Brány do hlavného mesta

Kedysi tvorili mestá uzatvorené celky najmä z bezpečnostných dôvodov. Strategické cesty viedli cez mestské brány, kde sa pri vstupe platilo mýto. Hlavné mesto sa neustále rozrastá, časť pôvodných brán už žije len v názvoch alebo umeleckých náznakoch v historickom jadre. Pomyselné brány do mesta však existujú aj v súčasnosti a ich realita je viac-menej tristnou vizitkou Bratislavy.

Letisko M. R. Štefánika je azda jedinou bránou do mesta, kde sa hostia cítia ako v civilizovanom svete a domáci sa nemusia hanbiť. Veľkosť terminálu je neporovnateľná s inými metropolami, ale napokon Bratislava je veľkomestom len v slovenskej mierke. Príjemný vzdušný interiér so zaujímavou konštrukciou sa autorom veľmi podaril. Vzhľadom na úroveň letiska a na to, že počet cestujúcich, ktorí ročne prejdú touto bránou, sa už rádovo počíta na milióny, je to jednoznačne výhra mesiaca.

Autobusová stanica má síce výhodu strategickej polohy blízko centra, ale tu sme pri pozitívach tejto brány do mesta skončili. Vizuálne je to rodná sestra vlakovej stanice. Pokus o vznešenejší a reprezentatívnejší architektonický počin je tu ako-tak čitateľný, ale to cestujúcich zase až tak „neberie“. Body k dobru by sa dali pripísať za snahu o prehľadné usporiadanie nástupíšť, ale chodenie hore-dolu schodmi je požehnaním len pre tých, čo si trénujú svaly na nohách.

–>–>
Bratislavská hlavná stanica je všetkým možným, len nie reprezentatívnou bránou do mesta. Viac ako storočné pôvodné budovy sa nezbratali s čudesnou prístavbou z roku 1980. Napriek všetkým sľubom o rekonštrukcii a veľkorysým vizualizáciám predstaničného priestoru cestujúcich vždy najviac ohúri „pach“ nášho hlavného mesta aj s reprezentatívnou vzorkou takmer stálych obyvateľov stanice. Žiaľ, ani minuloročné majstrovstvá sveta v hokeji nezapôsobili ako dostatočná motivácia na zmenu a napokon sme sa dočkali toho, že na stanicu už nejazdia ani električky.

Železničná stanica v Petržalke patrí medzi svetlejšie a najmenej ošumelé príklady vstupov do hlavného mesta. V kategórii staníc jednoznačne vedie, aj keď má veľké plus, že je zo všetkých staničných budov najmladšia. Trochu jej nahráva fakt, že má priame spojenie s Viedňou. Sú to najmä študenti a pracujúci, ktorí sa z nej vracajú domov trochu kultivovanejší, a podľa toho aj stanica vyzerá.

Nedá mi nespomenúť aj veľmi frekventovaný prístup do mesta – zjazd z diaľnice na Zlatých pieskoch. Prebilbordovanosť po oboch stranách cesty azda nemá na Slovensku obdobu a veľmi reprezentatívne svedčí o kultúrnej vyspelosti národa. O každý kúsok voľnej plochy na postavenie bilbordu sa idú reklamné agentúry pobiť. Výsledkom je inzertný smog a u nás jasná prehra mesiaca!

Mária Nováková
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.