Architektúra

Na severe a severozápade od Brna sa krajina mierne dvíha do zalesnenej pahorkatiny. Vidiecka zástavba sa tu tradične zdržiavala na rovinatých pozemkoch a len kde-tu sa odvážila na úpätia svahov. Kto sa vyberie do niektorých dedín len desať-päťnásť minút cesty autom od ruchu mesta, ten zistí, že za posledné roky sa súčasná výstavba rozbehla aj do vyšších polôh. Výhľady na krajinu, blízkosť lesa a možnosť zaujímavého architektonického riešenia rodinných domov opretých do svahov prilákali mnohých mešťanov k životu na vidieku.

Prirodzenou súčasťou života každej firmy sú zmeny. Podniky po čase zvyknú dospieť do štádia, keď pocítia nevyhnutnosť prispôsobenia prevádzkových podmienok svojim konkrétnym potrebám. Takýto významný krok urobil aj slovenský predajca sanitárneho sortimentu a príslušenstva, ktorý vymenil svoje pôvodné priestory za budovu šitú na mieru. Vo svojom novom stánku zároveň zriadil vzorkovňu, ktorá svojím stvárnením reflektuje dizajnovú líniu ponúkaných produktov.

Prostredníctvom iniciatívy Proyecto Abecedario DesigM con M de Madrid (s písmenom M ako Madrid), ktorá vznikla pod záštitou španielskej organizácie PromoMadrid a madridskej komory pre obchod a priemysel, sa na pôde Zona Tortona, milánskej mestskej časti venovanej dizajnérskym podujatiam, mali možnosť predstaviť najlepší tvorcovia z Madridu a jeho regiónu. Iniciatíva sa uskutočnila už druhýkrát, pričom podobne ako predchádzajúci ročník sa odohrávala v priestoroch Superstudio Piú počas milánskeho nábytkárskeho veľtrhu.

Revitalizácia území sa vo všeobecnosti vníma ako pozitívny a prirodzený proces rastu miest. Adaptácia nevyužitých a prežitých funkcií na atraktívne služby, bývanie či prácu predstavuje jednoznačne kladný jav ozdravovania miest. Je to však naozaj vždy tak? Príslovie hovorí, že každá minca má dve strany, a revitalizácia takisto nemusí prinášať len pozitívne aspekty. Významným, ak nie dokonca jedným z najdôležitejších výsledkov procesu revitalizácie mestských častí je pestrosť funkcií a tvarov architektúry prostredia. Nanešťastie, funkčná pestrosť je častou príčinou sociálnej monotónnosti.

Keď sa povie Singapur, mnohí z nás si predstavia prostredie ako zo sna a k tomu vôňu Orientu z rozprávok Tisíc a jednej noci. Singapur síce ešte stále cítiť vôňami exotických diaľok, ale okrem toho je to moderný, ekonomicky vyspelý mestský štát so štyrmi a pol miliónmi obyvateľov [1]. Počas svojej relatívne krátkej nezávislej existencie – v roku 1965 sa osamostatnil od Malajzie [2] – prešiel obrovskými zmenami: zo zaostalého štátika sa vyšvihol na významný ázijský ekonomický subjekt. Špecifický a efektívny prístup k rozvoju Singapuru najmä s ohľadom na rekonštrukciu pamiatok i celých mestských štvrtí dal podnet na vznik tohto článku.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v našej krajine eviduje približne 9 500 nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Miera obnovy a všeobecný záujem spoločnosti o tieto hmotné artefakty histórie však výrazne zaostáva za týmto číslom. Pre niektorých majú už, bohužiaľ, iba hodnotu pozemku. Toľko hovoria skúsenosti architektov Michala Hučka a Ondreja Trangoša. Snažia sa o prinavrátenie historických objektov do života a spolu sa napríklad angažujú v záchrane seredského kaštieľa. Spolu s nimi sme navštívili aj rakúsky zámok Schloss Hof, ktorý v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou zachovávajúcou súlad medzi historickým dedičstvom a jeho novým marketingovým využitím.

Rukopis architekta Zorana Michalčáka z bratislavského M Studia je značkou, ktorá je rozpoznateľná už na prvý pohľad. Pri bližšom pohľade je však zrejmé, že každý jeho nový dom sa od toho predchádzajúceho odlišuje. Pravda, zmena nie je dramatická; odohráva sa zväčša v detailoch, ktoré sú tými povestnými tvorcami celkového konceptu, alebo sa prevteľuje do nápaditej idey. Platí to aj pre jeho administratívnu budovu Top-eko, ktorá opäť sleduje minimalistický výraz, ale v novom dispozičnom usporiadaní na svahovitom pozemku v Líščom údolí v Bratislave.

