Atelier 3M sa snaží o harmóniu medzi vedou a umením

Atelier 3M sa snaží o harmóniu medzi vedou a umením

„Každá stavba je pre nás ojedinelá,“ jednomyseľne tvrdia zakladatelia bratislavského ATELIERU 3M Ing. arch. Monika Štekláčová a Ing. arch. Marián Pokrivčák a ich stavby to aj potvrdzujú. Architektonický koncept je u nich vždy ovplyvnený miestom, v ktorom objekt vyrastá a bude pôsobiť. Hoci vejár typológie je u nich dosť roztvorený – od bytoviek a rodinných domov, cez administratívne budovy, obchodné stavby až po hotely – vždy sa snažia o originálny príspevok, v ktorom harmonicky vyvažujú techniku a umenie. K takým patrí aj ich projekt budovy pre vydavateľstvo Jaga.

Koncept pre konkrétne miesto

Hoci ATELIER 3M vznikol len pred štyrmi rokmi, jeho zakladatelia mali za sebou už poriadny kus architektonickej praxe. Dokopy ich dali súťaže na Karolínu v Ostrave a Podhradie v Bratislave, pri ktorých zistili názorovú a tvorivú blízkosť. „Až sme sami boli prekvapení, ako často sa naše názory zhodovali, pričom naše povahy sú úplne rozdielne,“ hovorí Monika Štekláčová. „Ja som skôr zástankyňa vedy, čiže technického prístupu, Marián zase prináša výtvarný rozmer. To je zároveň ústredný motív našej architektúry: technika, logika tvarov, funkčná dispozícia, ale aj estetický výraz, ktorý pôsobí nielen na užívateľov, ale aj celé okolie.“

Ničoho nie je viac, ani menej. Werichov kráľ by povedal – že je to „přiměřeně“. Všetky technické i výtvarné ingrediencie sú nastavené na optimálny obraz a jasnú výpoveď. Odmietajú však štýlovú príslušnosť k nejakému trendu, pretože na každý objekt pôsobí konkrétne prostredie a obdobie jeho vzniku.

„Pri tvorení konceptu sa vždy snažíme vziať do úvahy dané miesto,“ hovorí Marián Pokrivčák a ako príklad ponúka ich bratislavské projekty polyfunkčných objektov na Poštovej ulici a Tomášikovej ulici. „Obidva vznikali v jednom čase, no svojím charakterom sú diametrálne odlišné. Hoci funkčne nie sú tieto projekty až také vzdialené, sú v rozdielnych lokalitách – jeden je v zástavbe starého mesta, druhý zase vyrastie na „zelenej lúke“ na frekventovanom dopravnom území.“

V týchto súradniciach sa títo dvaja architekti usilujú naplniť obsah pojmu dobrá architektúra. Pri jej striktnej definícii je ATELIER 3M opatrný, pretože názorová relativita môže jemne modifikovať hodnotový rámec. Inými slovami, každý človek uprednostňuje čosi iné, čím sa zdôrazňuje aj originalita architektovej myšlienky. To však zároveň neznamená, že by sa architekt stával mechanickým vykonávateľom investorovej predstavy. Dobrá architektúra predsa vzniká v dialógu. „Jedno kritérium by som predsa len zdôraznila,“ dodáva Monika Štekláčová. „V dome musí fungovať prevádzka. Ideálne je to vtedy, keď si ju človek ani neuvedomí. Nič ho neruší a má pocit, že všetko je tak, ako má byť.“

A prišlo Koloseo

Bezproblémové fungovanie budovy je nevyhnutnou podmienkou jej životaschopnosti. A to platí aj pri projektoch, ktoré môžu byť vo svojej výrazovej stránke provokatívne. „Ak život potvrdí funkčnosť architektúry, je to v poriadku, a to aj v prípade netradičných a novátorských foriem,“ hovorí Marián Pokrivčák. „Ak prevádzka nefunguje, tak výtvarná invencia sa rozplynie v samoúčelnej hmle experimentu, ktorý jednoducho nevyšiel.“

