Architektúra

Priemyselná architektúra nemusí byť len bezduchá škatuľa, v ktorej sa ukrýva výroba alebo sklad. Môže byť aj architektúrou so všetkými svojimi atribútmi, ktorej primárna funkcia i pragmatická dispozícia sa citlivo a súčasne invenčne prejavujú aj na fasáde. Platí to aj pre výrobný a skladový areál spoločnosti TEKMAR SLOVENSKO, s. r. o., ktorý sa nachádza v Lužiankach pri Nitre. „Snažili sme sa o kompaktnú stavbu, v ktorej by sa vyčleňovala hmota administratívy od výrobnej časti,“ hovorí autor projektu Milan Csanda. „Napriek rozličnej konštrukčnej podstate bolo cieľom ich zjednotenie s prelínaním jednotlivých materiálov medzi obidvoma hmotami. Samozrejme, chceli sme dať techniku vnútorného prostredia navonok prostredníctvom výrazného motívu.“

Potreba zelene v slovenských mestách je stále aktuálnou otázkou. Nedostatok voľných plôch v mestských zónach otvára cesty strešným záhradám či vertikálnej zeleni. O týchto možnostiach sa už veľa písalo, ale keď dôjde na lámanie chleba, len máloktorý investor má odvahu skúmať potenciál zelene ako pridanej hodnoty architektúry. To však neplatí v prípade nového projektu, ktorý onedlho vyrastie na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Prieluku medzi budovou požiarnického zboru a fakultnou nemocnicou vyplní zatiaľ na Slovensku ojedinelá administratívna budova, pútajúca nevšednou rastlinnou fasádou. Projekt Wallenrod má potenciál dokázať, že aj solitérna architektúra dokáže svojím vzhľadom a funkciou humanizovať degradované prostredie, a možno bude inšpiráciou pre celkovú revitalizáciu Mickiewiczovej ulice.

„Vždy ma lákalo navrhnúť dom v prieluke. Na jednej strane je to miesto, ktoré definuje množstvo špecifických požiadaviek, na druhej strane dáva priestor pre originálnu autorskú výpoveď,“ hovorí architekt Peter Jančo. Tím architektov ateliéru Brumi Uno Consulting vypracoval pod jeho vedením projekt novej polyfunkčnej budovy TatraDom  v centre Bratislavy. Prvopočiatky projektu siahajú do obdobia spred desiatich rokov, keď Tatra banka hľadala vhodné priestory pre svoju centrálu. Atraktívne umiestnenie poskytovala prieluka na Dunajskej ulici. Ústredie banky však nakoniec situovali na Hodžovo námestie. Voľný atraktívny pozemok sa po niekoľkých rokoch rozhodla spoločnosť Tatra Residence využiť na výstavbu polyfunkčnej stavby, ktorá ponesie meno TatraDom.

Stredomorské pobrežie je bohatšie o extravagantný luxusný hotel. V júni tu otvorili hotel Mardam Palace Antalya, náklady na výstavbu ktorého dosiahli 1,4 bilióna USD a ktorý predstavuje najexkluzívnejší hotel Európy. Sanitárnu keramiku doň dodala nemecká spoločnosť Duravit.

Nasledujúca realizácia nepatrí k absolútnym novinkám vo výstavbe industriálnych závodov, ale svet si získala svojou jedinečnou filozofiou, ktorú architekt dokázal pretlmočiť aj do výrazu samotnej stavby. Sklená manufaktúra na výrobu limuzín Volkswagen Phaeton v Drážďanoch nie je obyčajnou fabrikou. Stojí hrdo pri historickom srdci mesta ako sklený monument umenia remeselnej výroby 21. storočia.

Začiatkom júna sa v galérii Cvernovka uskutočnilo slávnostné odovzdávanie cien deviateho ročníka celoštátnej súťaže Národná cena za dizajn 2009. Ako povedala Katarína Hubová, riaditeľka Slovenského centra dizajnu, tohtoročná súťaž sa odohrávala v období zasiahnutom krízou, v dôsledku čoho sa prihlásilo menej výrobcov ako v predchádzajúcom ročníku, produkty však boli kvalitné, viac premyslené do detailov a vyznačovali sa vysokou funkčnou aj estetickou hodnotou. Víťazné aj ostatné prihlásené produkty vystavovali v Cvernovke do konca júna.

Moderná minimalistická architektúra a krivkou nabitý barok – len máloktorý laik si dokáže predstaviť vzájomnú súhru takých odlišných štýlov. Dizajn interiéru v prednedávnom otvorenej bratislavskej kaviarni – New Café – však presvedčil, že pri správne namiešanej palete výrazových prostriedkov aj zdanlivo nezlučiteľných slohových období, možno vytvoriť zaujímavé dielo.

O dlhodobej ambícii Banskej Bystrice vytvoriť rekreačný komplex nadregionálneho charakteru, postupným prepojením dvoch významných slovenských rekreačných stredísk – kremnickej Skalky a banskobystrických Králikov –, sme už písali. Významné kroky v napĺňaní tejto vízie podniká aj Kremnica, ktorá začala približne pred tromi rokmi realizovať nové rekreačné centrum pri lyžiarskom stredisku Skalka. Minulý rok sa v ňom ukončila výstavba prvých dvoch objektov – viacúčelovej haly a apartmánového domu. V budúcnosti tu mesto plánuje postaviť aj ďalšie stavby – hotel Šport, kongresové a informačné centrum, reštauráciu, požičovňu športových potrieb a iné prevádzkové objekty, s priamym napojením na existujúce športoviská. 

