Storočnica architekta Jozefa Lacka

image 98455 25 v1

Prof. Ing. arch. Jozef Lacko (1917 – 1978), významná osobnosť slovenského vysokého architektonického školstva a významný tvorca slovenskej modernej architektúry 20. storočia, by sa bol v roku 2017 dožil 100 rokov. Pri tejto príležitosti doc. Branislav Somora po desiatich rokoch inicioval spomienkové kolokvium v Spolku architektov Slovenska a výstavu s názvom LACKO/100 ROKOV vo vestibule Fakulty architektúry STU, ktoré sa konali pod záštitou Fakulty architektúry a Spolku architektov Slovenska.

„Búrlivá doba s premenlivými spoločensko-hospodárskymi podmienkami nebola ideálnym prostredím pre architektonickú tvorbu a jej výučbu. 
Je obdivuhodné, ako „Veľká trojka“ z Katedry architektonickej tvorby na SVŠT, profesori Emil Belluš, Vladimír Karfík a Jozef Lacko, šikovne zvládala tlaky doby na obsah a formu svojej práce a uchovala vo svojej tvorbe podstatu racionálneho funkcionalizmu,”
napísal doc. Branislav Somora, blízky spolupracovník a absolvent u profesora Lacka.

Architektonická tvorba profesora Lacka bola hlboko ľudská, čo sa prejavilo najmä v jeho prístupe k problematike obytných budov. Analyzoval primárne ľudské potreby a snažil sa ich adaptovať do koncepcie moderného bytu. Jeho prínos v tejto oblasti spočíva v skvalitnení funkčno-prevádzkových vzťahov v obytnom priestore, pričom zohľadňuje nároky na dispozičnú variabilitu. Ďalším charakteristickým znakom Lackovej tvorby je citlivý prístup k situovaniu stavieb do existujúceho urbanistického prostredia.

Jeho profesionálna dráha sa začala v roku 1942 návrhom nájomného bytového komplexu v Banskej Bystrici, pokračovala desiatkami súťažných návrhov, projektov a realizácií rodinných a bytových domov či víl, významných administratívnych, školských, kultúrnych, dopravných budov. Tie boli charakteristické komplexným prístupom k návrhu od urbanistického riešenia a osadenia objektu do prostredia až po návrh a realizáciu interiérov s charakteristickým zakomponovaním výtvarných diel významných umelcov.

V neskorších rokoch cítiť v Lackovej tvorbe záujem o inovatívne postupy a snahu udržať krok s dobou, a to konceptuálne alebo technologicky. Z týchto diel treba spomenúť bratislavské realizácie – významnú a progresívnu stavbu storočia Most SNP (spoluautori L. Kušnír, I. Slameň, A. Tesár,
J. Zvara) a v súčasnosti už prestavané Presscentrum (spoluautori L. Kušnír, I. Slameň, O. Dóra, J. Kozák) či Dom slovenských spisovateľov a filmové ateliéry na Kolibe (spoluautori I. Slameň, M. Drábek, C. Rovňák, B. Somora).

Profesor Lacko bol osobnosťou, ktorá sa okrem tvorivej projektovej a pedagogickej činnosti verejne a spoločensky angažovala. Zastával post podpredsedu Zväzu architektov ČSSR a predsedu Zväzu slovenských architektov, pôsobil ako vedúci Katedry architektonickej tvorby Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave a neskôr viedol ateliér v Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave. 


Koncepcia výstavy JOZEF LACKO/100 ROKOV sa líšila od výstavy Lackových diel spred 10 rokov. Vytvoril ju autorský kolektív: architekt Branislav Somora, historička umenia a architektúry Jarka Bencová, architektka Ľuba Selcová, dizajnér Dušan Kočlík, a fotografi – študenti FA STU pod vedením Alexandra Kupku. Vybrané (významné aj menej známe) realizácie profesora Lacka sú reflektované súčasným umeleckým vnímaním prevažne mladej generácie architektov a študentov architektúry. Práve tých študentov, ktorí sa každoročne uchádzajú o Cenu profesora Lacka, poznali jeho dielo, jeho snaženia, ambície i strasti kontroverznej doby, v ktorej jeho dielo vznikalo.

ZDROJ: DOC. ING. ARCH. ĽUBA SELCOVÁ, PHD.