ASB Architektúra Stránka 286

Architektúra

Partneri sekcie:

Josef Polášek, žiak Pavla Janáka a raný spolupracovník Bohuslava Fuchsa, patrí medzi najvýznamnejších československých avantgardných architektov. Pochádzal z chudobných pomerov moravského Slovácka a vo svojej tvorbe sa preto vo veľkej miere zameral na riešenie typologických druhov stavieb so sociálnym poslaním. Realizácie školských budov a mestských obytných súborov pre chudobných patrí v danej oblasti medzi špičkové výkony nielen českej, ale aj európskej medzivojnovej architektúry. Novela zákona z roku 1930 prijatá na podporu výstavby domov s lacnými bytmi umožnila Poláškovi odštartovať svoju samostatnú tvorivú dráhu v troch veľkých realizáciách: funkcionalistické sídlisko v Brne pri Vranovskej (1930 – 1931) a Skácelovej ulici (1931 – 1932) a súbežne kolónia obytných domov pre bankových úradníkov v Košiciach (1930 – 1931), ktorá vychádzala z princípov kolektívneho bývania.

Okolo typického bloku pravouhlej barcelonskej mestskej štruktúry v štvrti Sant Antoni som prechádzal mnohokrát. Okrem príjemnej atmosféry miesta, som si nikdy nevšimol nič zvláštne. Až do chvíle vyhlásenia finalistov prestížneho ocenenia za najlepšiu európsku architektúru Mies van der Rohe Award 2009. Medzi nominovanými, už na prvý pohľad atraktívnymi stavbami, bola aj pomerne nenápadná knižnica s centrom pre seniorov, lokalizovaná  do spomínaného mestského bloku. To ma inšpirovalo  bližšie spoznať jej príbeh.

Dňa 13. mája 2009 oslávil RHEINZINK za účasti hviezdneho architekta Daniela Libeskinda položenie základného stavebného kameňa svojej novej prijímacej budovy. Vila Libeskind je prefabrikovaná, energeticky nenáročná stavba s drevenou rámovou konštrukciou. Popri použitej prírodnej surovine – dreve – sa aj v ostatných častiach uplatňujú stavebné produkty šetrné k životnému prostrediu.

Viedenské letisko je najdôležitejším dopravným uzlom medzi Východom a Západom. So svojimi 44 destináciami do východnej Európy predbehne Frankfurt, Mníchov aj Prahu. Projekt rozvoja letiska predpokladá zdvojnásobenie počtu pasažierov na 20 miliónov za rok. Prevádzka letiska pritom dokáže zabezpečiť vypravenie cestujúceho maximálne do 25 minút od jeho príchodu na letisko, čo sa zatiaľ nepodarilo žiadnemu inému letisku v Európe. Tieto čísla súvisia s rozsiahlym projektom, ktorý má za cieľ vytvoriť nový terminál letiska, ale takisto v priamom napojení naň vybudovať nové obchodno-administratívne centrum s množstvom hotelov a administratívnych budov, čím sa tzv. Flughafenstadt stane aj ekonomicky významným miestom.

Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.

Priemyselná architektúra nemusí byť len bezduchá škatuľa, v ktorej sa ukrýva výroba alebo sklad. Môže byť aj architektúrou so všetkými svojimi atribútmi, ktorej primárna funkcia i pragmatická dispozícia sa citlivo a súčasne invenčne prejavujú aj na fasáde. Platí to aj pre výrobný a skladový areál spoločnosti TEKMAR SLOVENSKO, s. r. o., ktorý sa nachádza v Lužiankach pri Nitre. „Snažili sme sa o kompaktnú stavbu, v ktorej by sa vyčleňovala hmota administratívy od výrobnej časti,“ hovorí autor projektu Milan Csanda. „Napriek rozličnej konštrukčnej podstate bolo cieľom ich zjednotenie s prelínaním jednotlivých materiálov medzi obidvoma hmotami. Samozrejme, chceli sme dať techniku vnútorného prostredia navonok prostredníctvom výrazného motívu.“

Potreba zelene v slovenských mestách je stále aktuálnou otázkou. Nedostatok voľných plôch v mestských zónach otvára cesty strešným záhradám či vertikálnej zeleni. O týchto možnostiach sa už veľa písalo, ale keď dôjde na lámanie chleba, len máloktorý investor má odvahu skúmať potenciál zelene ako pridanej hodnoty architektúry. To však neplatí v prípade nového projektu, ktorý onedlho vyrastie na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Prieluku medzi budovou požiarnického zboru a fakultnou nemocnicou vyplní zatiaľ na Slovensku ojedinelá administratívna budova, pútajúca nevšednou rastlinnou fasádou. Projekt Wallenrod má potenciál dokázať, že aj solitérna architektúra dokáže svojím vzhľadom a funkciou humanizovať degradované prostredie, a možno bude inšpiráciou pre celkovú revitalizáciu Mickiewiczovej ulice.

