Dvadsaťjednotka v 21. storočí
Galéria(7)

Dvadsaťjednotka v 21. storočí

"Zachovať symbol Zlína v autentickej podobe, opäť ho zapojiť do organizmu mesta, nový objekt parkovísk vytvoriť ako transparentný horizontálny pendant podčiarkujúci skvelú vertikalitu mrakodrapu.", hovorí o rekonštrukcii jeden zo spoluatorov Ing. arch. Ivan Bergmann. Slávna 21 získala cenu za rekonštrukciu Grand Prix Obce architektov Českej republiky roku 2005.



„Exteriéry tejto inovatívnej a architektonicky významnej budovy sa teraz rekonštruovali vo všetkých detailoch v intenciách pôvodného návrhu. Časť interiérov a mnohé mechanické prvky sa rekonštruovali veľmi dôkladne a s veľkou zručnosťou pri prieskume a práci, vďaka čomu získali svoju pôvodnú slávu. Najmä rekonštruovaná podlaha je veľmi pôsobivou ukážkou architektúry tridsiatych rokov minulého storočia. Aj rekonštrukcia kancelárie samotného pána Baťu, ktorá je umiestnená vo výťahu, a teda sa dá umiestniť do všetkých poschodí budovy, je zaujímavou kuriozitou,“ hovorí sa v hodnotení poroty.

Administratívna budova v minulosti Baťovej továrne je jedným z vrcholných diel modernej česko-slovenskej architektúry medzivojnového obdobia. Budova s charakteristickým číslom 21 bola v Zlíne dokončená v roku 1938 podľa projektu architekta Vladimíra Karfíka a odborníci ju považujú za vrchol prvorepublikového funkcionalizmu. Je pozoruhodná z architektonického i urbanistického hľadiska. V tom období bola táto 77,5 metra vysoká stavba najvyšším objektom vo vtedajšom Československu a údajne aj v kontinentálnej Európe.

Je zaujímavé, že kancelárske priestory už vtedy boli koncipované ako tzv. open space – celé podlažie s rozmermi 80 × 20 metrov predstavovalo veľkopriestorovú kanceláriu, kde pracovalo okolo dvesto ľudí. Tento priestor bol bez priečok, prípadne oddelený iba montovanými zasklenými priečkami. Budova je zapísaná v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok ČR.

Rekonštrukciu zlínskeho mrakodrapu na sídlo Krajského úradu Zlínskeho kraja a Finančného úradu Zlín na jeseň roku 2003 symbolicky odštartoval Tomáš Baťa junior, syn továrnika, ktorý sa nezabudnuteľne zapísal do zlínskej histórie.

Investorom stavby za šesť miliónov českých korún však už tentoraz nebolo Baťovo impérium, ale krajský úrad. Ten vďaka rekonštrukcii budovy získal moderné kancelárske priestory – všetky poschodia s výnimkou ôsmeho, riaditeľského boli vybavené moderným nábytkom a novou technológiou. Naopak na ôsmom, riaditeľskom podlaží sa zachoval pôvodný historický ráz všetkých vnútorných priestorov, ktoré sa uviedli do pôvodného stavu.

Na prízemí je okrem toho inštalovaná výstava o rozvoji spoločnosti Baťa, podľa hodnotenia poroty Grand Prix „nadmieru vydarená s perfektným citom pre pôvodný modernistický dizajn“.
Autormi rekonštrukcie sú Ing. arch. Ivan Bergmann a Ing. arch. Ladislav Pastrnek, generálnym dodávateľom stavby bol Zlínstav, a. s., Zlín.

Modernizácia nezabila históriu

O cieľoch a detailoch rekonštrukcie hovorí autorská správa. „Dvadsaťjednotka je súčasťou zlínskeho funkcionalistického centra. Mrakodrap tvorí jasnú dominantu mesta, jeho architektúra je zo všetkých strán natoľko proporčná a elegantná, že možno vysloviť záver, že bola koncipovaná ako dominantný solitér. Toto postavenie by si mala udržať,“ hovoria autori.

