Stodola sa zmenila na experimentálny priestor

Ešte nedávno tu stáli stajne. Potom sa objavil investor – umelec a začal plánovať. Dnes predstavuje jeho štúdio Posehuset mimoriadne moderný ateliér.

Stará vidiecka usadlosť Posehuset stojí pri lese vo voľnej vidieckej zástavbe. Posehuset znamená Dom tašiek. V tomto prípade nejde o dávny názov pálenej „tašky“ – škridly, ale o nákupné tašky. Názov súvisí s predchádzajúcou majiteľkou, vášnivou zberateľkou plastových tašiek. Meno ostalo dodnes napriek tomu, že noví vlastníci objekt naplnili umeleckými aktivitami a hudobnými produkciami. Rekonštrukcia nevyužitej stodoly vznikla z potreby mať väčší pracovný priestor napojený na obytné časti, v ktorých sa často používala obývačka ako dočasné experimentálne „ihrisko“ na domáce umelecké produkcie. Zadávatelia projektu – pár, ktorý sa zaujímal o herectvo, divadlo a hudbu, najskôr zrekonštruovali polovicu budovy a v jednej časti vytvorili domáce hudobné štúdio. Potom zistili však, že by mohli využiť aj druhú polovicu – bol by v nej priestor na väčšie a náročnejšie projekty, ktoré dovtedy mohli realizovať len v prenajatých priestoroch inde…

Cieľom rekonštrukcie bolo maximálne využiť celý objem existujúceho objektu a zmeniť ho na multifunkčnú sálu. Zvolil sa takýto princíp: zachovať doterajšie obvodové murivo objektu vrátane všetkých historických detailov, okenných a dverových otvorov včítane výplní. Do dobovej schránky sa vložil nový, moderný, presný kubus. Celá koncepcia pracuje po výtvarnej stránke s napätím medzi historickou nepresnou fasádou a modernou prísnou vstavbou. Aj materiálové riešenie zodpovedá tejto koncepcii – nabielo natreté nerovné murivo pôvodnej budovy kontrastuje s kalibrovaným obkladom modernej vstavby. Výsledný tvar vstavby rešpektuje pôvodné tvaroslovie objektu, ale pritom zodpovedá súčasným požiadavkám na daný priestor.

Pomohli profesionáli
Súčasní obyvatelia najskôr začali rekonštruovať sami. „Doslova vlastnými rukami sme začali kopať základy, ale pre nedostatok času a mnohé aktivity s deťmi a umeleckými projektmi sme si uvedomili, že potrebujeme tím profesionálnych poradcov – technikov a architektov, ktorí vyriešia denné osvetlenie ateliéru a rozvinú a vycibria architektonické nápady a funkcie,“ hovorí pani domu. Majitelia pôvodne plánovali vložiť hotový prefabrikovaný objekt vstavby pomocou žeriavu do pôvodných obvodových múrov. Technický stav budovy ale tento postup neumožnil a vstavba sa musela skompletizovať priamo na mieste po jednotlivých dieloch.

Miesto na experiment
Kompozícia strešného plášťa, vytvorená kalibrovanými čiernymi hliníkovými plátmi, so systémom okenných otvorov a solárnych kolektorov sa finalizovala viac ako rok. Zvonku pôsobí nový ateliér ako hranol vychádzajúci zo starej budovy stajne. Výsledný dojem je založený na kontraste starých a nových materiálov a tvarov. „Flexibilné osvetlenie a priestorové efekty sa presne hodia k našim pracovným metódam bez toho, aby sme museli pri stavbe robiť akékoľvek kompromisy. Neustále ma prekvapuje a inšpiruje spôsob, ako je príroda vtiahnutá dovnútra prostredníctvom strešných okien a zrkadlových odrazov. Aj keď štúdio predstavuje stopercentne pracovný priestor pre moje náročné, ale zábavné experimenty, rady sa tu zdržujú aj naše deti, hrajú sa tu a občas zaspia na podlahe,“ vysvetľuje umelkyňa.

Prirodzené denné svetlo
Pre umelecký ateliér je najvhodnejšie horné osvetlenie. Preto sa na vstavbu zvolili plné steny, ktoré zakrývajú pôvodné otvory, a priestor je osvetlený zhora strešnými oknami. Použitie zrkadiel na stenách a polovici stropu povznieslo koncepciu interiéru na novú úroveň a vytvorilo priestor v duchu veľkej camery obscury. Prirodzené denné svetlo, odrazy od zrkadiel a jednoduchosť nevybavenej miestnosti vytvárajú neobmedzený univerzálny priestor na umelecké vyjadrenie, ktoré je obmedzené len dostupným priestorom s plochou 25 m².

Tri strešné okná rôznej veľkosti, umiestnené vo vyváženej štruktúre, privádzajú do miestnosti maximum denného svetla, dvakrát viac, ako by dopadlo fasádnymi oknami, a ukazujú potenciál horného osvetlenia z hľadiska výsledného dojmu z priestoru a výrazu interiéru.

Tri strešné okná VELUX a sklené dvere sú jedinými zdrojmi prirodzeného svetla, pretože všetky staré okná stajne sa zamurovali. Nová, hlbšia úroveň podlahy ešte umocňuje priestrannosť miestnosti, v ktorej bolo pôvodne nastaviteľné mezaninové poschodie ovládané výťahovým mechanizmom.

Architekt: Svendborg Architects, Kodaň
Lokalita: Farum, Dánsko
Rok dokončenia: 2010
Rozloha: 25 m²

–>–>