martin vachalek dizajn nas odlisuje
Galéria(12)

Martin Vachálek: Dizajn nás odlišuje

Pre Martina Vachálka je dizajn o spoznaní človeka, ktorý ho bude používať. Preto načúva jeho pocitom, zážitkom, snom, aby zrealizoval myšlienku, ktorá je v nich prítomná, do najmenších detailov. Tvrdí, že všeobecný vzorec na inšpiráciu neexistuje, ale vytrvalo ju hľadá v možnostiach, vzťahoch a súvislostiach daného miesta. Výsledok? Ponúka dizajn, ktorý funguje.

tatranska strba nove big image
sklad c  7 nove, bratislava big image
izba grofov z trauttsmansdorffu, heralec nove big image
8 martin vachalek big image
7 sklad c  7, bratislava big image
6 kostol   tatranska strba big image
5 heralec bazen wellnes cast jpg big image
4 heralec big image
Dizajn patrí k ťažiskovej tvorbe Martina Vachálka, ktorý na Fakulte architektúry STU v Bratislave vyštudoval architektúru a urbanizmus, ale neskôr aj interiér, výstavníctvo a scénografiu. Je tímový hráč, pretože je presvedčený, že úspešné projekty, a to akéhokoľvek rozsahu, sú o spoločnej práci a koordinácii odborníkov.

Vždy sa najviac teší na úvodnú fázu navrhovania, v ktorej sa hľadá optimálna cesta. „Dôležitou súčasťou je dialóg s budúcim užívateľom, pri ktorom sa snažím pozorne počúvať jeho požiadavky,“ hovorí Martin Vachálek. „Nie je to iba o tom, že kuchyňa má byť vpravo a obývačka vľavo. Je to o spoznaní človeka, pre ktorého chcem vytvoriť funkčný, ale aj zážitkový priestor. Všetky informácie o ňom a jeho svete sú pre mňa nenahraditeľnou inšpiráciou pri tvorbe budúceho objektu.“

Súčasťou dobrého dizajnu je podľa Vachálka sumár vlastností, ku ktorým patria vyvážené proporcie, materiálová skladba, kvalitné remeselné spracovanie, funkčnosť, praktickosť, ale aj morálna životnosť. „Samozrejme, neustále pribúdajú nové dizajnérske počiny v oblasti priemyselného, interiérového, úžitkového alebo grafického dizajnu,“ zdôrazňuje dizajnér. „Život plynie rýchlo a stále prináša požiadavku odlíšiť sa a posunúť sa ďalej.“

Interiér je o detailoch
Tvorba interiéru má mnoho tvárí a vždy je podmienená fantáziou i zručnosťou autora. Tvorcovia však nikdy nemôžu obísť charakter priestoru, do ktorého vstupujú. Je rozdiel, či ide o pokračovanie, alebo zmenu predchádzajúcej funkčnosti interiéru, alebo sa interiér vytvára v novostavbe, kde už je funkcia priestoru čiastočne určená.

„Pri návrhu a hľadaní konceptu interiéru sa väčšinou snažím o analýzu jestvujúcich súvislostí daného priestoru,“ hovorí Martin Vachálek. „Niekedy je ťažké nájsť oporný bod, od ktorého sa chcete odraziť pri zadefinovaní tvorivého princípu. Priestor ho veľakrát aj ponúka – napríklad svojou históriou, tektonikou, priznanými konštrukciami a členením. Vtedy už stačí primerane zareagovať, pričom platí, že menej je niekedy viac. Samozrejme, sú prípady, keď daný priestor pri úvodnej obhliadke neosloví, hoci je hodnotný. Prvý dojem z miesta môže ovplyvniť aj atmosféra, či dokonca momentálne počasie. Preto považujem tieto priestory pri hľadaní konceptu za náročnejšie, ale vo výslednej forme aj za zaujímavejšie. Pre mňa to nie je iba cesta, ako zariadiť priestor konvenčným spôsobom. Musí to mať ideu, ktorú cítiť aj vo vzájomne prepojených detailoch.“

Dizajn na Slovensku
Úroveň dizajnu na Slovensku má z hľadiska kvality projektov stúpajúcu tendenciu, samozrejme, v porovnaní so zahraničím sme menej výrazní, pretože v mnohých krajinách má dizajn oveľa väčšiu tradíciu a priestor. To je názor Martina Vachálka, ktorý zároveň verí, že tradičné oblasti dizajnu na Slovensku, ako sú nábytkový, sklársky, grafický a čiastočne aj priemyselný, sa presadia aj na zahraničných trhoch.