Reštaurácia v polyfunkčnom dome Milton house sa zaraďuje do kategórie verejných interiérov, ktoré úspešne napĺňajú obsah hesla menej je viac. Zariadenie v duchu lounge navodzuje atypickú bielo-čiernu atmosféru s dominantným uplatnením najsvetlejšieho odtieňa farebnej škály. Výsledkom práce architektov je prostredie, v ktorom sa návštevník môže ponoriť do mliečnobielej nálady a súčasne sa nechať priťahovať abstrakciou všadeprítomných čiernych obrazcov.

Zrkadlom úrovne rozvoja cestovného ruchu krajiny je aj kvalita ubytovacích zariadení a služieb. Často však bývame svedkami, že najmä staršie hotely, ktoré v minulosti hrdo vítali známe osobnosti, dnes takmer zívajú prázdnotou. Dôvod je jednoduchý: majú väčšinou monofunkčný charakter a nedokážu pružne reagovať na stále sa zvyšujúce požiadavky klientov. Medzi také patril aj historicky najvýznamnejší košický hotel – Slovan. Ten však momentálne prežíva renesanciu. Vzhľad aj funkčná náplň prvej lastovičky rodiny Hilton na Slovensku je výsledkom hĺbkovej rekonštrukcie a viacerých dostavieb. Okrem funkcie prechodného ubytovania disponuje novozrekonštruovaný objekt úctyhodným počtom komerčných prevádzok.

Okolie bratislavského Avionu zaznamenáva stavebný rozvoj aj v období hospodárskej krízy. K polyfunkčnému objektu Aircraft, plánuje spoločnosť Aircraft Diagnostik Company postaviť trojhviezdičkový hotel biznisového typu. Nový hotel s kapacitou 272 lôžok je druhou etapou výstavby areálu, ktorý sa v budúcnosti rozrastie ešte o športové centrum.

Industriálna architektúra je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva našej spoločnosti. Napriek napredovaniu slovenskej ekonomiky ostáva jej ochrana a transformácia akoby stálou neznámou. Pod tlakom silných investorov nám pred očami systematicky miznú objekty alebo celé areály, v ktorých postupne zanikla, resp. zaniká výrobná činnosť. Za nepriaznivý stav môže aj všeobecná nepripravenosť v oblasti ochrany pamiatok, nekoncepčná územná príprava a slabá informovanosť o hodnotách priemyselného dedičstva. Najefektívnejšou formou záchrany je konverzia starej architektúry. Vo vyspelých štátoch existuje viacero úspešne riešených príkladov. Slovensko v tejto oblasti značne zaostáva. Napriek tomu sa v Šamoríne podarilo zrealizovať jeden významný kúsok – adaptovať dlhodobo chátrajúci mlyn na nevídaný hotel s priestormi pre obchodné aj spoločenské využite. Autorkou projektu je mladá slovenská architektka Andrea Očková, pôsobiaca vo Viedni.

Experiment v slovenskej architektúre je naozaj veľmi ojedinelým javom. O jeho potrebe a o hľadaní špecifických riešení sa stále teoretizuje, ale keď príde na lámanie chleba, niet toho, kto by to zaplatil. Po počiatočnom nadšení sa nakoniec takmer každý investor rozhodne pre sériové prvky. To však neplatilo v prípade výstavby nového polyfunkčného objektu Cheese House na Mostnej ulici v Nitre. Na mieste stavebnej prieluky vyrástla budova, ktorá už zďaleka zaujme svojským a pritom nevtieravým dizajnom. Nevšedná fasáda, pripomínajúca ementál, je výsledkom množstva odborných testov, ktoré preverili aplikáciu satinovaného plexiglasu ako exteriérovej ľahkej fasády. Realizácia potvrdila známe príslovie – pokiaľ je vôľa, tak existuje aj cesta. Dielo určite výrazne prispieva k posúvaniu hraníc súčasnej slovenskej architektúry.

Retailové projekty sa ešte v čase hospodárskeho a stavebného rastu začali ambiciózne rozširovať aj do menších centier Slovenska. Opúšťali hranice atraktívneho hlavného mesta, aby svojou širokou ponukou tovarov a značiek, či možnosťami na stretnutia a trávenie voľného času oslovili širokú verejnosť mimo Bratislavy. V súčasnosti, keď sa sľubný vývoj spomalil, podarilo sa niektoré projekty napriek vzrastajúcim problémom dotiahnuť do konca. Obchodnú galériu, ktorú vám predstavujeme, však nemožno považovať iba za obyčajnú nákupnú „krabicu“, rozdelenú na množstvo zásuviek s príťažlivými nápismi. Laugaricio nemá ulice, ktoré si pre výkladné skrine nevšimnete. Spôsob, akým človeka vťahuje dovnútra, hovorí o tom, že kupujúci nemusí byť iba ľahkou trofejou komerčných lákadiel.

Mená českých architektov Pavla Smetanu a Karla Seiferta sú na Slovensku takmer neznáme. Títo pražskí architekti sú však autormi viacerých moderných škôl na Slovensku. V Bratislave na Tehelnom poli, v Rači a tiež v Košiciach. Zúčastnili sa aj na viacerých architektonických súťažiach, napríklad na Zemský úrad a na Univerzitnú štvrť v Bratislave. Projekt obecnej a meštianskej školy na dnešnej Českej ulici v Bratislave bol víťazným návrhom v architektonickej súťaži z roku 1926.