Nad časťou stavebnej amnestie visí otáznik. Verejný ochranca práv sa obrátil na Ústavný súd SR
Monika Voleková Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv, kritizuje ustanovenie Stavebného zákona, ktoré sa týka dodatočnej legalizácie stavieb, ktoré boli zhotovené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Má ústavnú kompetenciu napadnúť zákon na Ústavnom súde SR.
V stredu na tlačovej besede aj v správe na sociálnej sieti informoval, že v pondelok 15. decembra podal návrh na začatie konania na Ústavný súd SR. Namieta v ňom nesúlad ustanovenia § 140d ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (starý stavebný zákon) s ústavou a s Dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
„Právny štát nemôže fungovať tak, že porušovanie pravidiel je zvýhodňované. Ak štát vytvára lepšie podmienky pre tých, ktorí zákon nedodržali, vysiela tým nebezpečný signál, že dodržiavanie práva sa neoplatí,“ napísal v rozsiahlom príspevku na sociálnej sieti. Táto téma sa má týkať tisícov prípadov na Slovensku.
Ide o stavby zhotovené od 1. januára 1990 do 31. marca 2025, teda pred účinnosťou nového Stavebného zákona (od 1. apríla 2025). Hromadné podanie podalo osem starostov bratislavských mestských častí a hlavný architekt Bratislavy, jedno podanie je od občana, ktorému v susedstve vyrástol rodinný dom, ktorý mu napríklad aj tieni.
Súčasťou podania je aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia, pretože jeho ďalšie uplatňovanie môže mať vážne dôsledky pre základné práva dotknutých osôb. Verejný ochranca práv svoj krok odôvodňuje tým, že ak by sa v rámci tejto stavebnej amnestie legalizovali stavby, ktoré by za riadnych okolností nikdy povolené neboli, následky pre dotknuté osoby (najmä susedov a obce) by mohli byť veľmi ťažko napraviteľné.
Podľa ombudsmana Dobrovodského sa tak deje bez preskúmania súladu stavieb s priestorovými regulatívmi záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a bez účasti dotknutých osôb, najmä susedov. Zákonodarca podľa jeho názoru takto zvýhodňuje osoby, ktoré konali v rozpore so zákonom, na úkor stavebníkov, ktorí riadne dodržali zákonné požiadavky a absolvovali zákonom predpísaný povoľovací proces.
Ďalej upozorňuje, že tento proces prebieha na úkor najmä vlastníkov nehnuteľností v okolí nelegálnych stavieb, ktorých vlastnícke práva alebo iné právom chránené záujmy môžu byť zásadným spôsobom zasiahnuté bez možnosti ich procesnej obrany. Veľkým problémom napadnutej právnej úpravy je aj to, že susedia a ďalšie dotknuté osoby nemajú postavenie účastníkov konania o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie.
O stavbách, ktoré môžu obmedziť pokojné užívanie majetku, znížiť jeho hodnotu, viesť k nedodržaniu odstupových vzdialeností a k neprimeranému zatieneniu obytných miestností, sa rozhoduje bez možnosti dotknutých ľudí uplatniť svoje práva. Takýto postup je v rozpore s právom na spravodlivý proces a účinnú ochranu práv.
