Dôsledky účinnosti zákona o energetickej hospodárnosti budov v oblasti bývania

Dôsledky účinnosti zákona o energetickej hospodárnosti budov v oblasti bývania

Od januára 2006 platí zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý sa však reálne premietne do stavebnej praxe až od začiatku roka 2008. Aby sme vám priblížili, čo to pre výstavbu nových bytových budov a pre obnovu existujúcich bytových budov znamená, položili sme prof. Sternovej niekoľko ďalších otázok o dôsledkoch účinnosti tohto zákona v oblasti bytových budov.


Pani Sternová, čo by mala platnosť tohto zákona vo výstavbe a obnove bytového fondu dosiahnuť?

Výpočtom potreby energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie podľa určených harmonizovaných podmienok sa objektivizujú vlastnosti budovy, ktoré sú nesporne najväčšími spotrebičmi. Na základe takéhoto hodnotenia sa budovy zaradia do energetických tried škály obdobnej, ako sa používa pri štítkovaní chladničiek, práčok a pod., ale s oveľa väčšou spotrebou. Zaradenie do príslušnej triedy poukazuje na kvalitu riešenia budovy z hľadiska potreby energie na jej prevádzku a umožňuje porovnať budovy medzi sebou. Samozrejme, tak, že sa uvažujú rovnaké podmienky pre rovnakú kategóriu budov. Pre rôzne kategórie budov (rodinné domy, bytové domy, školy, administratívne budovy, nemocnice atď.) sa určí vzhľadom na potrebu zabezpečenia rozdielnych podmienok vnútorného prostredia a normalizovaný spôsob užívania rozdielna škála hodnotenia.

Zaradenie do určitej energetickej triedy umožní stavebníkovi skontrolovať schopnosť projektanta pri návrhu novej budovy alebo významnej obnovy. Samozrejme, že sa zohľadnia aj opodstatnené náklady na dosiahnutie požadovanej kvality. Prenájom alebo predaj budovy, resp. bytu v dome so zaradením vo vyššej energetickej triede (A alebo B) bude znamenať predpoklad nižších nákladov na užívanie ako budov v triedach nižších. Skutočnú spotrebu energie najmä na vykurovanie ovplyvní lokalita výstavby, najmä klimatické podmienky, ktoré rozhodne nie sú na Slovensku rovnaké. Proces energetickej certifikácie sa odlišuje od akéhokoľvek doteraz uplatňovaného procesu najmä v tom, že jej cieľom je už v projektovej príprave zabezpečiť hospodárnosť budovy, ktorá sa postaví podľa projektovej dokumentácie novej stavby alebo na základe poznania skutočného stavu pripravenej projektovej dokumentácie významnej obnovy. V procese realizácie sa musí zvážiť aj využitie obnoviteľných zdrojov, resp. zdôvodniť ich nevyužitie. Akékoľvek návrhy opatrenia musia prihliadať na dostatočnú návratnosť vložených investícií.

S akými reakciami stavebníkov a ostatných dotknutých a odbornej verejnosti ste sa stretli od začiatku platnosti tohto zákona? (Dá sa odhadnúť, aký vplyv bude mať zákon v stavebnej praxi?)

Dá sa všeobecne konštatovať, že stavebníci a odborná verejnosť nie sú zatiaľ v dostatočnej miere informovaní. Obyčajne je to tak, že posunutím účinnosti zákona v praxi na 1. januára 2008 tento zákon nie je „strašiakom“. Podstatu zákona, jeho cieľ osobne veľmi vítam, lebo by sa v stavebnej praxi mali brať vážne aj tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií, hygiena, ochrana tepla a úspory energie. K zákonu sa ešte musí spracovať spodrobňujúca vyhláška, ktorou sa vymedzia podmienky integrovaného výpočtu potreby energie, ale aj podmienky energetickej certifikácie budov a z toho vyplývajúce požiadavky na nezávislých odborníkov, resp. odborne spôsobilé osoby (podľa zákona živnostníci).

Na projektantov (autorizovaných inžinierov) sa v súčasnosti kladú najväčšie požiadavky. Tí a v budúcnosti aj osoby, ktoré budú spracúvať energetické certifikáty podľa svojej špecializácie, budú musieť ovládať spolu 70 noriem podporujúcich smernicu č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Z tohto počtu je viac ako 40 noriem úplne nových. V súčasnosti Slovenská komora stavebných inžinierov uskutočňuje vzdelávanie organizované podľa pôsobnosti jednotlivých regionálnych stredísk zamerané iba na základné informácie o danom procese. Na zabezpečenie vzdelávania treba vykonať ešte mnoho práce súvisiacej so zabezpečením celého procesu implementácie predmetnej smernice. Zákon bol len prvým krokom.

V čom spočíva podľa tejto smernice hodnotenie energetickej hospodárnosti budov?

Hodnotenie energetickej hospodárnosti vychádza z určenia potreby energie, zo stanovenia dodanej energie alebo primárnej energie a emisií CO2 postupmi vyplývajúcimi z harmonizovaných noriem podporujúcich smernicu. Pred zaradením budovy do energetickej triedy sa výsledky porovnajú s kvantifikovanými ukazovateľmi objektívne určenej škály pre jednotlivé kategórie budov a miesta spotreby energie. Škála hodnotenia má odrážať stav budov v oblasti potreby energie na ich užívanie k termínu 1. 1. 2006. Práve táto úroveň má vymedziť energetickú hospodárnosť budov v úrovni medzi triedami D a E. Nové budovy a významne obnovené budovy by sa mali nachádzať v triedach A a B.

(mc)
Foto: archív redakcie

Komentáre