„Momentálne vládne neľahké obdobie a s tým úzko súvisí menšia možnosť produkovať dizajn a aj ho predávať,“ tvrdí dizajnér. „Slovensko už prešlo značnými zmenami a je zrejmé, že ľudia majú záujem aj o rady architektov alebo dizajnérov. Sú však aj situácie, keď nevyužijú ich kreatívny potenciál úplne, napríklad pri dotiahnutí interiérového zariadenia alebo dekorácií, čo je na škodu výsledku spoločného diela.”
–>–>

Tri najvýznamnejšie realizácie

Chateau Herálec,
okr. Havlíčkov Brod, ČR

Zámok sa nachádza na Českomoravskej vysočine a je obklopený nádhernými lesmi, lúkami a rybníkmi. Naposledy táto národná kultúrna pamiatka slúžila ako špeciálna internátna škola. Objekt prešiel rôznymi stavebnými a slohovými etapami. Čitateľný je vývoj od renesancie cez barok až po výraznú neogotickú prestavbu, ktorá v súčasnosti určuje charakter zámku. Projekt je osobitý v prelínaní nevšednej histórie a vzťahov s okolím, ako aj riešení detailov, medzi ktorými je viditeľná súvislosť.

Nebolo jednoduché nájsť ťažiskovú myšlienku konceptu tohto interiéru. Zariadiť priestor iba luxusnými historickými kusmi nábytku by síce bolo najjednoduchšie, ale autori chceli dať interiéru špecifický charakter. „Preto sme sa snažili hľadať a čerpať z miestnych zdrojov i zo samotného objektu,“ približuje Martin Vachálek. „Nosnou líniou konceptu bolo aj použitie nafotených a digitálne prispôsobených veľkoformátových tapiet. Ako zdroj sme použili digitálne nafotené freskové maľby zo stropu v kaplnke, ktorá sa nachádza na druhom podlaží zámku. Tieto motívy z liturgickej oblasti boli použité vo verejných priestoroch, ako sú vstupný foyer hotela, recepcia, bar a časť prístupovej chodby k izbám.“

Koncept sa prejavil aj vo vytvorení osobitého charakteru každej hotelovej izby. Izby sa neoznačujú číslami, ale príslušným názvom obrazu, ktorý je v interiéri umiestnený ako veľkoformátová tapeta. Pochádzajú od významných maliarov obdobia romantizmu a realizmu Adolfa Kosárka (herálecký rodák), Antonína Mánesa, Jana Preislera, Aloisa Kalvodu a ďalších.

Farebnosť stien úzko súvisí s farebnosťou obrazov a zariadenie interiéru bolo navrhnuté na mieru. Dizajn nábytku je väčšinou v súčasnom materiálovom duchu, ale s odkazom na historické detaily a tvarovanie. Na závesoch v izbách alebo na čalúnení sedacieho mobiliáru je vytkaný jednoduchý logotyp v tvare päťlistovej červeno-striebornej ruže, ktorý je znakom Chateau Herálec. Historicky je spätá s predchádzajúcim obdobím dávneho Herálca a pri rekonštrukcii sa táto ruža objavila na hlaviciach stĺpov oranžérie.

Interiér presbytéria Kostola sv. Augustína, Tatranská Štrba
Kostol pochádza zo začiatku 90. rokov minulého storočia, keď sa na Slovensku spustila vlna výstavby chrámov. Jeho realizácia bola financovaná zo zbierok a príspevkov, ako aj z dobrovoľnej pomoci farníkov. Požiadavkou zadávateľa súťaže bolo vyriešenie nevyhovujúceho stavu obradného priestoru presbytéria kostola. Pôvodný stav nevykazoval architektonicko-výtvarné hodnoty. Jednotlivé prvky zariadenia mobiliáru presbytéria i samotný oltár pôsobili ako nedokončené a netvorili jednotný koncept.