„Vždy ma lákalo navrhnúť dom v prieluke. Na jednej strane je to miesto, ktoré definuje množstvo špecifických požiadaviek, na druhej strane dáva priestor pre originálnu autorskú výpoveď,“ hovorí architekt Peter Jančo. Tím architektov ateliéru Brumi Uno Consulting vypracoval pod jeho vedením projekt novej polyfunkčnej budovy TatraDom  v centre Bratislavy. Prvopočiatky projektu siahajú do obdobia spred desiatich rokov, keď Tatra banka hľadala vhodné priestory pre svoju centrálu. Atraktívne umiestnenie poskytovala prieluka na Dunajskej ulici. Ústredie banky však nakoniec situovali na Hodžovo námestie. Voľný atraktívny pozemok sa po niekoľkých rokoch rozhodla spoločnosť Tatra Residence využiť na výstavbu polyfunkčnej stavby, ktorá ponesie meno TatraDom.

Stredomorské pobrežie je bohatšie o extravagantný luxusný hotel. V júni tu otvorili hotel Mardam Palace Antalya, náklady na výstavbu ktorého dosiahli 1,4 bilióna USD a ktorý predstavuje najexkluzívnejší hotel Európy. Sanitárnu keramiku doň dodala nemecká spoločnosť Duravit.

Nasledujúca realizácia nepatrí k absolútnym novinkám vo výstavbe industriálnych závodov, ale svet si získala svojou jedinečnou filozofiou, ktorú architekt dokázal pretlmočiť aj do výrazu samotnej stavby. Sklená manufaktúra na výrobu limuzín Volkswagen Phaeton v Drážďanoch nie je obyčajnou fabrikou. Stojí hrdo pri historickom srdci mesta ako sklený monument umenia remeselnej výroby 21. storočia.

Začiatkom júna sa v galérii Cvernovka uskutočnilo slávnostné odovzdávanie cien deviateho ročníka celoštátnej súťaže Národná cena za dizajn 2009. Ako povedala Katarína Hubová, riaditeľka Slovenského centra dizajnu, tohtoročná súťaž sa odohrávala v období zasiahnutom krízou, v dôsledku čoho sa prihlásilo menej výrobcov ako v predchádzajúcom ročníku, produkty však boli kvalitné, viac premyslené do detailov a vyznačovali sa vysokou funkčnou aj estetickou hodnotou. Víťazné aj ostatné prihlásené produkty vystavovali v Cvernovke do konca júna.

Moderná minimalistická architektúra a krivkou nabitý barok – len máloktorý laik si dokáže predstaviť vzájomnú súhru takých odlišných štýlov. Dizajn interiéru v prednedávnom otvorenej bratislavskej kaviarni – New Café – však presvedčil, že pri správne namiešanej palete výrazových prostriedkov aj zdanlivo nezlučiteľných slohových období, možno vytvoriť zaujímavé dielo.

O dlhodobej ambícii Banskej Bystrice vytvoriť rekreačný komplex nadregionálneho charakteru, postupným prepojením dvoch významných slovenských rekreačných stredísk – kremnickej Skalky a banskobystrických Králikov –, sme už písali. Významné kroky v napĺňaní tejto vízie podniká aj Kremnica, ktorá začala približne pred tromi rokmi realizovať nové rekreačné centrum pri lyžiarskom stredisku Skalka. Minulý rok sa v ňom ukončila výstavba prvých dvoch objektov – viacúčelovej haly a apartmánového domu. V budúcnosti tu mesto plánuje postaviť aj ďalšie stavby – hotel Šport, kongresové a informačné centrum, reštauráciu, požičovňu športových potrieb a iné prevádzkové objekty, s priamym napojením na existujúce športoviská. 

Reštaurácia v polyfunkčnom dome Milton house sa zaraďuje do kategórie verejných interiérov, ktoré úspešne napĺňajú obsah hesla menej je viac. Zariadenie v duchu lounge navodzuje atypickú bielo-čiernu atmosféru s dominantným uplatnením najsvetlejšieho odtieňa farebnej škály. Výsledkom práce architektov je prostredie, v ktorom sa návštevník môže ponoriť do mliečnobielej nálady a súčasne sa nechať priťahovať abstrakciou všadeprítomných čiernych obrazcov.

Zrkadlom úrovne rozvoja cestovného ruchu krajiny je aj kvalita ubytovacích zariadení a služieb. Často však bývame svedkami, že najmä staršie hotely, ktoré v minulosti hrdo vítali známe osobnosti, dnes takmer zívajú prázdnotou. Dôvod je jednoduchý: majú väčšinou monofunkčný charakter a nedokážu pružne reagovať na stále sa zvyšujúce požiadavky klientov. Medzi také patril aj historicky najvýznamnejší košický hotel – Slovan. Ten však momentálne prežíva renesanciu. Vzhľad aj funkčná náplň prvej lastovičky rodiny Hilton na Slovensku je výsledkom hĺbkovej rekonštrukcie a viacerých dostavieb. Okrem funkcie prechodného ubytovania disponuje novozrekonštruovaný objekt úctyhodným počtom komerčných prevádzok.