užívateľov a návštevníkov,“ zdôrazňuje hlavný architekt Apolla Ing. arch. Juraj Jančina. Aj preto sa kladie akcent na zreteľné usporiadanie jednotlivých objektov, ktoré sprehľadňujú tok ľudí a ich aktívny pracovný i mimopracovný život. Niektoré bloky Apolla II sú navzájom poprepájané – môžu byť aj všetky, projekt je tak pripravený – ale cez svoju identitu existujú samostatne. Administratívny komplex je tak poskladaný z výrazných individualít.

Peter Gero je rodený Bratislavčan, ktorý pracoval 30 rokov pre hamburský magistrát a 12 rokov viedol stavebný rozvoj mesta Hamburg ako vedúci stavebný riaditeľ „Baudezernent“. Stretli sme sa v centre Bratislavy v kaviarni. Kým sme sa zhovárali, živo pozoroval ruch na ulici a pozdravil sa s viacerými ľuďmi. Vzhľadom na to, že sa vrátil do Bratislavy pomerne nedávno a navyše trávi väčšinu času v zahraničí, je to zaujímavý fakt. Sám tvrdí, že sa úprimne zaujíma o ľudí, rád chodí po meste pešo či električkou a zvykne sa porozprávať s kýmkoľvek, kto je otvorený zaujímavému dialógu. Aj náš rozhovor sa príjemne vinul a bola som prekvapená, kam všade sme sa myšlienkami dostali. Peter Gero hovorí o slovenských mestách, prístupoch v architektonickej tvorbe, o demokracii aj diktatúre v architektúre, o možnostiach riadenia rozvoja mesta, ale aj o agresivite či slušnosti niektorých projektov.    

Večerné ulice mesta Banská Bystrica sú bohatšie o jednu impozantnú atrakciu – multimediálne osvetlenie fasády budovy Europa Business Center, ktorá mení nočnú siluetu mesta. Tento spôsob osvetlenia budovy je na Slovensku v takomto veľkom rozsahu ojedinelý. Technológia SSL (solid state lighting) – polovodičové osvetlenie, ktorá sa aplikovala na celej ploche presklenej časti budovy, v kombinácii so špeciálnymi úzko žiariacimi výbojkovými výkonovými svetlometmi, vytvára kombinované moderné multimediálne osvetlenie. Umožňuje reprodukciu video a obrazových materiálov, ako aj rôznych efektov až v 16 miliónoch farbách na celej fasáde budovy.

Banskobystrická mestská časť Belveder sa rozrastie o nový polyfunkčný objekt. Okrem komerčných nájomných priestorov gastronomického charakteru bude v novovznikajúcom objekte moderné zdravotnícke a chirurgické centrum. Na vyše 1 200 štvorcových metroch pacienti využijú služby všeobecného lekára, psychologickej, onkologickej a iných odborných ambulancií. Rímskokatolícka cirkev, ktorá je investorom projektu, predpokladá ukončenie výstavby v roku 2009. Celkové náklady na stavbu predstavujú 150 miliónov korún (4,98 miliónov eur).

Stará pravda o tom, že aj za málo peňazí sa dá urobiť celkom slušná zábava, platí aj v architektúre. Pravda, musia tu fungovať ešte minimálne dva prvky: invenčný a vytrvalý architekt a ústretový investor. Zdá sa, že pri výrobnom areáli L. M. J. Salamander v Nitre nastal ten správny mix a výsledkom je objekt, ktorý prispieva ku kultivácii priemyselnej architektúry na Slovensku. Dispozične to nie je nič komplikované – k jednoduchému obdĺžniku výrobnej haly sa aditívne priradila administratíva. Citlivými vstupmi – presklená fasáda, kamenný obklad, farebná zladenosť – však základnú funkciu objektu povýšil autor na objekt s výrazným estetickým pôsobením.

Na Táloch vzniknú vedľa štvorhviezdičkového hotela Partizán Tále ďalšie apartmánové domy, ktoré majú rozšíriť možnosti ubytovania. Budovy Tavo a Zuna budú obsahovať spolu 143 apartmánov. Investorom apartmánov je prevádzkovateľ hotela, spoločnosť Gloral Development. Je to však len prvá z troch etáp výstavby, ktoré majú rozšíriť možnosti trávenia voľného času v tejto turisticky vyhľadávanej oblasti.

Druhý októbrový víkend bude patriť ctiteľom ostrého obrazu a kvalitného zvuku. Tohtoročná výstava sterea, hi-fi a domáceho kina HIGH END Slovakia otvorí svoje brány 10. októbra a potrvá do nedeľného večera.

Koncom augusta sa v bratislavskom Designfactory konal medzinárodný architektonický workshop re:mix Petržalka, ktorého organizátormi sú re:mix architects a designfactory, kde workshop prebiehal. V rámci neho sa študentom a mladým študentom-architektom venovalo viacero špičkových odborníkov, s ktorými mohli konzultovať svoje projekty na revitalizáciu Petržalky. Rakúski architekti Michael Budig a Robert R. Neumayr, ktorí sa dlhodobo venujú experimentálnej architektúre a parametrickému modelovaniu aj ako pedagógovia, aj výkonní architekti, sa s nami pozhovárali o tom, kam nás môže experiment zaviesť a čo všetko môže byť inšpiráciou pri nových postupoch navrhovania.