„Môj návrh sa týkal vytvorenia nového výrazového prvku hlavného oltára,“ hovorí Martin Vachálek.
„Dominantným je kríž, ktorý vznikol doplnením ramien a využitím pôvodného piliera na obvodovej stene, ktorý mal statickú funkciu. Jednotný nosný prvok nového interiéru presbytéria vytvára svetlý dubový obklad a leštené antikorové liturgické prvky. Zariadenie je výsledkom stolárskych a iných remeselných prác. Tento návrh bol vybraný ako víťazný, ale ešte pred realizáciou ho posudzovali liturgické komisie.“

Sklad 7, nábrežie Dunaja, Bratislava
Stavba je evidovaná ako národná kultúrna pamiatka – technická pamiatka a dnes je súčasťou novej polyfunkčnej štvrte Eurovea. Podstatou návrhu a realizácie bolo kompletné zrekonštruovanie vonkajšej fasády a zabránenie ďalšej devastácii objektu, ktorý bol roky nechaný napospas vandalom.

„Výrazne poškodenú fasádu a strechu bolo nutné rekonštruovať v celom rozsahu,“ hovorí Martin Vachálek. Obvodový plášť bol zateplený minerálnou vlnou, okenné výplne boli nahradené v pôvodnom rastri delenia. Nahradené bolo aj soklové oplechovanie v prízemnej časti a v súčasnosti slúži aj ako súčasť protipovodňovej ochrany. Navrhované a adaptované boli jednotlivé fasádne prvky: vysunuté plošiny – balkóny so skleným zábradlím, rampa pre chodcov od Dunaja, sklené zábradlie na strešnej terase, ako aj oceľovo-sklenená markíza nad hlavným vstupom. Výber farebnosti a detailov fasády bol dôsledne konzultovaný s pamiatkovým úradom.

Zoznam realizovaných prác
2009 – 2011   

  • Hotel Chateau Herálec, Česká republika
  • Národná kultúrna pamiatka
  • Návrh a dokumentácia interiéru, autor

2010   

  • Rodinný dom Panónsky háj, Čierna voda
  • Stavebné povolenie, realizačný projekt, autor

2010   

  • Interiér presbytéria Kostola sv. Augustína, Tatranská Štrba
  • Návrh a dokumentácia interiérových prvkov, súťaž, realizácia, autor

2009   

  • Pamätná tabuľa VPN – Umelecká beseda slovenská, Dostojevského rad č. 2, ­Bratislava
  • Víťazný návrh súťaže, realizácia, autor

2008 – 2009   

  • Rodinné domy Tavaríkova kolónia, ­Dúbravka, Bratislava
  • Stavebné povolenie, realizačný projekt, realizácia, autor

2008   

  • Rodinný dom Vajnory, Bratislava
  • Stavebné povolenie, realizácia, autor

2007   

  • Interiér novostavby rodinného domu, Chorvátsky Grob
  • Návrh a dokumentácia interiéru, realizácia, autor

2006 – 2007   

  • Sklad 7 – interiér marketingového ­pavilónu, Pribinova ulica, Bratislava
  • Národná kultúrna pamiatka
  • Návrh a dokumentácia interiéru, realizácia, spoluautor

2006   

  • Sklad 7 – rekonštrukcia, Pribinova ulica, Bratislava
  • Národná kultúrna pamiatka
  • Stavebné povolenie, realizácia, spoluautor

2005 – 2006   

  • Eurovea International Trade Center, ­Pribinova ulica, Bratislava
  • Stavebné povolenie, realizácia, spoluautor

2005   

  • Subclub (návrh a realizácia interiéru), Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu, Bratislava
  • Návrh a dokumentácia interiéru, realizácia, autor

2003   

  • Aucafe – zimná záhrada, Viedenská cesta, Bratislava
  • Stavebné povolenie, realizácia, autor

Ing. arch. Martin Vachálek (nar. 1979)
Absolvoval Fakultu architektúry STU v Bratislave, študijný odbor architektúra a urbanizmus (1997 – 2003), a študoval aj na Katedre interiéru, výstavníctva a scénografie (2003 – 2005). V roku 2008 zložil autorizačnú skúšku Slovenskej komory architektov, ktorej je členom. Pôsobenie: architektonický ateliér Fischers, Bratislava (2004 – 2005), architektonický ateliér A1 Respect, Bratislava (2005 – 2009), architektonický ateliér MVarchitects, Bratislava (2009 – súčasnosť).

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: DANO VESELSKÝ, A1 RESPECT, ATELIER3

Článok bol uverejnený v časopise ASB.