Architektúra

Použitím veľkých elementov v masívnej výstavbe vzniká iba málo spojov. Tieto sa podľa spájaných prvkov delia na spoje stena – stena, stena – základ, stena – strop a strop – strop. Spoje sa zväčša realizujú mechanickými spojovacími prostriedkami.

Medzi základné vlastnosti tepelne spracovaného dreva – smrekového termodreva – patrí trvanlivosť, rozmerová stabilita a ekologická neškodnosť. Najnovšie je v ponuke až do šírky profilu 218 mm. Na slovenský trh ho ako jediná prináša spoločnosť RM drevo, a to štandardne ošetrené základným UV náterom na zachovanie pôvodného zafarbenia.

Krížom lepené drevo (čes. křížem lepené dřevo, nem. BSP – Brettsperrholz, angl. CLT – Cross Laminated Timber, obchodný názov v niektorých krajinách X-LAM) je materiál, ktorý sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti stane najvýznamnejším výrobkom používaným v masívnych drevených konštrukciách, v bytovej výstavbe a viacpodlažnej výstavbe.

V invenčne zvládnutej polyfunkčnej stavbe nechýba múzeum, knižnica, priestory na výstavné projekty, miestnosti pre workshopy detí, dokumentačné centrum, výpravné hľadisko s multifunkčnou scénou a reštaurácia navrchu stavby. Najväčšiu pozornosť však pritiahla fasáda, ktorá svojim dekorativizmom odštartovala projektovanie v štýle ars electronica.

Objekty bývalých priemyselných podnikov sa dajú nájsť vo väčších aj menších mestách po celom Slovensku. Z kultúrneho a historického hľadiska sú cenné najmä pre špecifickú architektúru. Máloktoré budovy a areály z medzivojnového obdobia alebo aj staršie sa však využívajú – či už na pôvodný, alebo nový účel.

Aj individuálnu drevostavbu možno navrhnúť a postaviť rýchlo, za dostupnú cenu, a to použitím systémového konštrukčného riešenia.

Pretrvávajúca kríza stále tlmí vznik nových komerčných projektov. Objavujú sa však aj náznaky novej výstavby. Skupina Karimpol ako prvá od začiatku krízy ohlásila nový projekt. V Senci pri Bratislave odštartovala v poradí už 3. fázu výstavby v projekte Bratislava Logistics Park.

Univerzitná knižnica Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – II. etapa získala od poroty v súťaži Stavba roka mnohé superlatívy. Jeden z autorov architektonického riešenia architekt Ľubomír Holejšovský má však nadhľad a tvrdí, že „to bol projekt ako každý iný, ktorého sme sa chceli zhostiť čo najlepšie...“. Zdá sa, že táto veta nie je samoúčelnou floskulou. Ateliér SAN-HUMA 90, s. r. o., ktorého je spolumajiteľom, má v ostatnom období za sebou viacero ocenení v rôznych architektonicko-stavebníckych súťažiach na Slovensku.

Drevostavba je charakteristická nosnou konštrukciou zhotovenou predovšetkým z dreva a z materiálov na báze dreva. Medzi drevostavby tak možno zaradiť nielen budovy, ale aj halové stavby, lávky, mosty, veže a podobne.

Karim Rashid opäť potvrdil svoje výnimočné postavenie vo svete dizajnu. V talianskom meste Neapol bolo nedávno predstavené jeho najnovšie dielo -  stanica podzemnej dráhy „Universita“, ktorá obsluhuje časť mesta okolo sídla neapolskej univerzity. Stanica sa vyznačuje výraznou farebnosťou a dynamikou interiérových prvkov.

Žilinskej univerzite sa podaril projekt, ktorý nemá na Slovensku konkurenciu. Škola svoje budovy, pôvodne roztrúsené po celom meste, postupne predáva a celý univerzitný kampus dostáva reálne kontúry na Veľkom diele za sídliskom Vlčince.

Tandem architektov Weinwurm a Vécsei je známy v Bratislave najmä svojimi projektmi bytových domov pre sociálne slabšie vrstvy a štátnych úradníkov ako sú Unitas na Šancovej a Nová doba na Vajnorskej ulici. Z vilovej tvorby tu nachádzame Vilu T (Nad Dunajom 36) a Vilu L (Podtatranského 3) z konca 20-tych rokov minulého storočia. Vila na Kuzmányho ulici č. 5, menej známej v „oku“ verejnosti, bola pôvodne postavená ako nájomná vila v roku 1932. Stavebníkom bol v tom čase významný veľkopodnikateľ Dr. Hugo Stein s bratom, ktorí vlastnili pivovar, sladovňu a octáreň, a tieto patrili k najväčším potravinárskym podnikom v Bratislave.