Architektúra

Vo veku 83 rokov zomrel v utorok 8. septembra architekt Štefan Svetko. Patrí k výrazným osobnostiam slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia, kedy ovplyvňoval dianie na architektonickej scéne Slovenska. Jeho tvorba sa odvíjala od konštruktívnych a vizuálne subtílnych kompozícií neskorej moderny 50. a 60. rokov 20. storočia, ktoré aplikoval na rozsiahle úlohy novej výstavby. Často pracoval na väčších urbanistických projektoch. Za celoživotné dielo mu udelili v roku 1998 Cenu Emila Belluša a je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča.

Článok prináša rozhovor s architektmi Gerhardom G. Feldmeyerom a Ernstom Pampusom z renomovanej architektonickej kancelárie HPP Architekten, ktorí navrhli architektonický dizajn administratívnej budovy LVM 7 v Münsteri, v Nemecku.

Budovanie komunikácií predstavuje dôležitý aspekt rozvoja regiónov. Pritom ich výstavba vyžaduje nielen dostatok financií, ale predovšetkým úsilia. Najmä, ak ide o trasy vytvorené v náročnom teréne. Podobným príkladom je úsek diaľnice D3 medzi Hričovským Podhradím a Žilinou (Strážov). Približne desaťkilometrová trasa predstavuje jeden zo zaujímavých dokumentov súčasnej praxe výstavby ciest. Realizácia komunikácie si vyžiadala nepatrné obmedzenie verejnej dopravy a zvolené technológie umožnili minimalizovať čas výstavby vodorovnej konštrukcie aj napriek náročnému zakladaniu objektov. Na výstavbe diaľničného úseku sa podieľali tri realizačné spoločnosti – Doprastav (50 %), Váhostav-SK (30 %) a Strabag (20 %), ktoré na účely jeho vybudovania vytvorili Združenie Strážov. Vedúcim združenia bola spoločnosť Doprastav.

Z hľadiska zvýšenia kvality života – zážitku existencie v prijateľnom priestore – je nevyhnutné, aby každá mestská časť obsahovala bohatú a navrstvenú zmes funkcií, existujúcich vedľa seba v prirodzenej rovnováhe. Úspešné mestá rozkvitajú vďaka rôznorodosti. Mestská štvrť, ktorá spĺňa kritériá reálnej polyfunkčnosti, by mala byť vzorom pre kvalitný urbanizmus v strednej Európe. Takto zrealizovaný návrh zaručí ideálne miesto na bývanie, spoločenský život, nákupy, prácu a oddych.

Fenomén znovuobjavenej drevenej architektúry v mnohých krajinách Európy neznamená len nadviazanie na tradíciu, snahu o návrat k prírode a pôvodným hodnotám alebo túžbu pobývať v príťažlivom či pohodovom prostredí. Dôvodom je aj trend šetrenia energiou a snaha znižovať zaťaženie životného prostredia. Na Slovensku zatiaľ pretrváva k drevostavbám istá nedôvera, zakorenená u užívateľov i projektantov z blízkej minulosti a čiastočne zapríčinená nízkou kvalitou architektonického diela či nerešpektovaním vlastností dreva a drevných materiálov.

Kúpeľňový nábytok sa v súčasnosti stal bežnou súčasťou vybavenia kúpeľne. Niet divu. Otázku, kam uložiť veci, každodenne rieši mnoho ľudí, a to nielen v malej kúpeľni. Plocha umývadla členom rodiny na bežné veci osobnej hygieny nestačí a poličky na stenách a nad vaňou nie sú najpraktickejšie. Úložný priestor a dostatočná odkladacia plocha sú skrátka nevyhnutnosťou.

Luxorka – kaviareň opradená legendami, samoobslužná reštaurácia v prízemí, niekdajšie sídlo SFVU, výborné byty a zanedbaná pasáž. Známa budova v centre Bratislavy, ktorá za 70 rokov svojej existencie prešla viacerými etapami „zmeny tváre“. Je to významné dielo predstaviteľa funkcionalizmu – brnianskeho architekta Jana Víška, ktorý je tiež autorom prvého moderného obchodného domu v Bratislave na Štefánikovej ulici.

Sídlo a zeleň – dva fenomény, ktoré pri pohľade na niektoré časti Bratislavy, len ťažko dokazujú svoju schopnosť koexistovať. Zdá sa však, že po dlhom čase zeleň v hlavnom meste predsa len zažije renesanciu. Podľa slov primátora Andreja Ďurkovského je rozvoj mesta v štádiu, v ktorom by sa nemali riešiť iba jeho aktuálne a praktické potreby. Bratislava potrebuje projekt s pridanou hodnotou, žiada si vytvárať nové a dlhodobé hodnoty nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie. Reč je o pripravovanom projekte visutých záhrad – novej zóne kultúry a oddychu, citlivo dopĺňajúcej obraz metropoly. „Dielo by malo zároveň dôstojne reprezentovať našu krajinu v celej šírke slovenského kultúrneho kontextu – estetického, umenovedného, architektonického či krajinárskeho,“ dodáva primátor.

