Architekt a jeho miesto na trhu  – trh a jeho miesto v architektúre
Galéria(4)

Architekt a jeho miesto na trhu – trh a jeho miesto v architektúre

Každá ekonomická kríza sa, prirodzene, líši od tých predchádzajúcich, ale v niektorých prejavoch majú všetky niečo spoločné. Najprv prídu na rad automobilky. Pokles predaja automobilov je jedným z prvých najtypickejších indikátorov začínajúcej sa stagnácie. Potom sa začne útlm aj v iných odvetviach. Okrem predaja spotrebných výrobkov, ktorý tiež klesá, sa do problémov dostávajú aj rôzne sektory realitného trhu. Prestanú sa predávať byty a rodinné domy, mizne záujem o prenájom kancelárií a maloobchodných priestorov. Podnikatelia sa usilujú zachrániť, čo sa dá. Nastáva obdobie reštrukturalizácie alebo aj zatváranie firiem, konsolidovanie investícií a prehodnocovanie existujúcich realitných portfólií.

Galéria

Proces prípravy stavieb
Zoberte si napríklad hlasy Barbary Whitovej Brysonovej či Canana Yemena, ktorí vo svojej publikácii The Owner’s Dilemma: Driving Success and Innovation in the Design and Construction Industry (Dilema vlastníka: podpora úspešnosti a inovácií v dizajne a stavebníctve) uvádzajú, že „odvetvia stavebníctva a dizajnu patria k najmenej efektívnym odborom na svete, a každoročne sa v nich premrhajú miliardy dolárov z verejných aj súkromných investícií“. (www.di.net/store/book-tod)

Účasť technických profesií, ako sú vzduchotechnici, kúrenári, ale aj statici, sa nedá z projektu len tak odbúrať, pretože si nemožno dosť dobre predstaviť budovu bez vykurovania alebo vodovodnej inštalácie. Výsledok ich práce nie je možné tak ľahko kvantifikovať. V období ekonomickej stagnácie sa preto pravidelne objavujú polemiky o statuse architekta v rámci realitného podnikania, ako aj tendencie, ktoré sa snažia úlohu architekta v procese návrhu budovy obmedziť. Túto tak trocha chúlostivú pozíciu architektonickej profesie nijako neuľahčuje skutočnosť, že architekti, na rozdiel od klientov, často vidia hlavný cieľ svojho snaženia iba vo vytvorení novej, individuálnej, unikátnej estetiky domu. Všetky ďalšie aktivity, ktoré spadajú do náplne ich práce, chápu skôr ako prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa. Tak sa v očiach klienta dostávajú do pozície primadon, ktoré nie sú schopné obsiahnuť celú šírku problematiky projektu a účinne sa podieľať na procese vzniku novej stavby. Výsledkom je strata dôvery klienta nielen v architekta ako jednotlivca, ale aj v zmysel našej profesie ako takej. Nazdávate sa, že preháňam? Nie tak ­celkom.

  • V oblasti prípravy stavieb sa vyčleňuje čoraz viac špecializácií, takže na projektoch dnes pracujú desiatky projektantov. Napriek tomu sa architekti nikde neučia efektívny spôsob práce v tíme a jeho vedenia. Nehovoriac o tom, že čo najextrémnejší individuálny názor a jeho presadenie bez ohľadu na ďalšie okolnosti projektu zvyčajne kritika alebo školy architektúry považujú za jednu z najdôležitejších charakteristík dobrého architekta.
  • Kritika architektúry sa stále sústreďuje na hodnotenie viac-menej estetických a občas technických charakteristík stavby, pričom celkom zabúda na fakt, že vznik a vzhľad stavby v súčasnosti odráža oveľa väčší počet vplyvov, ako to bolo v minulosti, pretože nielen v projektovom tíme, ale aj na strane klienta nastali v ostatných desaťročiach veľmi podstatné zmeny. Najmä developeri nastavajú „za svoje“, ale prakticky výhradne prostredníctvom úveru, a preto sa do projektu oveľa silnejšie premietajú napríklad požiadavky realitného trhu, ale aj inštitúcií, ako sú poisťovne, banky, finančné trusty a podobne. To znamená, že projekt v súčasnosti rozhodne nie je iba dielom architekta, a preto by sa tak ani nemal hodnotiť. Architektonická kritika by mala byť schopná zahrnúť do svojho hodnotenia oveľa väčšiu škálu elementov ako iba inovatívny tvar alebo konštrukčnú technológiu.
  • Architektonické školy majú so skutočnou architektonickou praxou čoraz menej spoločné. Máloktorá škola zahŕňa do svojich osnov predmety, kde by sa študenti zoznamovali so základmi manažovania architektonickej firmy, s typmi klientov alebo s charakteristikami a zákonitosťami trhu s nehnuteľnosťami. Združenie Design Intelligence nedávno uverejnilo výsledky prieskumu amerických škôl architektúry, kde konštatuje, že iba tretina pedagógov má registráciu praktikujúcich architektov. Mohli by sme namietať, že byť dobrým pedagógom neznamená byť praktikujúcim architektom. Napriek tomu členstvo v architektonickej asociácii umožňuje napríklad oveľa väčší kontakt s praxou, ktorý by mal byť jedným zo základných pilierov výchovy budúcich architektov.

