Budú Košice Európskym hlavným zeleným mestom? Východoslovenská metropola sa prebojovala medzi piatich finalistov
Martina Gregová Košice stoja pred jednou z najvýznamnejších environmentálnych výziev vo svojej histórii. Európska komisia ich zaradila medzi piatich finalistov súťaže o titul Európske hlavné zelené mesto 2028, ktorý oceňuje lídrov v oblasti udržateľného rozvoja. Čím Košice presvedčili odbornú porotu?
Európske mestá dnes medzi sebou nesúťažia len o investície či turistov. Čoraz väčší dôraz kladú aj na kvalitu životného prostredia, odolnosť voči klimatickým zmenám a schopnosť vytvárať zdravé prostredie pre svojich obyvateľov.
Práve tieto oblasti oceňuje titul Európske hlavné zelené mesto (European Green Capital), ktorý od roku 2010 udeľuje Európska komisia mestám s viac ako 100-tisíc obyvateľmi. O prestížne ocenenie sa aktuálne uchádzajú aj Košice, ktoré sa prebojovali medzi päť finalistov ročníka 2028.
Viac ako jeden úspešný projekt
Titul nie je odmenou za jeden úspešný projekt ani za ambiciózne vízie do budúcnosti. Odborná porota hodnotí predovšetkým dlhodobé výsledky miest v oblastiach, ako sú kvalita ovzdušia, hospodárenie s vodou, ochrana biodiverzity, udržateľná mobilita, energetická efektívnosť či adaptácia na klimatické zmeny. Dôležitú úlohu zohrávajú aj kvalitné dáta, systematické plánovanie a schopnosť pretaviť environmentálne ciele do konkrétnych investícií.
Príprava na získanie titulu preto často trvá niekoľko rokov. Mestá postupne revitalizujú verejné priestory, vysádzajú zeleň, budujú cyklistickú infraštruktúru, modernizujú verejnú dopravu, znižujú energetickú náročnosť budov či zavádzajú opatrenia na lepšie hospodárenie s dažďovou vodou. Samotná prihláška následne predstavuje komplexný obraz o tom, ako mesto pristupuje k udržateľnému rozvoju a aké výsledky už dokázalo dosiahnuť.
Ocenenie pritom neznamená len prestíž. Víťazné mesto získava finančnú podporu Európskej komisie vo výške 600-tisíc eur na ďalšie environmentálne projekty, výrazne posilňuje svoju medzinárodnú reputáciu a stáva sa príkladom dobrej praxe pre ostatné európske samosprávy.
Po boku európskych špičiek
Titul v minulosti niesli napríklad Štokholm, Kodaň, Lisabon, Grenoble, Tallinn či Valencia. Vo viacerých prípadoch sa stal impulzom na ďalšie investície do zelenej infraštruktúry, rozvoj udržateľnej mobility aj posilnenie spolupráce medzi mestom, odborníkmi a obyvateľmi.
Práve do tejto spoločnosti by sa mohli zaradiť aj Košice. Európska komisia ich zaradila medzi piatich finalistov súťaže o titul Európske hlavné zelené mesto 2028, kde budú súperiť s dánskym Aalborgom, poľským mestom Bielsko-Biała, portugalským Portom a španielskou Zaragozou. O víťazovi rozhodne finálové hodnotenie začiatkom októbra v portugalskom Guimarãesi.
Čím Košice oslovili porotu?
Do užšieho výberu sa Košice dostali najmä vďaka výsledkom naprieč viacerými oblasťami mestskej udržateľnosti. Európska komisia ocenila zapájanie obyvateľov do adaptačných opatrení na zmenu klímy, spoluprácu podnikov pri zodpovednom hospodárení s vodou, ako aj systematické využívanie údajov o kvalite ovzdušia pri územnom plánovaní. Dôležité bolo tiež to, že hodnotitelia posudzovali už dosiahnuté výsledky a reálne investície, nie iba budúce zámery.
Primátor Košíc Jaroslav Polaček označil postup medzi finalistov za významné európske uznanie dlhoročnej práce mesta. „Postup Košíc medzi finalistov Európskeho hlavného zeleného mesta 2028 je pre naše mesto veľkým európskym uznaním. Nie je to ocenenie za jeden projekt ani za jednu kampaň. Je to potvrdenie práce, ktorú v Košiciach robíme už roky,“ uviedol.