Budova je svojím južným priečelím obrátená do Námestia práce, ktoré vzniklo v dvadsiatych rokoch 20. storočia, a severným k továrni. S dvoma vstupmi na úrovni druhého a tretieho poschodia architekt Karfík rátal už v pôvodnom návrhu.

Hlavný vchod je umiestnený zo strany továrenského areálu, ktorý opäť začína ožívať. Južný vstup so symbolom „21“ slúži chodcom v nadväznosti na MHD, z jeho haly je prístupná hala finančného úradu a reštaurácia. Druhé nadzemné podlažie takisto využívajú obaja užívatelia objektu (krajský a finančný úrad) a nachádza sa v ňom expozícia. Štvrté až ôsme podlažie sú určené finančnému úradu, deviate až pätnáste krajskému úradu.

Na šestnástom nadzemnom podlaží je v sklenom hranole situovaná zasadacia sieň zastupiteľstva, denná kaviareň a na terasách sú kvetinové záhony s malou vodnou plochou evokujúce pôvodný koncept strešnej záhrady.

Štyri výťahy sústredené vo výťahovej hale sa pohybujú rýchlosťou 2,5 m/s, nákladný výťah v sklenej veži bol modernizovaný, paternoster opravený (nové kabíny a repasované portály). Z hľadiska prevádzky vedľajšia funkcia troch schodísk zostala zachovaná – slúžia ako chránené únikové cesty.
Fasádu obloženú Slavíkovými obkladačkami očistili a doplnili replikami. Škrabanú omietku na južnej, východnej a západnej strane odstránili a nahradili novou, na severnej fasáde sa poškodené miesta injektovali, opravili a retušovali.

Rôznofarebné terazzo v halách takisto opravili, nové škárorezom a farebnosťou nadväzuje na pôvodné.
Oceľové okná sa na celom ôsmom nadzemnom podlaží repasovali, na ostatných podlažiach sa zachovali v technických a komunikačných priestoroch. Nové okná boli vyrobené z atypických Al-profilov. V medzipriestore okenných vrstiev sa nachádzajú rolety s elektrickým pohonom typu Screen. Ovládanie roliet na južnej, východnej a západnej strane riadia snímače, severná strana má individuálne ovládanie. Umývanie okien zvonku zabezpečuje pojazdná lávka (Zlínčania ju volajú „kočka“), ktorú repasovali vrátane jej vodiaceho systému.

Kombinácia plných priečok SDK medzi kanceláriami a demontovateľnými drevenými zasklenými priečkami medzi kanceláriami a chodbovým traktom zachováva akustickú intimitu pracovísk a dostatočnú vizuálnu transparentnosť. Pri priečkach sa zachovala ich modulová skladobnosť vrátane prvkov na zabezpečenie vetrania. Riešenie mriežok na vetranie je však zložitejšie, pretože musia umožniť jednak cirkuláciu vzduchu a jednak spĺňať akustické požiadavky.

Čo sa týka interiéru, základnou koncepciou vnútorného usporiadania je využitie budovy pre oba zmienené úrady. Napriek tomu, že sa nedalo zachovať pôvodné dispozičné riešenie, projekt ctí nadčasový charakter objektu. Tento zámer výrazne dopĺňa aj dizajn nových interiérových prvkov.

Vo verejných priestoroch budovy, ako sú vstupné a výťahové haly, reštaurácia, denná kaviareň a chodby jednotlivých podlaží, je mobiliár v štýle retro v súlade s pôvodnými vzormi. Osobitou kapitolou je expozícia „Budova č. 21“, venovaná architektovi Karfíkovi a stavbe, ktorá je samostatným autorským dielom.
Kancelárske a doplnkové priestory sú zariadené bežným nábytkom a nábytkom s vyšším štandardom zo sortimentu Interiot PFD.

Zhromažďovacie a VIP priestory majú atypické vybavenie, z menšej časti prenesené z pôvodného sídla kraja a doplnené novým rovnakého charakteru. V pamiatkovo najcennejších častiach budovy sa zachované prvky zreštaurovali, prípadne doplnili replikami.

