výškové budovy

Výškové budovy sa stávajú realitou bežného života mestského človeka. Čo si však málokto uvedomuje, s výstavbou takýchto stavieb je spojené množstvo špecifík – a tie nemožno opomínať. Otázniky, ktoré visia nad väčšinou výškových budov na Slovensku, sú výsledkom nekomplexného riešenia pri plánovaní týchto stavieb. Na otázky nielen o súčasnosti, ale aj prognózach vývoja „výškového urbanizmu“ nám odpovedali renomovaní odborníci z praxe – projektanti Ing. arch. Michal Chudík, PhD. a Ing. arch. Ľubomír Klaučo zo spoločnosti AUREX, hlavný architekt Žiliny Ing. arch. Martin Pavelek, sociologička doc. PhDr. Dagmar Petríková, PhD., dlhodobo pôsobiaca v oblasti architektúry,  výkonný riaditeľ developerskej spoločnosti J&T REAL ESTATE, Ing. Pavel Pelikán a hlavný architekt Bratislavy prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD.

Dá sa povedať, že výškové stavby súvisia s ľudskou povahou a snahou smerovať hore, do výšky. Človek, pevne pripútaný k zemi, vždy túžil vidieť ďalej. Preto vystúpil na vŕšok alebo horu, prípadne si na rovine postavil vyhliadku či pozorovateľňu – zvyčajne v tvare veže.

Ground Zero už dávno nie je bod nula, ktorý traumatizoval New York. Šesťhektárový areál v centre Manhattanu sa prostredníctvom investície vo výške 17 miliárd dolárov mení na nový World Trade Center, ktorý bude zahŕňať päť veží, obchodné priestory, nový dopravný uzol, centrum umenia a pamätník. Prvou budovou, ktorá otvorila svoje brány už pred dvomi rokmi, je 52-poschodová veža s názvom 7 World Trade Center od architekta Davida Childsa. V týchto dňoch to na Ground Zero doslova vrie. Začali sa stavebné práce na ďalších vežiach, ktoré by mali stáť v roku 2012.

Pozdĺž pekinského bulváru Chang’an (Večného mieru) v súčasnosti expanduje obchodné centrum. Na konci septembra 2007 sa jeho ďalším prírastkom stal multifunkčný komplex s troma výškovými stavbami China Central Place na 65 hektároch od firmy Kohn Pedersen Fox Associates.

Výška prvej desiatky najvyšších budov sveta sa pohybuje v rozpätí približne 370 až 500 metrov, na budúci rok to bude vyše 410 až 800 metrov a o päť rokov možno 510 až 1 200 metrov. Supervysoké budovy sú nielen čím ďalej tým vyššie, ale práve v týchto rokoch vzniká i nový trend bývania v závratnej výške. Dnes je spomedzi desiatich najvyšších budov na svete iba jedna, v ktorej náplni je aj bývanie, resp. hotelové služby. Budúci rok ich bude slúžiť na rezidenčné účely už šesť, o päť rokov sedem. Okrem nárastu výšok a postupnej zmeny funkcií mrakodrapov badať ešte jeden posun – paralelne s geometricky koncipovanými mrakodrapmi je evidentný aj nástup organických tvarov.