Japonský architekt Yoshio Taniguchi: Dotýkajte sa architektúry

Japonský architekt Yoshio Taniguchi: Dotýkajte sa architektúry

Nie je to tak dávno, čo Yoshia Taniguchiho poznali nanajvýš v domovskom Japonsku. Najmä ako autora najrozličnejších stánkov kultúry, ktoré situoval po celom ostrove. Odvtedy, ako zrealizoval víťazný projekt na prestavbu a rekonštrukciu Múzea moderného umenia (MoMA) v New Yorku, jeho meno sa prenieslo aj cez Pacifik. Investícia vo výške takmer pol miliardy dolárov ho katapultovala na výslnie svetovej architektúry, ktorej ponúkol nekonvenčný pohľad na možnosti súčasnej architektúry. Yoshio Taniguchi poskytol exkluzívny rozhovor, ktorý cez fax a e-mail sprostredkoval asistent kancelárie Taniguchi and Associates, sídliacej v Tokiu, Hui Min Liaw.

Pán Taniguchi, súťaž vypísanú na stvárnenie Múzea moderného umenia v New Yorku ste vyhrali v silnej konkurencii mnohých uznávaných architektov. Čo rozhodlo, že ste sa stali víťazom práve vy?

Ešte pred touto súťažou som navrhol viacero veľkých múzeí v Japonsku, ktoré mali dobrú odozvu u odborníkov i laickej verejnosti. No neboli až také známe mimo Japonska. Našťastie väčšina členov poroty navštívila Japonsko a moje budovy videla na vlastné oči. V zdôvodnení poroty sa spomína, že výber môjho projektu bol podmienený aj mojimi uplynulými výsledkami. A preto som spokojný.

Pri preberaní úlohy ste vyhlásili: „Dajte mi dosť peňazí a ja vám dám architektúru. Dajte mi viac peňazí a nechám ju zmiznúť.“ Podarilo sa vám naplniť tieto slová?

Túto sentenciu som venoval návštevníkom nového newyorského múzea. Verím, že raz bude architektúra perfektná a originálna a niekomu sa podarí vymazať jej fyzikálne limity. Možno sa raz bude klásť dôraz len na zážitok z jej kontextu s prostredím a atmosféru bude vytvárať duchovná realita samotnej architektúry. Zážitok z architektúry by nemal byť sprostredkovaný cez slová a rôzne teórie. Naplno ju možno prežívať iba v reálnom dotyku. Iba tak sa môže vytvárať zážitok. Dotýkajte sa architektúry všetkými zmyslami!

Vo vašej architektúre sa kombinuje funkcionalistická čistota so zmyslom pre detaily japonského minimalizmu. Je to presné alebo podľa vašich slov teórie a slová nevystihujú zmysel architektúry?

Do každého svojho projektu sa snažím vložiť špecifické miesto jej situovania a architektonický koncept. Som Japonec žijúci a tvoriaci v Japonsku. Vplyv japonskej kultúry je súčasťou mojej architektúry. Nechcem, aby ma ľudia, ktorí sa stretnú s mojimi stavbami, zaškatuľkovali ako autora s nemenným rukopisom, ale ako tvorcu, ktorý myslí na ich príjemný pocit a bohaté estetické vnemy.

Úvodnou výstavou v rekonštruovanom múzeu MoMA bola vaša expozícia s názvom Deväť múzeí. Dá sa povedať, že najbližšia je vám architektúra kultúrnych objektov?

Nezaujímam sa len o architektúru kultúrnych stánkov, ale aj o architektúru pre verejnosť. Hotely či knižnice tvarujú spoločnosť, mesto a prostredie rovnako ako múzeá.

Do akej miery ovplyvňujú tieto stavby komercia a lokálne žijúce spoločenstvo ľudí?

Je to veľmi individuálne. Obidve oblasti idú v súčasnosti vedľa seba a sú vo svojej podstate neoddeliteľné. Nie vždy sa však musí komercia vnímať v ironickom, ba až hanlivom tóne. Aj ona môže byť stimulujúca a priniesť nové duchovné obsahy. Pravda, nesmie byť určujúca v kreovaní architektonických tvarov a hmôt.