Materiálové a farebné riešenie vychádza z pôvodných materiálov, určených na základe chemickotechnologického prieskumu. Nová farebnosť sa uplatnila vo vzťahu k funkcii jednotlivých priestorov v odtieňoch sivej, červenohnedej, antracitovej a čiernej. Individuálne riešené priestory majú doplnkové farby – modrú, béžovú a žltú. Mobiliár je navrhnutý v kombinácii kovu (chróm, RAL 9006), svetlosivej laminovanej textílie, drevenej dyhy (breza), čalúnenia (textil a koža). Súčasťou interiéru je orientačný systém individuálne navrhnutý pre túto budovu.

Technické lahôdky

Pri rekonštrukcii budovy museli autori vyriešiť mnoho technických problémov, okrem iného repasiu slávneho Baťovho výťahu, repliku okien, zateplenie parapetov, systém vykurovania a chladenia. Pozrime sa na niektoré z nich podrobnejšie.

Výťah – Baťova pojazdná kancelária
Plastický opis slávneho výťahu podáva Alois Kubíček (Architektúra, 1940): „Azda po prvý raz sa tu realizovala myšlienka kancelárie, ktorá by mala bezprostredný osobný kontakt so všetkými oddeleniami. Je inštalovaná v rozmernom výťahu s pôdorysnou plochou 6 × 6 m, ktorý sa stlačením gombíka prenáša do všetkých odborov správy a stáva sa tak ústredným nervom organizácie a prevádzky. Výťah má rýchlosť 0,75 m/s, má samostatné elektrické klimatizačné zariadenie, umývadlo s tečúcou vodou a s čo najkompletnejším signalizačným zariadením, umiestneným na rozvodnej doske popri písacom stole.“

Na obnovu sa zvolila konzervačná metóda, pri reštaurovaní klietky aj interiéru sa obnovili zaniknuté prvky formou kópií. Strojová časť sa podrobila generálnej oprave, pričom sa maximálne využilo pôvodné zaradenie. Prvky, ktoré už nebolo možné sfunkčniť, sa reštaurovali a ponechali in situ. Výťah sa ako súčasť expozície prevádzkuje v špeciálnom režime.

Kaučukové podlahy

Podlahy, pôvodne s kaučukovou krytinou Zlinolit (výrobkom Baťovho koncernu), bolo treba odstrániť až na podklad, ktorý opravili, vystierkovali a znovu pokryli novou kaučukovou krytinou. V súčasnosti však už takú krytinu Fatra Napajedla nevyrába, preto ju dodala nemecká firma Freudenberg (dodávateľ firma Kapro Car, s. r. o.). V hlavných chodbách sa rešpektoval pôvodný škárorez, farebné kombinácie sú nové. Pre ôsme poschodie, tzv. riaditeľské, firma Freudenberg vyrobila podľa odovzdaných vzoriek repliky s unikátnym rozsahom dezénov.

Zateplenie parapetov
Jednou zo základných podmienok obnovy fasády 21. budovy bolo zachovanie jej pôvodného výrazu. Táto podmienka značne limitovala možnosť komplexného zlepšenia tepelnotechnických vlastností obvodového plášťa. Hoci už samotná výmena okien za nové znamenala významné zníženie tepelných strát, zateplili sa aj parapety. Tie boli pôvodne vymurované z dvoch osadených priečok s hrúbkou 15 cm z plných tehál, vzájomne previazaných, pod oknom boli prekryté vencom z prostého betónu. Vonkajšia strana parapetu bola obložená tehlovými pásikmi, z vnútornej bola omietka. Na dodatočné zateplenie zo strany interiéru sa použil plošne ukotvený polystyrén hrubý 5 cm a naň sa aplikovala parotesná stierka. Táto úprava je skrytá pod novoosadeným krytom parapetných rozvodov.

O práci na „dvadsaťjednotke“ sme sa pozhovárali s jedným z autorov, s Ing. arch. Ivanom Bergmannom.

Neobávali ste sa, že požiadavky investora na moderné kancelárske priestory budú v rozpore s požiadavkami na citlivú rekonštrukciu architektonickej pamiatky?