Predsudok, že kozuby v pasívnom dome nemajú svoje miesto, sa podarilo nabúrať realizáciou piešťanskej novostavby, ktorá je tesne pred dokončením. Pochybovačom tak dokazuje, že teplo rodinného kozuba patrí aj do takéhoto energeticky nenáročného domu.

Tradície sú duchom miesta. Víno patrí k Vajnorom ako pestrofarebnosť k vajnorským maľbám a výšivkám, ale aj ako staré roľnícke domy, ktoré sú dnes súčasťou pamiatkovej zóny. Každý z nich ukrýva potenciál výnimočného satelitného mestského centra potvrdený obchodnými aktivitami. Jednému z nich – na Roľníckej ulici 114 – nedávno vdýchli nový život; premenil sa na Vinotéku Regius s prívlastkovými vajnorskými i ďalšími slovenskými vínami, a zároveň slúži ako administratívna budova developerskej spoločnosti.

Moyzesovo štátne reálne gymnázium v Ružomberku patrí k najlepšie riešeným funkcionalistickým školským stavbám na Slovensku. Počas obdobia takzvaného Slovenského štátu ho navrhol pražský architekt Adolf Benš.

Každému sa nepošťastí vlastniť pozemok rovný ako mlat, najmä v Čechách. Dom vo svahu, o ktorom je reč, prinášal svojim majiteľom nemalé problémy. Preto sa rozhodli pre radikálnu zmenu – zbúrať ho a postaviť nový aj s viacerými bytmi. Strata časti súkromia ich priveľmi bolieť nemusela. Získali pohodlie moderného bývania, lepšie využiteľnú záhradu a k tomu veľmi originálnu architektúru.

V oblasti navrhovania a výroby drevených stavebných konštrukcií sa najčastejšie používa drevo ihličnatých drevín, najmä smreku. Je to spôsobené rozsahom a skladbou surovinovej základne ako i priaznivým pomerom mechanických vlastností vzhľadom na vlastnú hmotnosť konštrukčného materiálu [8]. Ako materiál sa využíva masívne drevo, lepené lamelové drevo a v súčasnosti čoraz viac konštrukčný materiál LVL (Laminated Veneer Lumber) – v preklade vrstvené dyhové drevo.

Pod pojmom preventívna ochrana dreva alebo drevenej pamiatky sa rozumie súbor opatrení, ktoré majú zabrániť jej poškodeniu komplexom biologických a abiotických činiteľov. V prípade kultúrnych pamiatok je snaha zachovať ich pôvodné konštrukčné riešenie, ktoré však nemusí byť vždy optimálne, a teda pre ich záchranu treba nezriedka siahnuť aj k ich chemickej ochrane.

Smerovanie k čoraz väčšej energetickej úspore je trend súčasnosti, ktorý čoraz viac zasahuje aj naše stavebníctvo a architektúru. Patrí k nim aj novostavba objektu Design House v Bratislave, ktorá sa ako jedna z prvých budov na Slovensku vo svojej kategórii dostala v energetickom certifikáte do triedy A. Koncepcia II. etapy výstavby polyfunkčného centra Galan – pracovný názov pre súčasný Design House – vyplývala z požiadaviek investora v maximálnej miere využiť pozemok. Limitujúcimi faktormi bolo napojenie na objekt I. etapy výstavby a existujúce spevnené plochy.

Drevo ako prírodný organický materiál podlieha vplyvom času rôznym typom poškodení. Zmeny v jeho štruktúre pri hnilobe a iných poškodeniach sa prejavujú v zmenách jeho vlastností, v strate úžitkových a estetických hodnôt. S cieľom zachovať kultúrne dedičstvo na báze dreva aj pre budúce generácie je nevyhnutné, aby sa vyspelé spoločnosti o drevené pamiatky aj adekvátne starali. Na území SR treba chrániť najmä objekty zapísané v zozname kultúrnych pamiatok, ku ktorým patria viaceré stavby a ich súčasti – drevenice, drevené kostoly, hrazdené stavby, historické stropy, krovy, dvere, okná, schodiská i iné súčasti budov ľudovej architektúry, meštianskych, kúpeľných i iných domov, kaštieľov alebo hradov.