Na začiatku svojej kariéry ste pracovali u Kenza Tangeho. Čo ste si od neho odniesli?

Takmer desať rokov u Kenza bolo pre mňa tou pravou univerzitou architektúry. Keď ste sa už k nemu dostali, tak ako sa pošťastilo mne, mohli ste si od neho veľmi veľa odniesť. Museli ste však veľa drieť, pretože jeho nároky boli obrovské. Na seba aj na ostatný ch. No okrem toho, že vyžadoval disciplínu, bol aj výnimočným básnikom tvarov, ktorý sa pri každej novej budove snažil priniesť čosi originálne. Tento pocit zostal aj mne, ale či sa mi to darí, musia posúdiť iní.

Yoshio Taniguchi (*1937) pracoval v rokoch 1964 až 1972 u Kenza Tangeho. Od roku 1979 je prezidentom vlastnej spoločnosti Taniguchi and Associates v Tokiu. Taniguchi vyučoval architektúru na Harvardskej univerzite, Kalifornskej univerzite v Los Angele s a univerzite v Tokiu. Okrem múzeí sa vo svojej tvorbe venoval aj návrhom knižníc, škôl, hotela, akvária i čajovne. Medzi jeho najznámejšie práce patrí Higashiyama Kaii Gallery, ktorá sa otvára do záhrady s bazénom. Prelínanie interiéru s exteriérom harmonizuje so z ameraním galérie na plenérovú maľbu. Zároveň vedie dialóg s okolitým prostredím. Oproti naganskej železničnej stanici sa v roku 1991 podľa jeho návrhu dokončilo Múzeum súčasného umenia Marugame Genichiro-Inokuma. Okrem samotného múzea riešil aj rozsiahle verejné priestory.

V Múzeu stredovekého umenia v Toyote, ktoré sa dokončilo v roku 1995, chcel architekt zachovať historický nádych budovy v súlade s dynamickosťou okolitého prostredia. Architekt návštevníkom doprial výhľad z novej budovy súčasne na nové mesto a historickú oblasť. Rôzne funkcie múzea sa rozdelili do jednotlivých častí: administratíva a dodávateľské vstupy sa nachádzajú na prízemí, návštevníci prichádzajú do múzea cez strednú časť a terasa so sochami tvorí vrchnú časť. Okolie múzea bolo navrhnuté ako promenáda a park. V súčasnosti sa plánuje rozšíriť o kultúrne a rekreačné zariadenia pre celé mesto Toyota.

Múzeum fotografie Kena Domona je jedno z dvoch Taniguchiho múzeí, ktoré sú venované tvorbe jediného umelca. Je to skôr pamätná budova ako tradičné múzeum. Budova je nielen poctou fotografovi Kenovi Domonovi (1909–1999), ale aj zdrojom inšpirácie. Umelecké múzeum Shiseido prezentuje zbierku tradičného japonského remesla, maľby a sochárstva. Múzeum sa nachádza medzi priemyselnými budovami v malom priemyselnom meste. Tvar múzea bol odvodený od vysokorýchlostného vlaku, ktorý prechádza tesne pred ním.

V súťaži o novú tvár Múzea moderného umenia v New Yorku sa presadil aj medzi takými stálicami, ako sú Jacques Herzog a Pierre de Meuron (Švajčiarsko), Toyo Ito (Japonsko), Rem Koolhaas (Holandsko), Dominique Perrault (Francúzsko) a Bernard Tschumi (USA). Na svojej prvej zákazke mimo Japonska si dal záležať a pri projektovaní Múzea moderného umenia využil svoje dlhoročné skúsenosti. O tom, že architektúra a umenie sa nielen navzájom prelínajú, ale aj rozvíjajú, svedčí úvodná výstava v galérii. Kurátori múzea vzdali poctu práve Yoshimu Taniguchimu, ktorý v nej na prelome rokov 2004 a 2005 predstavil vlastnú profilovú výstavu s názvom Deväť múzeí.

Ľudo Petránsky, (kd)
Foto: G. Hauner, A. Hauner, archív MOMA

KategórieObčianske stavbyZnačky