Stavať dom v chránenej krajinnej oblasti je vždy výzvou. Dom vo Vonoklasoch v Českom krase z dielne trojice architektov – David Tichý, Zdeněk Jiran, Michal Kohout – však ukazuje, že i v takomto prostredí je možné vytvoriť veľmi zaujímavé, praktické a príjemné bývanie, dokonca pre tri generácie. Také, ktoré ladí s cenným okolím, nenarúša ho, naopak, pôsobí ako jeho prirodzená súčasť.
Japonský ostrov Okinawa je pre mnohých cestovateľov výzvou. Na tomto koralovom ostrove sa spája tradičná japonská kultúra s obdivuhodným prírodným bohatstvom. Veľmi zreteľne to je vidno na prepojení domácich s prírodou a hodnotami, ktoré im ostrov poskytuje. Dom nazvaný SHINMINKA je novou tradíciou, ktorá vychádza z dielne architektonického štúdia ISSHO Architects. Je špecifický najmä zasklenou fasádou, ktorá umožňuje 360-stupňový výhľad na okolie, a ľahkosťou.
Pôvodom Slovák Pavol Mikolajcak, architekt pôsobiaci v Talianskom meste Bolzano, je okrem iných prác autorom zaujímavého rozšírenia obytného domu na statku Felderhof v Južnom Tirolsku. Prečo nás tento projekt tak zaujal? Okrem toho, že bývanie v bývalých hospodárskych budovách je dnes praktickým trendom, v tomto prípade je rozšírenie obytného priestoru riešené skutočne originálne.
Stopäťdesiatročná stodola poslúžila ako základ pre úplne nový, od svojej staršej kolegyne nezávislý dom. Výsledná rekonštrukcia má preto hneď niekoľko predností – využitie existujúcej stavby, zaujímavé architektonické riešenie a príjemné pôsobenie použitých materiálov.
Neuveriteľná premena starej londýnskej stajne na luxusný moderný rodinný dom si právom vyslúžila Národnú cenu RIBA (The Royal Institute of British Architects) 2015. Dômyselne navrhnutá stavba v sebe spája prvky pôvodnej architektúry danej londýnskej lokality a atribúty súčasného, funkčného a dizajnovo vyšperkovaného rezidenčného riešenia.
Morské riasy ako stavebný materiál majú dlhodobú tradíciu na ostrove Læsø v Dánsku. Využitie takýchto lokálnych alternatívnych materiálov väčšinou znamená, že ide o ekologický prístup, keďže odpadá nutnosť nákladnej výroby a transportu. Projekt The Modern Seaweed House od kancelárie Vandkunsten navyše ukazuje, že nielen ekologickosť patrí medzi pozitíva tohto tradičného materiálu.
„V komínovom dome môžete nájsť odkazy na pôvodnú slovinskú, ale aj modernú lokálnu architektúru, miestne remeslá a podobne. Tieto odkazy však nie sú také podstatné ako samotný fakt, že ústrednou témou domu sa stal jediný archetypálny architektonický prvok. Je zaujímavé, ako to ovplyvnilo priestorový koncept, vnímanie a objemové členenie objektu,“ vysvetľujú tvorcovia projektu základné črty a ideu domu.
Vyvýšený hranol – hrebeň strechy, ktorý tvorí najvyššiu časť domu, má po celej dĺžke uprostred zakomponované zasklenie, ktoré privádza prirodzené svetlo do interiéru a vytvára vo vnútri mimoriadne zaujímavú atmosféru i v noci.
Slovenský developer stavia vo Varšave výškovú stavbu, ktorá sa má stať najvyššou budovou v Poľsku a jednou z najvyšších v Európe. Dokončenie sa plánuje na rok 2020.
Skĺbenie tradičného a moderného nie vždy ide dokopy. Zaujímavým dielom je projekt rotterdamského Architekta Arjena Reasa, ktorý v spolupráci so štúdiom Martijna van Voordena vytvoril novostavbu, ktorej sedlová strecha je pokrytá slamenou krytinou. Drevený dom so sedlovou strechou je vsadený do bieleho obmurovania s modernými hranatými minimalisticky pôsobiacimi tvarmi, vďaka ktorému dosiahol nielen veľmi interesantný vzhľad, ale aj mnohé praktické výhody.
Mnohí sa pri hľadaní pozemku boja svahov a snažia sa im zo všetkých síl vyhnúť. Stavba vo svahu ešte stále v očiach verejnosti predstavuje akúsi príťaž a skryté problémy, hoci v dnešnej dobe to už vôbec tak nemusí byť. Dom vo svahu môže byť rovnako (ak nie ešte viac) komfortný, estetický a ponúkať mnoho ďalších pozitív, ktoré dokonca pri správnom plánovaní môžu prevyšovať benefity domu na rovinatom pozemku.
Jednoduchý domček so sedlovou strechou v Chorvátsku ťaží z výhod, ktoré mu poskytuje miesto na pozemku. Je vsadený do mierneho svahu, a kým z jednej strany pôsobí ako jednopodlažný dom, z opačného pohľadu sa vynára ešte jedno nižšie podlažie – suterén, používaný ako skladový priestor. Ďalším momentom, z ktorého architekt Tomislav Soldo ťažil, je vysoký strom – orech. Tento strom bol nakoniec dôvodom vzniku samotného domu a bez neho by tento nápad zrejme ani neskrsol. Prečo?
Nevyužívaná farmárska budova v škótskej oblasti Scottish Borders, osadená do trávnatého svahu, bola prerobená na moderné prázdninové bývanie vďaka štúdiu WT Architecture z Edinburghu. Úlohou architektov bolo vytvoriť zo zvyškov starej kamennej stavby súčasné obydlie tak, aby ostala zachovaná veľká časť historického zovňajšku.
Čistota tvarov, kontrast harmonického dreva a neomietnutého drsného muriva, vzdušný svetlý interiér a prepojenie s okolitou záhradou vďaka veľkým zaskleným plochám – to je niekoľko pozitív, ktoré môžeme pripísať jednopodlažnému domu v českej obci Buš. Vyšiel z dielne architektky Markéty Cajthamlovej a Jana Krejčího.
Neďaleko známeho kúpaliska Rosnička, na území medzi Karlovou Vsou a Dúbravkou, bol koncom minulého roka odovzdaný nový bytový dom. Má nízkoenergetický rozmer a ponúka 64 bytov.
