Ruiny prebraté k životu: Verejná terasa v Shangcune

Čo dokáže spoločné úsilie jedného ateliéru, školy architektúry, stavebných expertov, miestnych remeselníkov a ochotných obyvateľov? Prostredníctvom malého lokálneho projektu sa podarilo iniciovať záchranu chátrajúceho čínskeho vidieka.

V rozľahlej Číne je množstvo chudobných a spustnutých miest. Problém s vymieraním vidieckych sídel vzhľadom na výraznú urbanizáciu sa nevyhol ani dedine Shangcun v kraji Anhui. Lokalita je vzdialená asi 5 hodín cesty autom od Šanghaja. Jej bohatú históriu začali pred 1000 rokmi písať učenci z neskorej dynastie Tang. Obdobie vlády tejto dynastie je považované za vrchol čínskej civilizácie. V celom kraji Anhui by sa sotva našlo miesto s podobnou tradíciou, ktorej špecifikom je 9 generácií následníkov. Faktom však zostáva, že ako mnohé iné dediny, aj Shangcun trpí monotónnou ponukou práce, nízkymi príjmami, odlivom pracovnej sily a starnúcou populáciou. Zástavbu z tradičných ľudových domov ohrozuje množstvo poškodení a ich pokročilý vek. Od októbra minulého roka si však Shangcun výrazne polepšil.

Je dôležité podotknúť, že projekt verejnej terasy v Shangcune je prvou lastovičkou oveľa väčšieho programu, ktorého cieľom je ochrana a rozvoj tradičného čínskeho vernakuláru. Túto spoločnú koncepciu vypracovali viaceré organizácie vrátane Čínskej akadémie urbanizmu a dizajnu, Univerzity Tsinghua alebo Pekingskej univerzity. Práve na Univerzite Tsinghua v Pekingu vyučujú v rámci Školy architektúry aj vedúci architektonickej kancelárie SUP Atelier. Pod ich vedením sa do projektu zapojili aj študenti zo Školy architektúry.

To správne miesto

Podstatou a prioritou plánu na oživenie obce Shangcun bolo ochrániť dedičstvo a nastaviť podmienky a smerovanie udržateľného rozvoja. V rámci tohto projektu to znamenalo vytvoriť také miesto, ktoré bude slúžiť verejnosti, spájať ľudí a motivovať domácich k stretnutiam a rozhovorom. Na začiatok bolo teda dôležité nájsť vhodnú lokalitu. Výber padol na križovatku na jednej z hlavných dedinských trás. Na jej rohu sa nachádzal ruinózny rodinný dom miestneho obyvateľa pána Gao. Ten svoj dvojpodlažný príbytok už veľmi dlho nepoužíval, pretože bol v zlom stave. Chýbali mu trámy, stĺpy aj podlahové dosky. Len niektoré steny ešte zotrvali, no aj to sčasti rozpadnuté. Išlo o zvyšky obvodových stien, ktoré ohraničovali spustnutý dvor plný trosiek. Toto miesto a jeho pozícia v obci podnecovali víziu premeniť ho na príjemné útočisko otvorené pre všetkých, ktorí pôjdu okolo. Chýbalo mu v skutočnosti málo: poriadok a regenerácia miesta, nové usporiadanie priestoru a potrebné zastrešenie. Tak vznikla idea verejnej terasy.

Rozpätie oblúkov novozrealizovanej markízy bolo inšpirované hĺbkou miestnych domov v rozmedzí 5 – 6 m. Miery a  tmavý povrch strechy zabezpečili, že výborne zapadá do štruktúry dediny, čo potvrdzuje aj výhľad na Shangcun z okolitých kopcov.