Verejná diskusia, ktorá sa uskutočnila v rámci projektu Urbanity v komornej atmosfére botela Marína na dunajskom nábreží v Bratislave, priniesla nový netradičný pohľad na Bratislavu, ale aj iné slovenské mestá. Organizátori projektu si povedali, že k urbanistickým problémom by sa mali vyjadriť odborníci z rôznych sfér spoločenského života, nielen architekti, aktivisti či plánovači. Na nasledujúcej dvojstrane prinášame výber zaujímavých postrehov, ktoré stretnutie prinieslo.

Dve úspešne zrealizované diela, ktoré sú výsledkom spolupráce jedného architektonického ateliéru a stavebnej firmy, podnietili pokračovanie plodnej kooperácie. Tentoraz však obaja zúčastnení vyšli von z mesta, aby rozpracovali projekt vidieckeho bývania, oslobodený od prvkov sentimentálnej dedinskej architektúry. Ateliér Pokorny architekti sa po apartmánovom dome na Banskobystrickej ulici v Bratislave a administratíve Anasoft, ktorú postavili takisto v hlavnom meste, predstavuje s projektom kondomínií v Jablonovom.

Podobne ako stavby, aj detaily, ktoré sú ich súčasťou, podliehajú neustálemu vývoju. Jedným z výrazných prvkov prítomných v architektúre každého umeleckého slohu je keramická mozaika. Inštalácie, ktoré pretrvali desiatky až tisícky rokov sa vyznačujú vlastnou originalitou, reprezentujúcou štýl daného obdobia, či už hovoríme o zakvitnutej secesii alebo geometrickom kubizme. Jedno však majú spoločné – ich krása a intenzita farieb pretrváva veky. Osobitou kapitolou je ručne vyrábaná a na mieru navrhnutá mozaika, ktorá si v modernom dizajne nachádza stále väčšie uplatnenie.

V exponovaných častiach siedmich stredoeurópskych miest si našla publikum zaujímavá výstava. V Bratislave si ju mohli náhodní okoloidúci či turisti pozrieť od 14. júla do 3. augusta na Hviezdoslavovom námestí. Takzvaná City Gallery ponúkala umelecký fotografický cyklus kritických snímok zo siedmich metropol – Berlína, Bratislavy, Budapešti, Ľubľany, Prahy, Varšavy a Viedne. Výstava je súčasťou širšieho projektu Urbanity, ktorý intenzívne prebieha v uvedených mestách v rokoch 2009 až 2010. V rámci neho sa sociológovia, fotografi, teoretici, politici, architekti aj umelci vyjadrujú ku globalizácii prostredia ako novej forme európskej totality.

Do pôdorysu Bratislavy pribudol ďalší veľký bytový projekt – Jégého alej. Jeho dokončená I. a II. etapa prináša 506 bytov a apartmánov, ktoré podľa tvorcov projektu zodpovedajú súčasným kritériám bytovej výstavby. Navonok sa objekt presadzuje výraznou architektonickou členitosťou, ktorá vychádza z troch sekcií tvorených hmotami spojenými ustupujúcimi krčkami s bytmi a schodiskami. Smerom dovnútra zase Jégého alej stavia na prehľadnej a rozmanitej dispozícii bytov s balkónmi, lodžiami a rozľahlou zelenou terasou. Odvážne sú aj ambície developera, ktorý verí, „že po dokončení všetkých etáp Jégého alej napomôže Jégého ulici stať sa v blízkej budúcnosti živou veľkomestskou zónou lemovanou obchodmi, kaviarňami a reštauráciami“.

Drevené priehradové konštrukcie spájané kovovými spojkami s prelisovanými hrotmi sú konštrukcie, ktoré rozšírili­ použitie dreva na stavbu striech a drevostavieb. Presný návrh, bezpečná konštrukcia redukujúca potrebu­ drevnej hmoty, možnosť návrhu a výroby zložitých tvarov s rozponom až do tridsať metrov — to sú vlastnosti predurčujúce­ ich použitie v mnohých objektoch pozemného staviteľstva. K rozšírení priehradových konštrukcií aj pri náročnejších­ stavbách došlo v posledných rokoch aj u nás.

Otázky energetickej samostatnosti Európskych krajín patria v súčasnosti medzi často skloňované témy. Veľa hovoríme o využívaní obnoviteľných zdrojov – priateľských k životnému prostrediu. Avšak naša spoločnosť sa trvalo vyhýba využívaniu niekedy až prebytkovej suroviny, ktorú produkuje sám život – odpadu. Za naozaj inšpiratívny počin v tomto smere možno považovať nedávno ukončený projekt v Rakúsku. Mesto Viedeň nielenže vymyslelo efektívny spôsob likvidácie prebytočných surovín, ale aj spôsob ako transformovať a využívať obrovskú produkciu odpadov na energiu. Nová spaľovňa odpadu sa vďaka technológii a ekologickému prístupu stala najmodernejším zariadením tohto typu v Európe.