Dom na pozitívnom základe
Dom, najmä nový, stvorený podľa architektonického návrhu v súlade s prianím tých, čo v novostavbe bývajú, sa stane obyčajne plusom životného štýlu domácich. Dom+ vyzrel svojimi plusmi na typické pomery vidieckej architektúry v susednom Poľsku. Vyrástol na zriedkavom pôdoryse v tvare plus s pozitívnym prepojením na okolitú krajinu.
Pozitívne myslenie, pozitívny človek, pozitívne postoje. Pojem pozitívny sa nám vtiera do priazne prostredníctvom televíznej obrazovky, záplavy článkov v záplave časopisov, plynie éterom priamo do uší ovisnutých dennými starosťami. Už sme natoľko naprogramovaní na neopozitivizmus, že nevdojak rozťahujeme do povinného úsmevu naše ústne otvory aj vtedy, keď sa nám vôbec nežiada.
Z lacného pozitivizmu však možno ťažko obviniť architektov z vroclavského ateliéru. Pri svojich úvahách o stavbe domu s pôdorysom v tvare symbolu plus sa pravdepodobne pridržiavali filozofického významu pozitivizmu. Vychádzali totiž z preukázateľne dobrých skúseností, v tomto prípade s rázovitým vzhľadom stodôl, ktoré oddávna dokresľujú obraz krajiny na poľskom vidieku.
Sivá stodola uprostred poľa
Kde bola tam bola, vyrástla stodola. Tmavosivá, s moderným obytným interiérom. Rozložila sa na štyri strany sveta na rozľahlej parcele s plochou 1,4 ha ako výsledok prieniku dvoch pozdĺžnych objektov a snahy architektov vkomponovať do archaickej formy súdobý štýl bývania. K nemu patrí aj veľká miera otvorenosti k vonkajšiemu prostrediu. A tak sa nielen uzatváralo do obvodových stien, ale aj zasklievalo a vysúvalo pomocou terás a chodníkov, ktoré prirodzene spojili vnútrajšok s vonkajškom. Ramená domu sa teraz vystierajú do rovinatej krajiny, okolitých polí a k neďalekému lesnému porastu, ktorý usadlosť statočne oddelil od susedných domov.
Solídnu ramenatú stodolu pokrytú bridlicou navrhli a postavili pre ľudí, ktorí si privykli často prijímať návštevy. Je príliš dokonalá na to, aby sa okoloidúcemu nežiadalo nahliadnuť cez veľké posuvné okná, ako sa v nej zabývala trojčlenná rodina.
Väčší pozemok, väčšia obytná plocha
„Túto krajinu charakterizuje rovina. Rozhodol som sa teda pre solídnu a jasne vyrysovanú masívnu budovu. Svojou formou dom pripomína predvojnové vidiecke statky, ktoré sú pre oblasť Vroclavu a Dolného Sliezska charakteristické,“ hovorí autor projektu, architekt Tomasz Głowacki. Dve obdĺžnikové stavby, jedna dlhá 21metrov, druhá 25 a obe široké po 7 metrov, sa prelínajú v pravom uhle. Z interiéru sa núka pohľad na funkčne rozdelené vokajšie zóny. Výsledná stavba v tvare symbolu plus rozdeľuje pozemok, vymedzuje priestor na kryté prístavby, vstup s príjazdovou cestou, oddychovú časť okolo terás, ale aj návštevnú a administratívnu zónu.
Budúci majitelia chceli, aby sa architektonický návrh prispôsobil rozľahlému pozemku tvarom budovy a pritom využil výhodu veľkej plochy, na ktorej sa mohla usadiť rozložitá stavba s veľkorysou obytnou plochou. Jednoliatosť vzhľadu masívnej stavby sa docielila vďaka rovnakému materiálu, ktorým zaodeli budovu. Strechu i fasády pokryli bridlicovými šablónami.
Vstupné podmienky projektu
Východiská architektonického návrhu
|
Dom a svetlo
Rovnorodý grafitový povrch objektu sa vyníma v zámernom kontraste s veľkými posuvnými zasklenými priehľadmi, drevenými okennými rámami a terasami. Do sedlových striech, ktoré vyrástli nad ramenami stavby, osadili okná VELUX. Do podkrovia prúdi svetlo nielen vďaka dvojiciam veľkých strešných okien, ale aj zasklenými plochami štítových múrov. Nadostač svetla, priestoru a svetlých farieb prežaruje stavbu zvnútra tak, že pri pohľade z interiéru vzniká dojem, akoby vnútorný priestor domu presahoval murivo. Cieľom osadenie okien bolo vytvoriť doplnkový zdroj svetla pre podkrovné spálne a zároveň hlavný zdroj svetla pre dve kúpeľne.
Nad schodiskom vedľa komína sa nachádza presvetlenie zhora. Odtiaľ, do stredu kríženia dispozície, padá svetlo až do otvoreného prízemia. Priehľady a vpúšťanie svetla do Domu+ však nemalo narušiť monolitický vzhľad budovy. O zachovanie pocitu z usporiadanej fasády a pokojnej formy sa postaralo pásové usporiadanie okien. Farba pozinkovaného oplechovania s matnou polyesterovou povrchovou vrstvou sa zhoduje s odtieňom strešnej krytiny (struktonit) a s rovnakým obkladom fasády.