Súčasná stavebná konjunktúra na Slovensku uvoľňuje kreativitu architektov, ale zároveň prináša aj riziko kĺzania sa po povrchu vecí. Pri pretlaku termínov niet času na hlbšie preskúmanie organizmu stavby a empatickú komunikáciu s duchom miesta. Uvedomuje si to aj ATELIER 3M, pre ktorý stavebný boom nie je dôvodom urobiť čo najviac zákaziek. „Nechceme produkovať domy len ako obyčajné škatule a rutinne opakovať modely z predchádzajúceho návrhu,“ hovorí Marián Pokrivčák. „Najprv sa to musí páčiť nám, potvrdíme to v celoateliérovej diskusii a až potom predstupujeme pred investora. Na fasáde projektu na Poštovej sa napríklad hráme so známkami. Dali sme si dokonca vyrobiť prototyp známky, ktorú sme financovali z vlastných zdrojov, a to sa v dnešných časoch príliš nenosí.“

ATELIER 3M je autorom bratislavského Kolosea, jedného z najväčších bytových komplexov na Slovensku. Aká to bola pre nich výzva? „V prvom rade si treba uvedomiť, že Koloseo je prvá súčasť celej zóny na Tomášikovej ulici,“ odpovedá Monika Štekláčová. „Nekoncipovali sme ju ako samostatnú stavbu bez toho, aby sme si uvedomili nadväznosť na okolitú zástavbu. Spočiatku nám niektorí ľudia vytýkali, aké veľké čudo sme vytvorili, ale nikto neuvažoval, ako to bude vyzerať v kontexte ďalších budov. Už dnes sa tam dokončuje Ústredie Slovenskej sporiteľne, neskôr pribudnú ďalšie veľké stavby. V celej lokalite vyrastie malý mestský komplex, ktorý rozšíri Bratislavu o ďalšie mestské centrá.“

Aj preto architekti pristupovali k zadaniu ako k urbanistickému konceptu, v ktorom sa riešilo viacero sektorov. Ako prvý objekt sa im v tomto prístupe vykryštalizovalo práve Koloseo, ktoré nastavili na prirodzený vzťah k jazeru Kuchajda. Zároveň vychádzali z filozofie, ktorej základom bola široká ponuka tzv. štartovacích bytov. „Malo ísť o štandard dostupný širšiemu okruhu ľudí,“ vysvetľuje Marián Pokrivčák. „Aj preto prevažuje dispozícia menších bytov, ktorých tak mohlo byť v celom komplexe oveľa viac. Ostatne, takéto koncepty sú obvyklé všade vo svete. Stačí ísť do Holandska, kde sme sa inšpirovali chodbovým systémom týchto veľkých domov.“

O kompromisoch a zodpovednosti

Koloseo je zrealizovaný projekt, ku ktorému majú autori najbližší vzťah. Už iba preto, že sa na ňom urobilo najmenej zmien, aspoň pokiaľ ide o hľadisko vizuálnej miery efektu. Hoci nie všetko sa dalo presadiť, napr. vkladané farebné sklo medzi panely, sivé plastové okná či niektoré technické prvky, množstvo kompromisov bolo však znížené na najnižšiu možnú mieru.

Veľa sa píše a hovorí o tom, že architekti sú zodpovední za výzor mesta. Podľa architekta Pokrivčáka je to pravda iba do určitej miery. „Sú totiž ovplyvnení množstvom faktorov a nútia ich prijať množstvo neproduktívnych riešení,“ hovorí Marián Pokrivčák. „Netvrdím, že architekti sa na vzhľade mesta nepodieľajú, ale architektúra vždy odráža spoločnosť. Ak sa nájdu dvaja architekti, ktorí odmietnu projekt mrakodrapu v meste, tretí takúto objednávku prijme. Jednoducho preto, že spoločnosť to umožňuje.“

Architektka Štekláčová zase zareagovala na tvorbu územných plánov, ktoré sú podľa nej veľmi často deformované pod ťarchou rôznych politických a lobistických záujmov. „Nie je predsa možné, aby jednotliví architekti prevzali zodpovednosť za nejaký celok mesta, keď jeho predstavitelia robia len to, čo im snáď profesionálne spracovaný záväzný dokument dovoľuje,“ tvrdí Monika Štekláčová. „Profesionalita a morálne kvality ľudí s vplyvom na tvár mesta by mali byť také vysoké, aby títo ľudia nepodliehali rozličným tlakom a aby dokázali navrhnúť dobrú víziu mesta. Iba vtedy môže fungovať zodpovednosť za jeho budúcnosť.“