Architektúra je najmä servis
Architekt Dalibor Vokáč, s ktorým sme sa zoznámili v roku 1987 niekoľko dní po príchode do Kanady, začal náš rozhovor pamätným výrokom: „… architektúra je najmä servis…“ Vtedy sme nie celkom chápali, akú mal veľkú pravdu. Architekt by mohol tvoriť svoje diela bez závislosti od klienta a spoločnosti iba vtedy, keby mohol reagovať len na potreby svojho vnútra a správať sa ako slobodný umelec. Znamenalo by to, že by mal veľkorysého sponzora alebo by hradil všetky výdavky sám, preto by sa nemusel podvoľovať nijakým funkčným, finančným ani akýmkoľvek ďalším požiadavkám. Tak by bol vlastne skôr sochárom. 

Architektonické dielo sa však líši od sochárstva práve tou viazanosťou na praktický život. Domy napĺňajú špecifické funkcie a mnohé z nich sa stavajú, aby zarábali peniaze. Podľa slov developerov môže dobrý architekt zvýšiť hodnotu domu maximálne o 10 až 15 percent. To znamená, že úspech stavebného podnikania závisí od mnohých ďalších faktorov. Ak architekt vidí hlavný zmysel svojej architektúry iba v estetike návrhu, je to omyl. Treba si uvedomiť, že estetické riešenie domu je len jeden z mnohých aspektov, ktoré ovplyvňujú trh s realitami. Zároveň trh s realitami ovplyvňuje architektúru ako takú, pretože podľa jeho momentálnej situácie sa klienti rozhodujú, čo sa kde oplatí stavať a ako má dom alebo komplex vyzerať a fungovať.

Revízia hodnôt
Podľa môjho názoru sa architektonická profesia nachádza v bode, odkiaľ niet návratu, a v podstate jej neostáva nič iné, ako kompletne zrevidovať doterajšie hodnoty a ciele.

Keď si uvedomíme, ako veľmi sú prepracované systémy analýzy trhu a preferencií zákazníkov napríklad v maloobchode, je ťažké pochopiť, že architekti ešte vždy nepovažujú znalosť svojich zákazníkov a trhu s nehnuteľnosťami za nevyhnutnú súčasť výučby mladých architektov a za jednu z dôležitých oblastí architektonickej praxe. Nie je asi nevyhnutné dlho vysvetľovať, že podobná situácia je neudržateľná v čase, keď celý svet bojuje s najväčšou ekonomickou krízou od začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia.

Je čas, aby sa teória architektúry a architektonické školstvo oslobodili od tak trocha narcistického pohľadu. Mali by sa začať vážne zaoberať všetkými elementmi architektonickej praxe vrátane takých aspektov, ako je finančná stránka projektov a jej vplyv na výsledok architektovho úsilia alebo na vzťah architektúry a trhu s realitami. Nazdávam sa, že takýto prístup by položil základy oveľa zdravšieho a pravdivejšieho vzťahu medzi architektmi a spoločnosťou, medzi architektúrou a trhom.

Ing. arch. Ivana Bendová, PhD.
Foto: Wikipedia Commons

Autorka je viceprezidentkou v spoločnosti ­Allied Architects International v Šanghaji.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.