Príhodnú prezývku Květák (Karfiol) získal dom v Uherskom Hradišti architektonickej kancelárie New Work Svatopluka Sládečka. Pri ceste po hradištskom hlavnom ťahu nemožno vlny nezvyčajného domu prehliadnuť. Úspešne konkurujú blízkej bývalej synagóge, dnešnej knižnici, no nezatláčajú ju do úzadia. Květák je sebavedomým príspevkom súčasnej architektúry mestu.
Mnoho urbanistov tvrdí, že dopravným stavbám chýba mestotvorný charakter, no tvorba Patrika Kotasa túto tézu popiera. Preto sme sa naňho obrátili s otázkami týkajúcimi sa dopravných stavieb a ich začlenenia do miest.
Srdce každej metropoly v sebe sústreďuje esenciu toho najlepšieho, čo mesto ponúka. Byť uprostred diania je veľmi dôležitý argument, prečo bývať v meste. Jednou z centrálnych tepien srdca Bratislavy je Dunajská ulica, na ktorej by mal do dvoch rokov vyrásť nový objekt s názvom Dunajská Inner City Residence. Ponúkne luxus a pohodlie bývania v apartmánových bytoch vysokej kvality so životom v historickom centre veľkomesta.
Súčasný nevyhnutný trend znižovania energetickej náročnosti budov nachádza ideálne riešenie v koncepte nízkoenergetického a energeticky pasívneho domu. Technika týchto domov, predovšetkým pasívnych, však vyžaduje sprísnené požiadavky na teoretickú prípravu projektu, na správny výber stavebných komponentov a najmä na dodržanie technologických postupov a kvalitu vyhotovenia.
Začiatok tretieho tisícročia sa nesie v znamení mohutného nástupu dizajnu, ktorý výrazne mení životný štýl. Dizajnéri plní tvorivej fantázie potrebujú zhmotniť svoje vízie do produktov, ktoré spríjemnia a skrášlia všedný deň. Na to dnes potrebujú najmodernejšiu techniku a zodpovedajúce materiály. Jeden z nich, ktorý svojimi možnosťami ponúkol dizajnérom novú dimenziu, má meno Corian, ako pripomienka gréckeho mramoru z Korintu.
Vzorkou samej o sebe je vzorkovňa firmy Sipral. Spoločnosť, ktorá sa zaoberá fasádami, zadala projekt na výstavbu priestoru, v ktorom by mohla prezentovať svoje výrobky, architektonickej kancelárii D3A. Autori Stanislav Fiala a Daniela Polubedovová vsadili na hravosť. Stavba pripomína farebnú húsenicu, idúci vlak, vznášajúceho sa čínskeho draka. Asociácií s domom, ktorý má každú fasádu z iného materiálu, o farbe ani nehovoriac, by sme našli viac. Práve to je hlavná devíza vzorkovne – inšpiruje.
Stavebná konjunktúra nenecháva na mape Bratislavy bez povšimnutia ani štvorcový meter. Je len prirodzené, že prehodnocuje aj zaujímavý priestor medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Miestnym úradom Bratislava-Ružinov na Mierovej ulici. Doteraz tam boli nefunkčné budovy kotolne a skladu paliva. Onedlho by ich mala nahradiť budova s polyfunkčným využitím. „Navrhli sme ju ako prienik dvoch objemov vyjadrujúcich dve funkcie v nich obsiahnuté – bytovú a administratívnu,“ hovorí spoluautor projektu Ing. arch. Pavel Komár.
V období rýchlej výstavby je desať rokov na jeden dom unikum. Trpezlivosť architekta a investora v jednej osobe, Zdeňka Fránka, sa však vyplatila. Vznikla výrazná stavba na výraznom mieste, stavba, ktorá si medzi neofunkcionalistickými tendenciami juhomoravskej metropoly našla svoju vlastnú cestu.
Na týchto dvoch rodinných domoch si chcel staviteľ overiť menej častý typ vnútorných izolácií, vetrania a vykurovania. „Vyskúšali sme tu niektoré veci, o ktorých väčšina investorov vôbec neuvažuje, napr. rekuperačnú jednotku so zemným registrom,“ hovorí. Stavbe sa venoval do všetkých detailov. Jeho zámerom bolo postaviť dva pomerne lacné domy, ktoré by sa svojimi parametrami priblížili stavbám s pasívnym spôsobom vykurovania, čiže s minimálnou spotrebou energie.
Moderné bratislavské centrum, ktoré vzniká medzi Mostom Apollo a Starým mostom, zmení v blízkej budúcnosti nábrežie Dunaja na nepoznanie. Celá koncepcia revitalizácie nábrežia sa opiera o výstavbu novej reprezentačnej štvrte. Tá urbanisticky prepojí priestory okolo novostavby Slovenského národného divadla, nové biznis centrá na Prievozskej ulici až po nábrežie s historickou budovou Harmincovej admirality. V blízkosti tohto pulzujúceho prostredia vyrastie nový komplex obytných budov. Stáť bude na území dnešnej Jarabinkovej ulice a v blízkosti Plynárenskej ulice a má ambíciu dotvoriť dynamicky pôsobiace okolie.
Za posledných 15 rokov nastal v našej krajine veľký rozmach stavebných technológií. Objavili sa nové stavebné systémy, v remeselníckych profesiách došlo k rýchlemu vývoju pracovných postupov i k zdokonaleniu používaných materiálov. Zároveň sa informačné technológie začali celkom prirodzene využívať na plánovanie, riadenie a sledovanie ekonomickej situácie vo väčšine firiem.
Návrh rodinného domu v okolí Františkových Lázní určovali obyčajné dve slová: interiér a exteriér. Architekti z ateliéru A69 si však na stavbe, odbornej verejnosti známej ako Villa Lea, neoverovali svoj určitý teoretický predpoklad. Naopak hľadali, ako spracovať zadanie a východzie podmienky čo najfunkčnejšie a zároveň tak, aby stavba mala jasný a čitateľný koncept.
Tvárou v tvár účtom za energie sa veľa ľudí zamyslí nad predstavou energeticky sebestačného domu. Domu, do ktorého nevedú drôty ani potrubia, kde netreba nikomu za nič platiť. Bývanie v prostej chatrči v pustých lesoch alebo v kartónovej krabici pod mostom zďaleka nie je pre každého. Skôr budeme chcieť dom poskytujúci dostatočný komfort aj človeku rozmaznanému 21. storočím.
Rekonštrukcia a prístavba stanice v Ostrave-Svinove od Václava Filandra bola vo svojej kategórii ocenená českou cenou Grand Prix 2007. Je nielen príkladom šťastného urbanistického riešenia priestranstva pred železničnou stanicou, ale aj vydareným dizajnérskym dielom z oblasti verejných priestorov.
Čím je starší, tým je produktívnejší – a pre mnohých aj stále lepší. Coop Himmelb(l)au len v lete otvoril v Spojených štátoch ocenené Akron Art Museum a už je tu s ďalším originálnym príspevkom – BMW Welt v Mníchove. Spoluzakladateľ a ideový vodca tejto viedenskej kancelárie Wolf D. Prix zapojil do projektu vyše 200 architektov, stavebných inžinierov a ďalších špecialistov, aby opäť posunul svoju predstavu o súčasnej architektúre o poriadny kus ďalej. „Pri interpretácii našej novej budovy v Mníchove by som použil slová spisovateľa Hermana Melvilla, ktorý to vo svojom Moby Dickovi napísal veľmi výstižne: Prial by som si, aby vietor mal telo,“ hovorí Wolf D. Prix.