Získavanie geotermálnej energie ako kľúčový projekt
Podľa primátora má byť zelená transformácia predovšetkým praktická a citeľná v každodennom živote obyvateľov. „Pre mňa zelené mesto neznamená iba viac stromov. Znamená to aj čistejší vzduch, stabilnejšie teplo, lepšie hospodárenie s vodou, menej prehrievané sídliská, bezpečnejšie verejné priestory a mestské budovy, ktoré sú pripravené aj na horúcejšie letá. Naším cieľom je, aby obyvatelia cítili tieto zmeny priamo vo svojom okolí,“ zdôraznil Polaček.
Za jeden z najvýznamnejších projektov označil využívanie geotermálnej energie z oblasti Ďurkova, ktorá by mala v budúcnosti pomôcť znižovať emisie aj závislosť od fosílnych palív.
„Geotermálny projekt je pre Košice projektom generačného významu. Ak chceme hovoriť o čistejšom vzduchu, nižších emisiách a väčšej energetickej stabilite, musíme postupne nahrádzať fosílne zdroje obnoviteľnými. Práve geotermálna energia môže byť jedným z najväčších krokov Košíc k modernejšiemu a ekologickejšiemu vykurovaniu,“ dodal primátor.
Viac ako jeden projekt
Za postupom Košíc medzi finalistov nestojí jeden veľký projekt, ale súbor dlhodobých opatrení. Okrem využitia geotermálnej energetie z lokality Svinica – Ďurkov zohrali významnú úlohu zohrali aj rozsiahle revitalizácie parkov, vnútroblokov a verejných priestranstiev. Obnova lokalít na Obrancov mieru, Kuzmányho, Braniskovej, Železníkoch či ďalších sídliskách priniesla podľa samosprávy viac zelene, lepšie hospodárenie s dažďovou vodou a kvalitnejšie priestory pre oddych obyvateľov.
Medzi zrealizované projekty patria revitalizácie verejných priestranstiev Obrancov mieru, Branisková, Kuzmányho, Jasuschova – Bauerova, Turgenevova – Lomonosova, Kaspická – Baltická – Bukovecká, Lidické námestie, Zupková – Buzulucká – Krosnianska, Čínska ulica či Železníky.
Modelovým príkladom premeny dlhodobo nevyužívanej plochy na verejný priestor s množstvom zelene je podľa samosprávy aj park na rohu Vysokoškolskej a Komenského ulice či revitalizácia verejných priestranstiev na uliciach Bašťovanského a Clementisova.
Súčasne Košice investujú do energetických úspor škôl, škôlok, športovísk a ďalších mestských zariadení, čím znižujú spotrebu energie aj prevádzkové náklady. Dôležitou súčasťou hodnotenia bola aj udržateľná mobilita. Mesto rozvíja sieť cyklotrás, modernizuje električkovú dopravu, obnovuje autobusový vozový park a podporuje ekologickejšie formy presunu.
Základom je spolupráca
Projektový manažér Michal Hudák upozornil, že úspech Košíc nestojí na marketingu, ale na systematickej práci. „Európske hlavné zelené mesto nie je súťaž o najkrajší slogan. Hodnotí sa schopnosť mesta pracovať s dátami, plánovať, zapájať partnerov a premieňať klimatické ciele na konkrétne opatrenia. Košice uspeli preto, že dokázali preukázať výsledky v rôznych oblastiach,“ vysvetlil.
Zároveň pripomenul, že za nomináciou stojí spolupráca. Silnou stránkou Košíc je podľa neho prepojenie investičných projektov s medzinárodnými sieťami a odbornými partnerstvami: „Pomohli nám skúsenosti z európskych iniciatív a sietí, ako sú Net Zero Cities, ICLEI, URBACT, CLIMAAX či European Urban Initiative. Rovnako dôležité sú však lokálne partnerstvá – s univerzitami, podnikmi, odbornými organizáciami, mestskými časťami aj občianskym sektorom. Green Capital nie je iba titul pre magistrát. Je to spoločná výzva pre celé mesto.“
Košice pritom nevstupujú do finále bez predchádzajúcich úspechov. Vlani sa stali prvým slovenským mestom, ktoré získalo od Európskej komisie ocenenie Mission Label v rámci iniciatívy Mission EU – 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030. Práve toto ocenenie predstavovalo pre Košice významné povzbudenie pokračovať v zelenej transformácii a uchádzať sa aj o titul Európske hlavné zelené mesto.