Názory investora a architektov na moderné kancelárske priestory sa diametrálne líšili. Veľkopriestorové kancelárie – kancelárska krajina – investorovi nevyhovovali z hľadiska prevádzky. Požiadavky krajského, no najmä finančného úradu boli celkom jednoznačné. Rozhodujúcim faktorom sa stala skutočnosť, že jednoducho neexistuje iný investor schopný zachrániť budovu.

Ako ste sa s týmto rozporom vyrovnali?

Snahou vytvoriť dispozičné riešenie vychádzajúce z modulového systému, čo nevyhnutne viedlo k istej plošnej „veľkorysosti“. Nazdávam sa, že táto snaha bola tou správnou cestou pri hľadaní konsenzu medzi mnohými protikladnými požiadavkami.

Zasahovali do projektu rekonštrukcie pamiatkari?

Pamiatkari do projektu „nezasahovali“, boli pri zrode projektu, vynikajúco spolupracovali pri realizácii a stali sa spoluautormi stavby (vďaka patrí Ing. Petrovi Všetečkovi a Ing. Kláre Hodaňovej).

Čo bolo pre vás na rekonštrukcii najťažšie?

Zachovať vonkajšiu a vnútornú transparentnosť budovy, ktorá vždy bola pre mrakodrap typická. V súvislosti so zmenou koncepcie vnútorných priestorov to bolo veľmi ťažké, no do istej miery sa to podarilo.

Zodpovedá výsledok vašim pôvodným predstavám? Ste s ním spokojný?

Domnievam sa, že v priebehu projektu sa podarilo mnohé veci dotiahnuť ďalej, než sme dúfali. Realizácia bola problematickejšia, ekonomický aspekt dodávateľa bol veľmi výrazný. Napriek tomu realizovaná doslova „záchrana“ objektu mala veľmi čistú podobu, podarilo sa sprístupniť ho verejnosti a dostať do povedomia návštevníkov nie iba ako úrad či pamiatkovo chránený objekt, ale aj ako miesto s atraktívnou expozíciou, obrazovou galériou, príjemnou kaviarňou a absolútne fantastickou terasou, z ktorej pohľady na mesto sú jedným z mimoriadnych dojmov, ktoré môže Zlín ponúknuť.


Názov stavby:
Správna budova č. 21 – Baťov mrakodrap
Miesto: Zlín
Charakteristika (rekonštrukcia, novostavba): obnova budovy pre sídlo Krajského úradu Zlínskeho kraja a Finančného úradu v Zlíne
Investor: Zlínsky kraj
Architekt pôvodnej stavby: Vladimír Karfík
Projektant rekonštrukcie: Centroprojekt, a. s., S-projekt plus, a. s.
Autori rekonštrukcie: Ing. arch. Ivan Bergmann, Ing. arch. Ladislav Pastrnek
Architekt reštaurovania objektu: Ing. arch. Petr Všetečka a kol.
Dizajn, návrh interiérov: Centroprojekt, a. s., S-projekt plus, a. s.
Začiatok realizácie: jún 2003
Koniec realizácie: október 2004
Náklady na realizáciu: 617 mil. Kč
Pôvodná funkcia: správna budova firmy Baťa, a. s.
Súčasná funkcia: Krajský úrad Zlínskeho kraja a Finančný úrad v Zlíne
Zaujímavosti stavby: pamiatkovo chránená budova

Dodávateľ a subdodávatelia prác, technológií, materiálov a vnútorného vybavenia:
Zlínstav, a. s., Zlín – generálny dodávateľ
Tepelná izolácia a hydroizolácia strechy: U.I.S. – Univerzální izolační systémy, s. r. o.
Pochôdzna strešná izolácia: Průmyslové podlahy Plaček, a. s.
Dodávateľ interiéru krajského úradu: Interior PFD, s. r. o.
Návrh orient. systému: mmcité, a. s., Zlín
Okná: profily systém Schüco

Lidmila Ziková na základe autorskej správy
FOTO: Zlínstav, a. s., Petr Zákutný, Krajský úrad Zlínskeho kraja