Most Kurilpa stojí na mieste, kde sa kedysi brodili riekou Brisbane i pôvodní obyvatelia Austrálie. Nový most pre peších a cyklistov, ktorý sa týči nad riekou aj vozovkou na nábreží, sa rýchlo stal ikonou mesta. Môže za to jeho jedinečná oceľová konštrukcia, ktorá využíva princíp tensegritov. Architekti z ateliéru Cox Rayner Architects v Brisbane vytvorili najväčšiu svetovú stavbu založenú na tomto princípe.
Rezidenčná štvrť IJburg na okraji Amsterdamu stojí na šiestich umelo vytvorených ostrovoch, ktoré bolo nutné pospájať veľkým počtom rôznych mostov. V roku 2006 tu vznikol i prvý zavesený most pre peších a cyklistov na území Holandska. Na svedomí ho má svetoznámy architektonický ateliér Wilkinson Eyre Architects. Most nesie meno Nescio a miestnu vládu stál nemalé peniaze.
Lávka pre peších a osobné automobily v Turčianskych Kľačanoch je už v predčasnom užívaní. Jej odovzdanie pomáha dokončiť úsek diaľnice D1 Dubná Skala – Turany v plánovanom termíne v roku 2014. Zhotoviteľom lávky bola spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a.s. Bratislava a projektantom spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava. Oceľová zavesená lávka s rozpätiami polí 37,8 + 94,5 + 37,8 m má prierez s konštantnou výškou a šírkou. Pylóny s oceľobetónovým spriahnutým eliptickým priečnym rezom majú tvar písmena V a sú vztýčené nad strednými podporami mosta. Vejárovo usporiadaná (semiharfová) sústava závesov prenáša zaťaženie do pylónov vo dvoch šikmých rovinách. Okrem chodcov a cyklistov slúži lávka aj osobným automobilom do hmotnosti 3,5 t.
Stavba nového symbolu mesta Abú Zabí patrí k najzložitejším v mostnom inžinierstve.
Most povýšený na niečo viac, ako je miesto na najrýchlejší možný prechod. Vyhľadávaná nová ikona, miestna rozhľadňa i orientačný bod...
Spoločnosť JAF Holz prináša na trh funkčný materiál Purenit® s vysokými izolačnými hodnotami na báze tvrdých polyuretánových pien. Produkt nie je laminovaný a je opracovateľný všetkými drevoobrábajúcimi nástrojmi. Je použiteľný ako surový materiál na rozšírenie okenných rámov na zamedzenie tepelných mostov, ako základný materiál na výrobu dvier do vlhkého prostredia a taktiež na výrobu vchodových dvier.
Pri návrhu mostov sa, samozrejme, počíta aj s povodňami. Samotná nosná konštrukcia mosta musí byť navrhnutá tak, aby pri 100-ročnej vode siahala hladina rieky maximálne. 0,5 m pod konštrukciu hornej stavby. Táto rezerva zabezpečuje bezpečné prevedenie vody v koryte rieky spolu s plaviacimi sa nánosmi, ktoré by sa mohli o most zachytávať a tak brániť prietoku vody.
Príspevok opisuje riešenie problémov pri návrhu železnicných mostov na dvojkolajovú trat na nosickom ostrove, ktorý oddeluje pôvodné koryto rieky Váh od Vážskeho kanála. Predmetné mostné objekty sú súcastou preložky, ktorú si vyžiadala modernizácia železnicnej trate na úseku medzi Púchovom a Považskou Teplou. Navrhované mosty budú premostovat inundacné územie Váhu a zároven budú železnicnou tratou spájat rozdelené územie, ktoré je v budúcnosti uvažované ako rekreacná oblast.
Na slovenský trh prichádza nová alternatíva výstavby nosných konštrukcií mostných objektov – technológia výstavby z prefabrikovaných nosníkov vyrábaných priamo na stavbe. Jej podstatou je výroba betónových predpätých nosníkov na predpolí mosta a ich následný presun na miesto konečného uloženia prostredníctvom dvoch pohyblivých portálových žeriavov a zavážacieho zariadenia.
Mohli by sme predstaviť najdlhší, najvyšší, najlacnejší alebo najdrahší most. Boli by to ale tie najzaujímavejšie? Vybrali sme desať mostov, ktoré sa spomedzi ostatných vymykajú predovšetkým vďaka svojmu zaujímavému konštrukčnému riešeniu.
Kontroverzný most pre peších cez Canal Grande v Benátkach vyvolal veľa diskusií. Pre schodnice nevhodný pre vozičkárov a vo všeobecnosti nehodiaci sa do dekoratívnej stredovekej architektúry mesta...
Bombaj, najväčšia metropola indického subkontinentu, disponuje efektívnou, ale chronicky preplnenou sieťou vnútromestských ťahov. Hoci mesto masívne investuje do výstavby dopravnej infraštruktúry, jej budovanie nemôže držať krok s rýchlym rastom zaľudnenia a hospodárstva. Aby sa vo verejnej a osobnej predmestskej doprave zlepšili spojenia na krátke vzdialenosti a prepojili nové mestské časti, začalo sa s výstavbou siete metra.
Úsek rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť dlhý 14,175 km je situovaný južne od mesta Košice v smere k hranici s Maďarskou republikou. Na tomto úseku v súčasnosti prebieha výstavba 14 mostných objektov. Na výstavbu ich nosných konštrukcií sa použili rôzne technológie ako montáž z predpätých tyčových prefabrikátov, betonáž monolitických nosných konštrukcií na pevných podperných skružiach a letmá betonáž. Zakladanie mostných objektov v horninovom prostredí Košickej kotliny tvorenom najmä fluviálnymi sedimentmi je prevažne hlbinné na veľkopriemerových vŕtaných pilótach. V článku sa opisujú mostné objekty podľa typov nosných konštrukcií s dôrazom na najvýznamnejšie z nich.
Už vyše mesiaca definitívne slúži verejnosti nový cyklomost cez rieku Moravu. Spája Devínsku Novú Ves s rakúskou obcou Schlosshof, ktorej dominuje najväčší barokový zámok v Rakúsku. Tento zámok už v minulosti spájal s územím dnešnej Bratislavy historický most, pričom nový cyklomost kopíruje polohu toho starého.
Myšlienka opätovne prepojiť slovenský a rakúsky breh rieky Morava vznikla už pred 15 rokmi. Naši susedia však tomuto nápadu spočiatku neboli naklonení, dokonca ho v referende zamietli. Slovenská strana najprv zapracovala na verejnej mienke v priľahlých obciach Dolného Rakúska a potom sa dostal na stôl samotný projekt. Hoci internetové hlasovanie o názve mosta vyvolalo rozruch aj v zahraničí, napokon sa obyvatelia Devínskej Novej Vsi a Schlosshofu dočkali Cyklomosta slobody, ktorý sa okamžite stal atraktívnym miestom aktívneho oddychu.