Námestie namiesto úzkej ulice

Do projektu sa od úvodnej fázy zapojila aj miestna komunita, ktorá pomohla s očistením parcely. Roztriedili zvyšky stavebných materiálov ako kamene, drevo, čierne škridly a tehly, ktoré bolo možné recyklovať a použiť v projekte. Popri tom odhalili pozostatky pôdorysného usporiadania Gaovho domu. Zo strany križovatky bol kedysi malý vstupný dvorček. Dispozícia domu pozostávala z ústrednej miestnosti pána domu a dvoch postranných izieb. Pod ruinami sa dochovali aj zvyšky schodov, kamenných základov a obrysy drenážnych drážok. Autori terasy sa snažili čo najviac nájdených originálnych prvkov zachovať a integrovať do projektu, aby sa pôvodný duch miesta nevytratil. Na priečelí, ako stelesnenie tejto idey, stojí časť steny s pôvodným vstupným portálom domu pána Gao.

Konštruovanie zastrešenia na verejnej terase sa dialo pod dozorom špecializovaného odborníka. Nápomocní dedinčania, lokálni kamenári aj murári boli celý čas prítomní. Kým doposiaľ pomáhali s uplatňovaním svojich tradičných stavebných techník, teraz pozorne študovali moderné postupy práce s bambusom.

Zostávajúce duté hlinené múry boli v biednej kondícii. Stratili svoju vodoodolnosť a boli podmáčané, v úrovni poschodia dokonca aj deformované. Po porade so stavebníkom a miestnymi murármi sa pristúpilo k rozhodnutiu steny znížiť do výšky prízemia a vystužiť ich na hornej hrane železobetónovým vencom. Na ten sa navyše osadili čierne škridly, ktoré zabezpečili odtekanie vody mimo múry. Takéto Ma-Tau múry, čo je ich miestne pomenovanie, vymedzujú novú verejnú terasu. Zároveň boli využité viaceré otvory stien a vytvorené nové priechody. Tie lákajú okoloidúcich nazrieť dnu a otvárajú niekdajší súkromný pozemok pre verejné účely. V susedstve Gaovho domu stála v ťažisku križovatky istá nevyužívaná kuchyňa. So súhlasom miestnych sa jej plocha priradila k terase a vytvorila jej nástupnú rampu. Navyše sa tým priestor križovatky sprehľadnil, opticky otvoril a verejná terasa dostala patričné predpolie. V husto zastavanej štruktúre s úzkymi uličkami zrazu vzniklo malé námestie – nová verejná plocha s rozlohou 150 m², kde sa človek môže zastaviť a chvíľu zotrvať alebo iba prejsť krížom.

Pôdorys pred a po rekonštrukcii. Vstupný portál pôvodného príbytku je symbolom domova rodiny pána Gao, ktorá toto miesto vytvorila. Portál aj po rekonštrukcii a konverzii pôvodného domu naďalej víta všetkých návštevníkov a stále slúži ako hlavná kompozičná os, ktorá určuje priestorové vzťahy tohto miesta.

Unikátne bambusové baldachýny

Terase už chýbala len vhodná ochrana pred horúcim slnkom či dažďom a zároveň nejaký súčasný architektonický vklad, ktorý by navyše slúžil aj ako signálny prvok charakteristický pre toto miesto. Tieto požiadavky SUP Atelier zhmotnil do oblúkového zastrešenia so subtílnou bambusovou konštrukciou. Nový prístrešok obohatil svoje okolie o mäkké oblúkové formy. Okrem troch strešných polí sa to týkalo aj šiestich opôr. Prírodný organický vizuál podporuje okrem konštrukčného materiálu aj samotný tvar stĺpov, ktoré pripomínajú telá stromov.

Perspektívny rez terasou. Čo sa týka výšky zastrešenia, každá klenba je na samostatnej úrovni. S cieľom kopírovať topografiu miesta sa plynulo zvažuje smerom ku križovatke. Nad pozostatkami obvodových múrov sa vznáša v takej hladine, aby terasu príliš neuzatvárala, ale umožnila priehľady do okolia na tradičné dekoratívne fasády.

