Biela kačica nad Banskou Bystricou
Novinárske kačice dokážu rozvíriť hladinu spoločenského života napriek nezmyslom, na ktorých sa zakladajú. V nasledujúcom článku však vody slovenskej architektonickej tvorby rozčeríme Kačicou, ktorá je dokumentom zmysluplnej práce – poctivého architektonického prístupu k budovaniu bytového domu. Potvrdzujú to aj minuloročné nominácie na významné architektonické ocenenia – CE.ZA.AR a Cenu Dušana Jurkoviča. Polyfunkčná budova s prevažujúcou obytnou funkciou sa nachádza na banskobystrickom Jesenskom vŕšku a je dielom autorskej trojice Ladislav Bradiak, Roman Jariabka a Marian Sotník.
Biela a modráHoci stavba vďaka svojej snehobielej schránke pripomína skôr elegantnú labuť, dostala pomenovanie podľa Kačice – najvyššieho bodu Jesenského vŕšku. Komplex jednoducho formovaných štyroch blokov sa týči nad rozmanitou a neustále rozširujúcou sa paletou rodinných domov. Susedí s budovou gymnázia aj fakulty vysokej školy. Jediným sekundantom v architektonickom razení je blízky objekt vládneho hotela. Pri návrhu určoval základnú mierku aj mieru kvality. V súčasnosti sa pri pohľade z diaľky oba domy javia tak, akoby splývali do jedného celku. „Sme provinční architekti, preto táto zákazka pre nás predstavovala veľmi zaujímavé zadanie, predovšetkým z hľadiska objemu a funkcie. Výnimočná bola aj parcela. Od začiatku sme chceli navrhnúť pekný a dobrý dom, a to vo všetkých významoch, ktoré tieto slová vystihujú. Dôležitá bola pre nás čistota, funkčnosť, proporcia, kontext, ale aj spokojnosť klienta, či množstvo iných prostriedkov tvorby a súvislostí, ktoré z nich vyplývajú,“ načrtáva základné východiská práce Marian Sotník, spoluautor architektonickej štúdie. Ako ďalej hovorí, spolu s kolegami patria medzi architektov „postihnutých“ modernou a funkcionalizmom. Podnecujú celú ich tvorbu a inšpirovali aj banskobystrickú Kačicu. Vďaka tomu jej vládnu nenásilné priamočiare línie, ktoré vnášajú do okolitej zástavby poriadok a výrazovú striedmosť.
Kontúry domu sa nepatrne črtajú v bielej fasáde, oživenej modrým zasklením. Podľa slov Mariana Sotníka sa táto doplňujúca farba ocitla na bytovke náhodou: „Náš dosah na vyšší stupeň projektu a následne aj dozor počas realizácie sa, bohužiaľ, obmedzil na minimum. Raz pri odchode z ateliéru, keď som sa ponáhľal na rokovanie, mi kolega – spoluautor návrhu ukázal vzorky skiel predložené investorom. Intuitívne som ukázal na farbu, ktorá sa zhodou okolností páčila aj jemu. Trochu nám pripomínala vizualizáciu návrhu. Potom som bežal preč, neuvedomujúc si, aký to bude mať silný dosah na konečný charakter domu. A tak sa na ňom objavila spomínaná modrá, ktorá celej stavbe v spojitosti s bielou fasádou dodala akýsi stredomorský dovolenkový charakter. Najskôr sa mi modré sklo na terasách a lodžiách vôbec nepáčilo a unáhlené rozhodnutie ma veľmi mrzelo, ale dom aj vďaka tomu získal spomínanú identifikáciu.“
 |
 |
 |
Okná v panoráme
Lokalita stavby má veľmi dobrú, dokonca iba niekoľkominútovú pešiu dostupnosť do centra. Napriek situovaniu na návrší však objekt zostáva pred očami zvedavcov dobre ukrytý. Rezidenti si v intímnom prostredí môžu vychutnávať širokú panorámu, ktorá zahŕňa centrum mesta, Kremnické vrchy aj Nízke Tatry. Investor ani autori architektonického riešenia nemali nebotyčné sklony. „Vyššie budovy síce vykazujú lepšiu ekonomickú návratnosť, ale zadávateľ nemal v úmysle bojovať s regulatívmi. Nechal si poradiť aj v tom, že podlažnosť a mierka je nevyhnutná pre konečnú kvalitu architektúry. Objekt sme preto navrhli ako trojpodažný. Projektu to však nepochybne veľmi prospelo, pretože podnietilo vznik architektúry, ktorá má pavilónový charakter,“ pokračuje Marian Sotník. Chodníky aj vonkajšie parkovacie plochy vedú popri príjazdovej komunikácii, ktorá kopíruje severnú fasádu. Na tejto strane sa nachádzajú vstupy do jednotlivých blokov. Každý z nich vo svojom pôdoryse kopíruje tvar písmena L. Spojením všetkých štyroch hmotovo aj funkčne rovnocenných blokov sa na južnej strane vytvorili chránené polátriá, ktoré budú môcť využívať najmä rodiny s deťmi. Vďaka formovaniu blokov do písmena L sa rozšírili pohľady z jednotlivých bytových jednotiek na viaceré svetové strany.
Osadenie okien s nízkym parapetom či bez neho iba zdôraznilo myšlienku využiť ničím nezaťažený panoramatický výhľad. Pritom existuje predpoklad, že horizont v budúcnosti nezastrie žiadna výšková zástavba. Pod blokmi A a B sa sústreďuje aj podzemné parkovanie s prístupom pre všetkých rezidentov. Garáže tvorí monolitický železobetónový skelet, zatiaľ čo nadzemné podlažia tvorí klasický stenový systém. V parteri celého objektu sa nachádza spolu osem nebytových priestorov s prístupom zo severu, ktoré sa budú využívať na obchodno-komerčné účely. Každý blok má dve komunikačné jadrá – schodiskové a druhé, ktoré tvorí schodisko s výťahom. Zvyšné dva bloky C a D nemajú suterén. Dôvodom sú najmä danosti terénu – zlomu na rozhraní blokov B a C. Stúpajúci terén súčasne podnietil návrh výškového odskočenia jednotlivých blokov, čím sa z hľadiska kompozície akcentovalo horizontálne riešenie hmoty. Celkový výraz dopĺňajú aj konzoly (terasy) s hĺbkou až 2,8 metra situované v južných nárožiach. Interiér tu opticky aj funkčne prechádza do exteriéru.
Všetky bloky ponúkajú spolu 72 rezidenčných jednotiek, v ktorých prevažujú dvoj- a trojizbové byty. Zvyšok predstavujú jednoizbové byty a veľkometrážne apartmány v nárožiach s plochou okolo 150 m2. Spoločenské časti najväčších jednotiek sa môžu pochváliť zasklením s dĺžkou až 12 metrov a najviac tak nahrávajú zámeru otvoriť výhľad do okolia. Zadávateľ mal na začiatku predstavu o výstavbe pekného, zaujímavého a najmä iného bytového domu. Ako hovorí Marian Sotník, investorova „neskúsenosť“ a chuť „ukázať sa“ mala pozitívny vplyv na celý výsledok. Nepremieta sa v ňom prvoplánová snaha o rýchly profit, ale najmä úsilie o vytvorenie hodnotného a funkčného prostredia pre budúcich užívateľov stavby.
 |
 |
| Situácia | Pôdorys 1. NP |
| Polyfunkčný dom Kačica
Miesto / Location: Komenského 18 A-D, Banská Bystrica |
Anna Salvová
Článok bol uverejnený v časopise ASB
