Prvý parkovací dom réžii hlavného mesta stojí v Karlovej Vsi. Jeho kolaudáciu sprevádzali spory
TASR 
redakcia ASB Hlavné mesto v spolupráci s mestskou časťou Karlova Ves otvorili v stredu na Ulici Ľ. Fullu prvý parkovací dom postavený v réžii samosprávy. Vznikol na mieste pôvodného parkoviska.
Na tlačovej konferencii o tom informoval primátor Bratislavy Matúš Vallo a vedenie mestskej časti. „Verím, že nové parkovacie kapacity prispejú k zlepšeniu parkovania v tejto lokalite,“ skonštatoval Vallo. Výstavbou dvojpodlažného parkovacieho domu sa zdvojnásobil počet pôvodných parkovacích miest.
Vodiči majú k dispozícii 34 parkovacích miest na otvorenom nadzemnom podlaží, kde môžu parkovať bez obmedzenia. Ďalších 31 parkovacích miest je na krytom spodnom podlaží, ktoré môžu využívať po vybavení bezplatnej parkovacej karty. Zároveň sedem parkovacích miest je vytvorených pred parkovacím domom.
Spory kvôli vadám
Kolaudácia parkovacieho domu pritom meškala pol roka kvôli sporom, ktoré vznikli z dôvodu, že stavba mala vady v zatekaní. Mestská časť odmietla parkovací dom prevziať. Zhotoviteľ musel na jar 2025 opraviť hydroizoláciu vrchného podlažia v celom rozsahu. Následne sa na stavbe objavili trhliny v betóne, ktoré bolo taktiež potrebné opraviť a stavba sa dostala do omeškania.
Pred spustením kolaudácie sa rokovania medzi mestskou časťou a zhotoviteľom o vzájomnom vyriešení sporných nárokov ocitli v slepej uličke. Hrozili dokonca súdne spory. Nakoniec sa však našiel kompromis a stavba bola odovzdaná do kolaudačného konania a následne do užívania pre verejnosť.
„Stavebné práce boli ukončené a stavba odovzdaná v júli. Omeškanie vzniklo pre nevyhnutné sanačné práce v dôsledku zatekania cez konštrukciu nad podzemným podlažím a nepriaznivému počasiu začiatkom roka 2025. Dodatočné práce zaplatil zhotoviteľ stavby, informovala mestská časť.
Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová poukázala na to, že už z prieskumov a analýz spred zavádzania celomestskej parkovacej politiky vyplynulo, že Dlhé diely sú jednou z najrizikovejších, respektíve najproblematickejších lokalít pre rezidentov. Cesta k tomuto parkovaciemu domu nebola podľa nej ľahká, vyžadovala si „istú tvrdošijnosť, trpezlivosť a rozhodnosť“.
Potrebné bolo vyriešiť napríklad neznámeho vlastníka pôvodnej, rozpadávajúcej sa stavby, vzťahy medzi magistrátom i mestskou časťou vrátane finančných, ako aj búracie a stavebné povolenia. „Mohol by byť prototypom, ako by nerušivé parkovacie objekty v rezidenčných zónach mohli vyrásť. Toto je dôkaz, že sa to dá,“ skonštatovala Čahojová.
Hlavné mesto pokračuje v príprave ďalších projektov parkovacích domov
Okrem samotného parkovacieho domu investovalo hlavné mesto aj do nového verejného osvetlenia, výsadby zelene a kamerového systému. Monitoruje nielen stavbu, ale aj okolie. Hlavné mesto zároveň pokračuje v príprave ďalších projektov parkovacích domov, ktoré má v rôznom štádiu rozpracovanosti.
Ide napríklad o rezidentské parkovacie domy na Saratovskej ulici v Dúbravke (196 parkovacích miest) či v Petržalke na Wolkrovej ulici (141 parkovacích miest) a Topoľčianskej ulici (125 parkovacích miest).
V pláne má tiež parkovacie stavby, ktoré majú slúžiť ako záchytné parkoviská pri zoologickej záhrade (parkovisko so 126 parkovacími miestami vrátane štyroch miest pre autobusy, parkovací dom so 418 parkovacími miestami), na Zlatých pieskoch (100 parkovacích miest) a v lokalite Janíkov dvor (2 x 99 parkovacích miest).