Niekoľko správ pre technických fajnšmekrov
Vzhľadom na netypicky veľké rozmery okenných i dverných otvorov museli architekti a statici spevniť konštrukciu vonkajšej steny domu železobetónovými stĺpmi, ktoré nesú nadokenné a dverné preklady (najdlhšie preklady 5,2 a 6,5 m). Tie plynule prechádzajú a nadväzujú na obvodové stužujúce vence. Okenné rámy a krídla vyrobili na mieru z borovicového lepeného dreva, kovania a posuvné systémy objednali vo firme Slegenia. Zasklenie štítových stien na prízemí i v podkroví tvorí jeden celok v jednom ráme vysokom až 5,5 m.
Vyhotovenie nadrozmerných drevených okien, ktoré sa pri otváraní zasunú do kaziet skrytých do konštrukcie štítových stien, vyžadovalo dodatočné zateplenie a utesnenie spojov pred nápormi vetra. Dolné okraje okien tvoria betónové pásy zavesené na špeciálne naprojektovaných oceľových nosníkoch tak, aby sa eliminovala možnosť vzniku tepelných mostov. Projekt, ktorý doprial domu otvorený priestor nielen minimalizáciou počtu priečok na prízemí, ale aj vynechaním stropu nad salónom, musel nájsť statické riešenie na prenesenie vodorovného zaťaženia od krokvovej konštrukcie šikmej strechy. Napokon stužujúce vence v obvodových stenách spriahli oceľovými tiahlami.
 |
 |
| Interiér sa otvára do voľne plynúcej rovinatej krajiny veľkými zasklenými tabuľami. Veľkorysé presvetlenie si vyžadovalo aj veľkorysé technické riešenia. | Architekti vedeli, že dom bude slúžiť rodine prístupnej spoločenskému životu. Priestor má byť otvorený nielen dispozične, ale aj atmosférou naklonenou prijímaniu častých návštev. Južné krídlo s kuchyňou a jedálňou prepojili so spoločenskou zónou v západnom krídle, ktorej dominuje tradičný kozub. |
Vnútorné väzby a vonkajšie výhody
Prízemie domu tvorí voľný priestor, ktorý prirodzene plynie jednotlivými krídlami budovy. Obývačku, ktorá zaberá dve podlažia západného krídla, prepojili s kuchyňou a jedálňou. Tie zabrali južné krídlo. V severnom si zariadili pracovňu a malý salónik. Iba východné vstupné krídlo ostalo dispozične oddelené. Vytvorili v ňom priestor na vedenie domácnosti a miestnosť pre opatrovateľku potomka.
V mieste, kde sa krídla budovy skrížili, postavili kozub a vedľa neho sa dvíha centrálne schodisko.
Na vidieku tieto prvky odjakživa patrili k tradičnému poľskému domu. Schodiskom možno vystúpiť do nočnej zóny umiestnenej v podkroví. Okrem spální pre domácich sa v priestore pod strechou ocitli aj hosťovské izby.
Časom sa súčasťou usadlosti stane aj vonkajší bazén, neskôr pribudne dom pre hostí so saunou a fitnes. Otvorený priestor domu a prepojenie na krajinu sa ťažko znáša s bežným plotom, a tak súkromie nehnuteľnosti stráži navŕšený val so živým plotom z divokých ruží. Blízke okolie domu charakterizujú lúky a záhrada. Na dôstojnosti im časom pridajú dospelé platany. Pravda je, že väčšina smrteľníkov si nemôže dopriať honosnú obytnú stodolu z dielne renomovaného architekta na pozemku, ktorý si bezpečne pláva krajinou.
Dom+ však iste bude zaujímavým príkladom toho, ako moderný architektonický návrh nezabudol na tradíciu a krajinu, do ktorej novostavbu umiestnil.
 |
 |
| Pôdorys 1. podlažia | Pôdorys 2. podlažia |
| Základné údaje návrhu a realizácie stavby Dom+ autor: dr inż. arch. Tomasz Głowacki autorská spolupráca: mgr inż. arch. Piotr Gubernat, mgr inż. arch. Łukasz Wojciechowski spolupráca: mgr inż. arch. Małgorzata Kowalczyk, stud. arch. Dominik Górecki, stud. arch. Paweł Jarosik interiérová architektúra: Galeria Wnętrz – Alina Grzybowska, Konstanty Jeżewski a Tomasz Głowacki návrh konštrukčného riešenia: mgr inż. Cezary Ceglarek generálny dodávateľ: Słoninex, Budmen plocha pozemku: 14 000 m2 zastavaná plocha: 278 m2 úžitková plocha: 403 m2 projekt: 2003 realizácia: 2003 – 2005 Použité stavebné materiály |
Marína Ungerová
Foto: Bartosz Durczewski, Daniel Rumiancew, VELUX
