Architektúra ako príbeh kresby
Holandská architektka Jeanne Dekkersová si v priebehu svojej praxe vytvorila vlastný štýl práce, založený na mimoriadnom kresliarskom talente a emocionálnom cítení, avšak súčasne na úplne racionálnej analýze zadania. Nedávno ho predviedla na prístavbe Geotechnológie v komplexe Technickej univerzity v holandskom meste Delft. Svojou fasádou priniesla dynamické línie, štruktúry vytvárajúce architektonickú hru svetiel a tieňov a rozmanitých tvarov, ale aj poetických obsahov. Fasáda je zároveň pozvánka dovnútra stavby, v ktorej sa logicky premietajú dispozície pracovísk a učební. Rozum a cit, ale aj napätie a harmónia.
Kontinuita a nová identita
Už je tomu niečo cez desať rokov, keď na univerzite v Delfte pribudla novovytvorená Fakulta stavebných konštrukcií a vedy o Zemi, ktorá nadväzovala na svoju predchodkyňu. Následne sa rozhodlo, že sa k tejto fakulte pričlenení oddelenie geotechnológie, ktorého jednotlivé časti boli rozptýlené po celom areáli univerzity. Akademické rozhodnutie ponúklo architektonickú výzvu: vytvoriť nový objekt, ktorý by zároveň rešpektoval pôvodnú stavbu fakulty stavebných konštrukcií.
Tú v roku 1967 navrhli architekti Van den Broek & Bakema a poňali ju ako pozdĺžnu budovu s výraznými horizontálnymi líniami. V interiéri sa ukrýval pravidelný rytmus pasáží a učební s vysokými stropmi, ktoré členili základné usporiadanie objektu. Jeanne Dekkersová tieto architketonické východiská rešpektovala aj pri svojom koncepte. Zdôraznila jednotu celého komplexu a vzájomnú korešpodenciu jednotlivých hmôt, ale zároveň výrazne odlíšila novú identitu Geotechnológie.
Kresba, kresba a opäť kresba
Aj pri prístavbe Geotechnológie si treba uvedomiť, aký dôraz v architektonickom myslení prikladá Jeanne Dekkersová prípravným škicám. Podľa jej slov ide o spôsob premýšľania a zároveň metódu výskumu. „Skicovaním sa pokúšam analzyovať pomery v objekte,” povedala v rozhovore pre archiweb.cz. „ako budú ľudia sedieť, ako sa budú pohybovať v priestore. Cez kresbu skúmam aj konštrukciu alebo vzťahy malých a veľkých objemov voči malým priestorom a pod.”
Holandská architektka je totiž presvedčená, že kresba ju naučila lepšie vidieť priestor a správanie sa navrhnutého materiálu. Pravda, počítače vo svojom ateliéri neodmieta, ale pri práci kolegov s nimi len sedí opodiaľ a koriguje ich výstupy.
Kresba sa stala prirodzeným východiskom aj pri Geotechnológii, pri ktorej holandská architektka priniesla nový zážitok z konceptu. Zdá sa, akoby Dekkersová vyzliekla svoj objekt donaha. V porovnaní s pôvodnou zástavbou stiahla z neho masívnejšiu vrstvu vonkajšieho povrchu a štruktúry nechala pulzovať na novej fasáde. Tú obtiahla sieťotlačou, ktorá pôsobí cez dvojitú funkciu: je médiom vizuálneho zážitku a súčasne tlmí slnečné svetlo. Povrch budovy pripomína aj symbolický priečny rez cez našu planétu, ktorý sa opakuje vždy v nových súvislostiach. Obsah štúdia a výskumu geotechnológie sa tak premieta do svojho architektonického obalu, v ktorom sa stretáva niekoľko významových rovín.
Rešpektovanie a tvorivosť
Po vstupe do interiéru je okamžite zreteľné, že vonkajšie tvaroslovie nie je náhodné. Obal sleduje svoj obsah a modeluje miestnosti jednotlivých učební. Dnu sa vchádza hlavným vstupom, ktorý je akcentovaný mohutným schodiskom vedúcim až na prvé poschodie. Akýmsi prirodzeným miestom pohybu po vnútrajšku je pozdĺžna chodba, ktorá je v celkovej dispozícii ústrednou komunikáciou. Odtiaľ potom vedú schody do prednáškových sál, ktoré sú zoradené v racionálnom rytme praktickej „geotechnológie”. Výskum Zeme, vody, dopravy či stavebníctva sa premieta do okolitého priestoru a priam cítiť ako získava na objeme a expanduje mimo svojich fyzických obmedzení…
Výhradným materiálom konštrukcie je oceľová štruktúra, ktorá je prítomná na fasáde, schodoch, oblúkových oknách, ba dokonca aj na prázdnych plochách. Tie diverzifikujú a súčasne prepájajú jednotlivé funkcie. Všetko je nasiaknuté vzdušnosťou a ľahkosťou, ktorá razantne odmieta akúkoľvek záťaž v podobe dodatočných vstupov. Všetko so všetkým súvisí, ničoho nie je navyše, ani menej.
Ďalšou pridanou hodnotou riešenia prístavby Geotechnológie je vysoký stupeň transparentnosti a elegancie dizajnových prvkov. Ústredný motív Dekkersovej tvorby – proces rešpektovania a tvorivosti – je prítomný v každom štvorcovom centimetri objektu.
Voľne parafázujúc autorkine slová, dnes je módne robiť prekrásne domy, ktoré akoby boli vytlačené z počítača. Pre Jeanne Dekkersovú je však architektúra aj spôsob konštrukcie. Teda to, ako je dom zrealizovaný. Ceruzka v rukách architekta ani zďaleka nemusí byť prežitkom z doby kamennej a množstvo megabytov zase zárukou úspechu. Aj v tomto prípade je to o ceste od ľudskej hlavy po výkonnú ruku.
Prístavba oddelenia Geotechnológie
Miesto: Technická univerzita Delft, Holandsko
Architekti: Jeanne Dekkers Architectuur
Investor: Technická univerzita Delft
Projektový tím: Jeanne Dekkers, Frank Segaar, Gosia Wolak, Karim Djallal, Marjolein Damen, Annemarie Swemmer, Markus Clarijs
Staviteľ: Koninklijke Aannemingsbedrijf Van Waning
Začiatok výstavby: November 2005
Ukončenie výstavby: March 2007
Celkové investície: 5,9 mil. euro
Podlažná plocha: 5 490 m2
Technické zabezpečenie stavby budovy: Aronsohn Raadgevende ingenieurs BV
Technické zabezpečenie inštalácií v budove: Raaadgevend Technies Bureau Van Heugten
Projektový manažér: Royal Haskoning
 |
 |
Ľudo Petránsky
Foto: Scagliola & Brakkee
