V rámci rekonštrukcie mosta v obci Prituľany navrhol projektant doskovú nosnú konštrukciu so zabetónovanými nosníkmi. Technické riešenie vychádzalo zo situovania pôvodnej konštrukcie a z požiadavky zachovania výškového vedenia priľahlej komunikácie. Integrovanou súčasťou nosnej konštrukcie sú oceľové nosníky modifikovaných tvarov.
Mostný objekt sa nachádza na ceste II/547 a premosťuje vodnú nádrž Ružín. Stavba bola nevyhnutná z dôvodu vzniku havarijného stavu na mostnom objekte – v strednom poli mosta bola viditeľná trvalá deformácia mostovky. Zaradením mosta do stavebno-technického stavu VII, t. j. do havarijného stavu, bol správca nútený mostný objekt uzatvoriť pre cestnú dopravu. Cieľom rekonštrukcie bolo odstrániť havarijný stav mosta, zvýšiť zaťažiteľnosť a zvýšiť bezpečnosť premávky pri požadovanej životnosti 50 rokov po rekonštrukcii.
V súčasnosti prebieha výstavba úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, ktorého súčasťou je aj objekt 205-00 Estakáda Podzávoz v km 39,600 D3. Most prevádza diaľnicu D3 v intraviláne mesta Čadca ponad elektrifikovanú trať ŽSR, cestu I. triedy, miestne komunikácie a vodné toky. S celkovou dĺžkou ľavého mosta 803,0 m a pravého mosta 832,0 m ide o najdlhší mostný objekt na budovanom úseku diaľnice D3.
Keď ho v roku 1886 dostavali, stal sa s rozpätím 172 metrov najväčším oblúkovým mostom na svete. Volá sa Ponte de Dom Luís I a jeho autorom je francúzsky architekt Théophile Seyrig (1843 – 1923), ktorý bol žiakom slávneho francúzskeho architekta, konštruktéra a špecialistu na stavby z kovových konštrukcií Gustava Eiffela (1832 – 1923).
Diaľničný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou diaľničného ťahu D3, ktorý sa v križovatke Hričovské Podhradie napája na diaľnicu D1, tvoriacu základný ťah v Slovenskej republike v smere východ – západ. Riešený úsek D3 dopĺňa diaľničnú sieť v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvára s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska.
„Keď po nich prejdem, obnovia sa mi spomienky na to, aké tam boli problémy, ako prebiehala výstavba, ako sa to skončilo. Je to krásny pocit, vedieť, že som sa na týchto stavbách podieľal,“ tak komentuje svoju profesijnú dráhu Ing. Ľubomír Hrnčiar, ktorému sa mosty stali osudom.
V súčasnosti ubehlo od začiatku rozmachu železobetónového mostného staviteľstva už viac ako jedno storočie, takže sa veľmi často stretávame s požiadavkami na stanovenie zostatkovej životnosti existujúcich mostov a na možnosti ich rekonštrukcie. Žiaľ, nie vždy možno zachovať pôvodnú konštrukciu mosta, a to najmä z dôvodu zvýšených požiadaviek na zaťažiteľnosť či šírkové usporiadanie.
Mostný objekt 216-00 prevádza diaľnicu D1 ponad cestu III/018104, železničnú trať a koryto rieky Váh dvomi súbežnými 14-poľovými mostmi. Nosnú konštrukciu tvoria tyčové predpäté prefabrikované nosníky spriahnuté monolitickou železobetónovou doskou. Pokládka nosníkov sa realizuje hlavne pomocou jednonosníkového zavážacieho mosta „JZM“, ktorý umožňuje zavážať nosníky po postupne realizovanej nosnej konštrukcii.
Železničný štvorpoľový most, ktorý sa nachádza v katastri m. č. Vrakuňa, nevyhovuje svojím konštrukčným usporiadaním z hľadiska priestorovej priechodnosti a prevádzkovej zaťažiteľnosti pri požadovanej kategórii zaťaženia trate D4. Z tohto dôvodu bol zaradený do zoznamu mostov, ktoré si vyžadujú akútnu komplexnú rekonštrukciu.
Od 16. novembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 6/2017. Jeho hlavnou témou je mostné staviteľstvo.
Od slávnostného otvorenia druhého mosta cez Dunaj v Bratislave, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta 1972, uplynulo 45 rokov. Išlo o prvý most cez Dunaj v Bratislave postavený po 2. svetovej vojne. Uvedením do užívania otvoril urbanisticky ďalší priestor na rozširovanie novej Bratislavy na pravej strane Dunaja a na rozmach starej Petržalky. Projekt z prvej polovice 60. rokov predstavoval na vtedajšiu úroveň vedomostného poznania neobvykle architektonicky moderný a po statickej stránke veľmi odvážny projekt.
Diaľničný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou diaľničného ťahu D3. V križovatke Hričovské Podhradie sa napája na diaľnicu D1, ktorá tvorí základný ťah v Slovenskej republike v smere východ – západ. Riešený úsek D3 (obr. 1) dopĺňa diaľničnú sieť v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvára s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska.
Požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov sa neustále sprísňujú. Ako tieto požiadavky ovplyvnili a v budúcnosti ovplyvnia hrúbku tepelnej izolácie?
Súčasťou stavby ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa, medzistaničný úsek Púchov – Považská Bystrica, je aj nový železničný most s označením SO 44-33-18, ktorý prevedie železničnú trať z ostrova v Nosiciach ponad koryto Váhu a štátnu cestu do tunela Diel. Článok sa venuje opisu základného usporiadania mosta, jeho konštrukčných častí a použitej technológie pri výstavbe.
Na zakladanie železničného mosta nad Nosickou priehradou treba vyhotoviť niekoľko desiatok veľkopriemerových pilót umiestnených pod dnom Nosickej priehrady, ktorá sa nachádza medzi mestami Púchov a Považská Bystrica. Pilóty s dĺžkou do 13 metrov sa budujú z pontónu umiestneného na hladine priehrady. Sú hĺbené technológiou vŕtania, pričom betón použitý na ich výrobu musí spĺňať prísne kritériá vyhotovovania pilót v mokrom prostredí a zároveň požiadavky na dlhodobú spracovateľnosť a čerpateľnosť na vzdialenosť väčšiu ako 100 metrov – na hladine Nosickej priehrady alebo pod ňou.