Ak hovoríme o zodpovednosti, pri vlastných objektoch sa zástupcovia ATELIERU 3M snažia predvídať, ako budú vyzerať ich stavby v budúcnosti a ako budú zapadať do kontextu. „Samozrejme, že neprojektujeme pre danú chvíľu, pretože naše domy tu môžu stáť aj o päťdesiat, ba aj viac rokov,“ pokračuje architektka Štekláčová. „Preto sa snažíme používať materiály, ktoré budú vyzerať aktuálne aj o niekoľko rokov. Naša zodpovednosť sa prejavuje aj v doťahovaní realizácie až do konca. Vtedy si za svojím projektom stojíme a na nič sa nevyhovárame.“

Projekt pre vydavateľstvo JAGA

ATELIER 3M sa zúčastnil aj užšej výberovej súťaže na projekt administratívy pre vydavateľstvo JAGA. „Radi sme sa jej zúčastnili, pretože sme chceli ponúknuť koncept menšej administratívnej budovy, ktorá bude reprezentovať spoločnosť, pre ktorú je navrhnutá,“ hovorí Marián Pokrivčák. „Aj keď sme najprv uspeli s iným návrhom, postupne sme ho na základe debát s majiteľom firmy upravili do súčasnej podoby, ktorá je pripravená na realizáciu.“

Filozofiou objektu je vzájomná previazanosť umenia a „technickej stavariny“, ktorá určuje výsledok diela. Technickosť našla výraz v pásových oknách administratívnej budovy obloženej plechom, výtvarnosť v jemne zaoblených nárožiach snehobielej farby s mozaikou okien. To je v súlade so spoločnosťou Jaga a jej časopismi, ktoré sa venujú praktickému stavebníctvu, ale zároveň prinášajú aj informácie o najnovších trendoch v architektúre a dizajne.

Detaily tvoria architektúru

Monika Štekláčová i Marián Pokrivčák sa na stavby pozerajú zblízka. Aj preto sa zameriavajú na detaily tak, aby tvorili harmonický celok. Dizajn interiéru síce väčšinou nechávajú na spolupracujúceho architekta, s ktorým sú na jednej názorovej frekvencii, ale napríklad pri rodinných domoch ho navrhujú sami, a to aj vrátane farebnosti, výberu nábytku a tvarov svietidiel, čím dotvárajú často nejasnú predstavu užívateľa.

„Pri rokovaniach s klientom to však nie je vždy také bezproblémové, ako povedzme pri Koloseu,“ hovorí Marián Pokrivčák. „Niekedy sa nás investor na nič nepýta a sme postavení pred hotovú vec. Architekt u nás momentálne nie je človek, od ktorého závisia rozhodnutia. Niekedy je nutným zlom, o ktorom si všetci myslia, že im na stavbe len strpčuje život. Pozrite sa však do Nemecka: Tam architekt dokonca musí odsúhlasiť správnosť faktúry a aj pri všetkom ostatnom má dôležité slovo. U nás slúži len na vypracovanie projektu a do zvyšku by už nemal strkať nos. Investor však často nevidí dosah svojich neuvážených zmien, ktoré súvisia s ďalšími stavebnými postupmi. Súvislosť vidí až vtedy, keď je zle a potom už len od nás žiada, aby sme to riešili.“

Architekti z ATELIERU 3M však súčasne chápu, že aj budova má svoju životnosť, ktorú testuje nemilosrdný sudca čas. Architektúra ako úžitkové umenie má svoje limity v morálnej zastaranosti, ktorá musí v istom bode vývinu ustúpiť novým trendom, ale aj stavbám, ktoré kvalitnejšie odrážajú dané obdobie. „Vždy je to o osvietených investoroch a architektúra hovorí najmä o nich,“ uzatvára Marián Pokrivčák. „Spriaznenosť duší vytvára aj obojstrannú dôveru a tá sa vždy odrazí na výsledku.“

Ľudo Petránsky
Foto: Pavel Meluš
Vizualizácie: V-Studio