Bambus ako materiál bol zvolený z viacerých dôvodov. V okrese Jixi, do ktorého spadá aj Shangcun, je to tradičná surovina. Kopce, ktoré dedinu obklopujú, sú pokryté bambusovým porastom. Najrozšírenejšou miestnou odrodou je tzv. Kráľ bambusov, ktorý dokáže dorásť do výšky až 28 m. Miestni ľudia ho už odnepamäti používali na výstavbu pavilónov alebo oplotení okolo svojich fariem. Výhody voľby bambusu sú teda zrejmé: je lokálny, tradičný a mohli ho získať toľko, koľko potrebovali. Zavážila aj krátkosť času, ktorá výstavbu terasy ovplyvňovala a tiež predsavzatie unifikácie a minimalizovania množstva nových zásahov. Bambus avšak nie je dlhodobo trvácnou stavebnou surovinou, a preto sa na zabezpečenie stability a celistvosti bambusovej konštrukcie používajú rôzne antikorózne a antimoľové opatrenia, ako aj technika kombinovania bambusu s oceľovými prvkami. V tomto prípade to nie je veľkou prekážkou, keďže ani terasa nemá byť permanentnou stavbou. Jej konštrukcia sa podľa potreby bude dať kedykoľvek rozobrať a zrecyklovať.

Gaov rodinný dom mal odjakživa aj zadný vstup s malými schodmi. Architekti zo SUP Atelier-u ho zachovávajú a spolu so schodmi rozširujú. Tým podporujú napojenie novej terasy na viaceré trasy v okolí.

Celá zastrešená plocha terasy by sa dala rozdeliť na vstupný predpriestor a intímnejšiu zadnú zónu. Rozhranie tvorí zástena s portálom pôvodného domu. Predná časť je spolu s nástupnou rampou vyslovene otvoreným verejným priestranstvom, kde sa našlo miesto aj pre trochu zelene. Práve ono je ohniskom stretnutí, rozhovorov, alebo len priechodom či dokonca miestom, kde si domáci spolu zaspievajú ľudové pesničky. Privátnejší zadný blok je zase vhodný na posedenie, večeru alebo diskusie. Má dostatok miesta aj pre pódium či umiestnenie filmového plátna.

Okrem stretnutí a besied s priateľmi sa terasa stala miestom mnohých podujatí od osláv, premietania filmov či kultúrnych akcií až po obecné rokovania. Flexibilne sa tiež dokáže premeniť na prevádzku čajovne či reštaurácie, alebo výstavný priestor.

Viac ako lokálny výsledok

Novej verejnej terase sa podarilo aktivizovať rôznych ľudí k vzájomnej spolupráci. Ako jedno z mála verejných ohnísk v dedine ho všetci miestni schválili a začali ihneď po dokončení používať. To malo za dôsledok obnovenie života a naštartovanie rozvoja obce Shangcun, ako aj odvrátenie jej blížiaceho sa definitívneho úpadku. Obec taktiež poskytla ekonomickú podporu a spoluprácu. Miesto začali okrem domácich vyhľadávať turisti. Najdôležitejším výdobytkom tohto v podstate neveľkého revitalizačného projektu je, že sa vďaka jeho pozitívnemu ohlasu veci dali do pohybu. Shangcun je reprezentantom úspechu – inšpiratívnym príkladom pre záchranu čínskeho vidieka a jeho histórie, kultúry, tradícií, krajiny, infraštruktúry i architektúry.

Vo finále chýbalo verejnej terase už len vybavenie. Sami od seba sa o to postarali miestni, ktorí si projekt osvojili ako vlastný. Z prihliadajúcich divákov sa zmenili na aktívnych účastníkov. Inšpirovaní pomôcť začali dobrovoľne vyrábať dekorácie a prinášať nábytok, čistili novú terasu a pustili sa do sadenia zelene.

TEXT: BEÁTA PAŇÁKOVÁ
FOTO: ZHI XIA

Článok bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2018.