Architektúra

Návrh pavilónu pri detskom ihrisku nie je tradičnou architektonickou úlohou. Prístupov k architektúre určenej deťom je nekonečne veľa, nie vždy však plní predstavy tých, pre ktorých je určená. V prípade nového pavilónu pri detskom ihrisku Anansi v holandskom Utrechte sa to podarilo. Architekti z ateliéru Mulders vandenBerk Architecten nechceli hádať, a tak sa detí na názor spýtali. Výsledkom je rozprávkové miesto, v ktorom sa spája príjemné s užitočným. Jednoduchý tvar vyvažujú prepracované detaily, ktoré majú deti najradšej a na ktorých tvorbe sa aj samy podieľali.

Požiadavky na energetickú hospodárnosť definované či revidované pri implementácii smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) berú v mnohých európskych krajinách vo svojich výpočtových metodikách do úvahy aj vzduchotesnosť teplovýmennej obalovej konštrukcie budovy. Praktická aplikácia pri veľkých budovách a bytových domoch však prináša otázky, ktoré sa týkajú najmä postupov pri testovaní. Tieto postupy sa musia harmonizovať tak, aby umožňovali posúdenie vzduchotesnosti vo veľkom meradle a slúžili ako štandardné vstupy pri výpočtoch energetickej hospodárnosti.

Hoci uplynulé obdobie utlmilo aj revitalizáciu ústredných námestí a verejných priestranstiev slovenských miest, zdá sa, že aj v tejto oblasti sa začína blýskať na lepšie časy. Patrí k nim aj pripravovaná rekonštrukcia Námestia Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom, ktorej projekt na stavebné povolenie a realizáciu stavby pripravil architektonický ateliér ALEXY & ALEXY. Ich štúdia zvíťazila vo verejnej súťaži a v perspektíve blízkej budúcnosti má šancu na realizáciu.

Kedysi to bol Dom dôchodcov, dnes je St. Koloman Dom pre všetky generácie, v ktorom bude materská škôlka, opatrovateľská služba a rezidenčné byty. Chátrajúca budova v rakúskom meste Stockerau prešla počas uplynulých dvoch rokov významnou rekonštrukciou, ktorá sledovala zámery vedenia mesta. „Ide o najväší projekt renovácie objektu s využitím prvkov pre pasívny štandard na území Rakúska a možno aj v Európe,” hovorí Monika Döll, členka marketingového oddelenia spoločnosti Saint-Gobain ISOVER Austria.

Do diskusie okolo tzv. najmenšieho bytu začiatkom 30. rokov 20. storočia prispel aj Emil Belluš svojím projektom kolónie malých bytov na vtedajšej bratislavskej periférii – terajšej Miletičovej a Trenčianskej ulici. Magistrát mesta sa snažil riešiť veľkú bytovú núdzu. Za 13 dní architekt vypracoval urbanistické, architektonické a technické riešenie, ktoré vo svojej dobe predstavovalo nesporne progresívny prístup k zvládnutiu tohto problému.

Ideálna lokalita a diera na trhu. To sú dva predpoklady, ktoré tvoria piliere dobrej investície. A práve nimi sa môže pochváliť developerská spoločnosť IPEC Group, ktorá začne od októbra stavať na pozemku pri Senci prvý slovenský outlet. Výstavba D1 Fashion Outletu bude mať štyri fázy, prvá by však mala byť hotová už o rok.

Casa Inka – čiže Dom Inkov. Tentoraz nie v peruánskom meste Cuzco či bájnom Macchu Picchu, ale v rámci Jégého aleje v Bratislave. S bytovým komplexom však nemá nič spoločné, iba ak uličnú fasádu. Po vstupe do Casa Inka sa už zabúda na slovenskú realitu a na návštevníka pôsobí interiér s atmosférou peruánskej kultúry. Našťastie, nie umelo prenesenej na Slovensko, ale autentickej – s jemnými dizajnérskymi detailmi, ktoré rešpektujú obsah priestoru určeného najmä na reštauráciu, ale zároveň dokumentujú výrazný autorský rukopis.

