Funkcionalistický mestský blok v Banskej Bystrici

V priestore medzi Hornou ulicou zo severu, Ulicou československej armády z juhu a Kukučínovou ulicou zo západu vznikol v Banskej Bystrici v rokoch 1927 – 1967 kompaktný mestský blok s výrazným funkcionalistickým tvaroslovím. Značný časový rozsah kreovania bloku sám osebe napovedá, že vznikal postupne z relatívne samostatných architektúr, ktoré sa vzájomne rešpektovali.

Stavebným uzavretím bloku vznikol v rámci Slovenska výnimočný súbor stavieb, ktoré harmonicky spolupôsobia napriek skutočnosti, že na ich zrod bolo potrebných presne štyridsať rokov a tri spoločenské zriadenia.

Na architektonické hodnoty tohto celku upozornila už v roku 2000 Klára Kubičková v časopise Architektúra a urbanizmus číslo 1-2 vo svojom článku Architektonické diela 20. storočia na Slovensku. Vyzvala v ňom na potrebu komplexnej pamiatkovej ochrany bloku. Dnes sú národnými kultúrnymi pamiatkami len Balánova a Grossmannova poisťovňa a Bednárikov Notársky internát.

Poisťovňa

Najstaršia je budova pôvodne prvorepublikovej zdravotnej poisťovne od autorskej dvojice Alois Balán a Jiří Grossmann, projektovaná v roku 1927 a dostavaná v roku 1930. Má dve krídla a situovaná je v severozápadnom nároží, ktoré akcentuje polvalcovou prevýšenou hmotou schodiska s veľkými plochami sklobetónových výplní.

Dramatickým vyvrcholením kompozície je stojaca socha robotníka v mierne nadživotnej veľkosti, osadená na atike v osi schodiska od sochára Ladislava Majerského. Charakteristický architektonický výraz je tvorený kontrastom hladkých plôch fasády a červeného lícového tehlového muriva medziokenných pilierikov. Táto kombinácia podporuje upokojujúce horizontálne členenie objektu.

Notársky internát

V roku 1935 projektuje František Eduard Bednárik v križovaní Kukučínovej ulice a dnešnej Ulice československej armády s ponechanou prielukou od poisťovne obdobne pôdorysne dvojramenný Notársky internát, ktorý bol zrealizovaný v rokoch 1935 – 1937. Do objektu sa vstupuje v osi križovatky.

Pomerne tvrdý kontrast otvárajúcich sa štítových múrov dvojice základných častí zjemňuje ich prepojenie zaobleným parterom v ploche celého pôdorysu. Previazanie pokračuje na poschodiach ustúpenou celozasklenou hmotou schodiskových hál, čím sa dosiahla gradácia nárožia.

Samotné hlavné schodisko je postavené vo vnútornom uhle pôdorysu. Rovnomerný raster okien, dokomponovaný na mieru vyrobenými keramickými tvarovkami v spolupôsobení hladkých omietaných plôch v základnej horizontálnej kompozícii umocňuje čistý funkcionalistický ráz objektu.

Poliklinika

Podľa zistení historičky architektúry a umenia, pani Kláry Kubičkovej, bol to opäť František Eduard Bednárik, ktorý vyprojektoval a v roku 1953 zrealizoval budovu polikliniky, ktorá uzatvára blok z východu. Dominantná päťpodlažná budova s konvexnou hlavnou fasádou prepája Hornú ulicu a Ulicu československej armády, čím vymedzuje parčík pred mestským úradom.

Na zakrivenej fasáde sa výtvarne uplatňujú pásové okná dotvorené kamenným orámovaním. Podľa dnes platnej legislatívy je poliklinika polyfunkčným objektom. Východné a severné krídlo slúžia na medicínske účely a južné krídlo má nezmenenú obytnú funkciu.

Zo strany vnútorného dvora je v strede tentokrát konkávnej fasády situované monumentálne polkruhové schodisko, opláštené sklobetónom. Vďaka samotnému vyhotoveniu a konštrukcii schodiska ide najmä v interiéri o skutočnú architektonickú a dizajnovú lahôdku.

Uzavretie bloku

V roku 1963 vznikol projekt dostavby budovy Krajskej odborovej rady od architektov Igora Teplana st. a Ladislava Kmeťa, ktorého realizáciou sa v roku 1967 blok stavebne uzavrel. Okrem tejto budovy bola súčasťou projektu aj nadstavba Notárskeho internátu, ktorý v tom čase už slúžil odborom.

V dvornej časti v osi hlavného schodiska dvojica architektov navrhla ešte prístavbu rotundy rokovacej sály. Nad­stavba bola navrhnutá a zrealizovaná citlivo s dodržaním dimenzie a rytmu okien. Jej čitateľnosť pre oko znalca zabezpečuje strohé riešenie medziokenných plôch, na rozdiel od pôvodnej budovy bez keramického obkladu.

Samotná najmladšia dostavba bloku kopíruje jemný ohyb Kukučínovej ulice, čím vznikol pôdorys robustného bumerangu. V parteri sa plynule pripája na uličnú čiaru, ktorú rešpektuje. Časť prízemia od poisťovne však ostala voľná na prejazd do vnútrobloku.

Horné podlažia sú konzolovito vyložené nad chodník a zvýraznené masívnym rámom, ktorý je obložený kameňom rovnako ako celý parter. V pôdorysne zakrivenom ráme sú zapustené pásové parapety obkladané bielymi sklenenými platňami.

Štíhle medziokenné stĺpiky, rovnako obkladané kameňom, prispievajú k vytvoreniu dojmu pásových okien. V tom čase vo svete nič nové, ale po období socialistického realizmu muselo ísť v našich zemepisných šírkach o skutočne modernú stavbu. Blok, našťastie, realizmus preskočil.

Rekonštrukcia

V roku 2018 sa uskutočnila rekonštrukcia fasád vrátane výmeny okien poisťovne a zdravotníckej časti polikliniky. Priestor vnútrobloku, v ktorom pribudli nepôvodné stavebné nánosy, stále poskytuje šancu na vytvorenie kultivovaného mestského mikropriestoru s parkovou úpravou. „Keď po vykonaní práce začalo miznúť lešenie, mal som radosť, lebo fasády objektov skutočne ožili,“ hovorí architekt Igor Teplan.

Bola zachovaná tektonika objektu aj delenie okenných otvorov, čo pri podobných projektoch nie je vždy štandardné. „Radosť sa však skončila, keď boli demontované aj posledné dielce lešenia a na fasádach sa objavila inštalácia reklamných banerov. Zarážajúce je, že sú zavesené na národných kultúrnych pamiatkach.“

Časť mesta na štyri – blok

„V tejto súvislosti sa vynára otázka funkčnosti systému a nastavenia činnosti stavebných a pamiatkových úradov, ktoré by mali byť nositeľmi a garantmi stavebnej kultúry. Mestský stavebný úrad to má v tomto prípade priamo pod oknami. Môžeme mať akokoľvek nové a dokonalé zákony, po ktorých tak v týchto oblastiach dlhodobo voláme, keď sa nebudú vykonávať, tak, ako tie súčasné, nedôjde k zmene. Kultúra spoločnosti sa nedá nahradiť výškou stožiara pri národnej rade,“ hodnotí Igor Teplan, viceprezident Spolku architektov Slovenska.

„Napriek tomu stále verím, že sa situá­cia obráti a ochrany sa dočká okrem iných aj blok, okolo ktorého chodím takmer každý deň. Blok, ktorý nás okoloidúcich neustále obdarúva svojou krásou, no nie všetci si to uvedomujeme a vážime.“

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2020.