Až donedávna si návštevníci Vitra Campusu v nemeckej obci Weil am Rhein neďaleko švajčiarskeho Bazileja okamžite všimli budovu Design Musea, ktorú navrhol Frank Gehry. Teraz s ňou však o pozornosť súperí nová budova VitraHaus od architektov Jacqua Herzoga, Pierra de Meurona. V tejto budove známi architekti zhmotnili svoje dlhodobé témy – archetypálny dom a skladané objemy.

Viacpodlažné drevené konštrukcie sú perspektívnou oblasťou použitia dreva, ktoré na svoju výrobu potrebujú v porovnaní s ostatnými „klasickými“ materiálmi oveľa menej energie. Prevažná väčšina nízkoenergetických stavieb alebo stavieb s pasívnou energetickou bilanciou má drevenú nosnú konštrukciu. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa drevo používa bežne ako nosný materiál štvor- a päťpodlažných budov. Obmedzenie výšky budovy spravidla súvisí iba s požiadavkami na požiarnu odolnosť daného objektu. V článku sa uvádzajú príklady realizovaných viacpodlažných domov v Nemecku a Anglicku.

Pred niekoľkými rokmi bol Dubaj pokojné beduínske mesto. Dnes sa výpravné architektonické diela dvíhajú z púšte a len máloktoré mesto môže v počte mrakodrapov zatieniť Dubaj. Perla Blízkeho východu disponuje naozaj obrovským množstvom závideniahodných architektonických kreácií.

Tým, ktorí chcú v letných mesiacoch rekonštruovať či stavať, spoločnosť Lasselsberger pripravila ponuku siedmich sérií za výborné ceny.

Znižovanie energetickej náročnosti budov je v súčasnosti asi najdiskutovanejšia téma v oblasti technických zariadení budov. Prídavné meno „nulový“ znamená, že daný dom má takmer nulovú spotrebu energie. V kategorizácii budov je, čo sa energetickej úspornosti týka, ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Princípy, ktorými sa dá takéto úsporné riešenie docieliť, sú dnes už dobre známe, napriek tomu sú nulové domy stále vzácne – na celom svete ich stojí len niekoľko desiatok, v Českej republike ho zatiaľ nenájdete.

Problémy miest sú aj našimi problémami. Urbanistický rozvoj na Slovensku býva často kritizovaný. Tolerancia čiernych stavieb, nekoncepčný rozvoj, netransparentné stavebné konania, nedostatočná komunikácia s obyvateľmi. S vedúcim Ústavu urbanizmu a územného plánovania a členom predstavenstva Slovenskej komory architektov prof. Ing. arch. Bohumilom Kováčom, PhD., a s podpredsedom Slovenskej akadémie vied, sociológom Mgr. Ľubomírom Falťanom, CSc., sme sa zhovárali o tom, ako to s problematikou územného rozvoja u nás vyzerá a ako by to v ideálnom prípade vyzerať malo.

Začiatkom 20. storočia v roku 1902 bol postavený zaujímavý súbor desiatich tehlových domov usporiadaných symetricky po oboch stranách úzkej Palárikovej ulice v Bratislave, ktorá prepája Jeleniu a Karpatskú ul. Boli to domy pre zamestnancov železnice známe pod názvom Zehnhaus.

Téma trvalo udržateľného rozvoja, pasívnych domov a ekológie nie je v oblasti stavebníctva žiadnou novinkou. Zdá sa však, že Slovensko tlaku na energetickú úspornosť vytrvalo odoláva, a to aj napriek osvete. O pasívnych domoch sa hovorí veľa, no výsledky v praxi sa u nás hľadajú ťažko. Netreba však po ne chodiť ďaleko – už v susednom Rakúsku je tento trend populárny viac než dosť. Pasívny štandard bol aj jedným z hlavných kritérií pri oceňovaní študentských projektov v tohtoročnej súťaži ISOVER Multi-comfort House Student Contest, o ktorej sme informovali v júnovom vydaní časopisu ASB. Aj tento rok bol pri vyhlasovaní jej víťazov ako hosť prítomný aj profesor Wolfgang Feist, zakladateľ darmstadtského Inštitútu pre pasívne domy, expert na problematiku pasívneho štandardu a autor mnohých odborných publikácií. Zhovárali sme sa o súťaži, ale aj o budúcnosti pasívnych stavieb.