mosty

Hlavným prvkom začiatku úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, ktorý je významným dopravným projektom tejto oblasti spájajúcim Žilinu s poľskými Katovicami, je križovatka Svrčinovec, ústiaca do tunela Svrčinovec. Križovatka sa nachádza v k. ú. Svrčinovec, v okrese Čadca. Tvorí ju 6 oporných a spevňujúcich múrov, množstvo prístupových ciest a 4 mostné objekty – SO 237-10, SO 237-20, SO 237-30, SO 237-40, ktoré sú predmetom článku. Priestor dostane aj SO 242-00 Most „Vŕšok“, ktorý je takisto súčasťou úseku D3 Svrčinovec – Skalité.

Voľbe postupu betonáže železobetónových dosiek treba venovať zvýšenú pozornosť, pretože postup a dĺžky jednotlivých betónovacích úsekov významným spôsobom ovplyvňujú priebeh ohybových momentov na spriahnutom tráme.

Explózia dopravných prostriedkov spojená s potrebou maximálnej dostupnosti všetkých regiónov generuje na budovaných komunikáciách aj veľkú výstavbu mostov. Desiatky a stovky mostov však tvoria na komunikačnej sieti citlivé ohnivká, pri ktorých platí známa poučka – celá reťaz je taká spoľahlivá, aké sú spoľahlivé jej jednotlivé ohnivká.

Dopravná situácia na Slovensku si vyžaduje rozšírenie siete diaľnic a rýchlostných ciest. Momentálne prebieha výstavba viacerých úsekov, prevažne mostných konštrukcií. Kvalitné zhotovenie mostných objektov je ovplyvnené aj správnym výberom debniacej techniky, ktorý sa odzrkadlí nielen na výslednom vzhľade betónu, ale aj na rýchlosti realizácie stavebných úkonov a na produktivite práce stavebného personálu.

Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou diaľnice D1 hranica ČR/SR – hranica SR/UR, ktorá patrí do medzinárodného ťahu E-50 (Paríž – Norimberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod. Účelom stavby je dobudovať základný ťah D1, ktorý je súčasťou celoštátnej cestnej siete. Po dobudovaní úsekov diaľnice Lietavská Lúčka – Višňové a Višňové – Dubná Skala dôjde k prepojeniu už vybudovanej diaľnice D1 v smere sever – juh s jej trasovaním v smere západ – východ.

Stavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín má za sebou I. etapu. Dominantným stavebným objektom bol SO 202 Most na obchvate cez Biskupický kanál a Váh, pričom aj vďaka nemu sa očakáva pozitívny vplyv na odľahčenie existujúceho mosta cez Váh a centra mesta Trenčín.

Od 18. mája je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 2/2015. Jeho hlavnou témou sú mosty – stavby, ktoré spájajú a sú nesmierne potrebné. Mosty sú zároveň srdcovou záležitosťou Ing. Jozefa Antola, konateľa spoločnosti ISPO, spol. s r. o., inžinierske stavby, ktorého profil prinášame v úvode časopisu.

V súčasnosti je veľmi častou požiadavkou zhotoviteľov stavieb čo najnižšia cena technického riešenia, na druhej strane stoja požiadavky investorov na bezpečnosť, návrhovú životnosť a trvalú funkčnosť konštrukcií pri zachovaní čo možno najnižších nákladov na ich prevádzku a údržbu. Spoločnosť MACCAFERRI umožňuje investorom, projektantom a aj zhotoviteľom stavieb efektívne optimalizovať náklady spojené s návrhom, výstavbou a prevádzkou týchto konštrukcií.

Farebné paravány sú z hliníka upraveného práškovým vypaľovacím lakom. Sú zavesené na konštrukcii lodžií, ktorá je od fasády tepelne oddilatovaná. Takto mohli ostať kovové prvky subtílne a priznané. Nevytvárajú tepelné mosty, takže sa architekt aj investor vyhli zatepleniu dosiek lodžií tepelnou izoláciou s následným omietnutím, ako sa to bežne na stavbách robí.

Článok sa venuje progresívnym technológiám výstavby mostov, ktoré sa prezentovali na kongrese FIB v Bombaji (India) v tomto roku [1] alebo ktoré boli uverejnené v národných správach zúčastnených krajín [2]. Vybrané technológie sú inovatívne z hľadiska rýchlosti výstavby, úspory materiálu, prípadne predĺženia životnosti konštrukcie.

Pri riešení železničných mostov sa v praxi často stretávame s úlohami, ktoré si v prvej fáze pri určení efektivity budúcej prevádzky objektu vyžadujú posúdenie existujúcej mostnej konštrukcie. V tomto článku je spracovaný prehľad vykonaných analýz dvoch železničných mostov pochádzajúcich z obdobia prvej polovice 20. storočia, kde bolo potrebné stanoviť únosnosť na prevádzkové zaťaženie a klasifikovať kategóriu zaťaženia trate, ako i určiť prípustnú rýchlosť na týchto mostoch pri zohľadnení ich aktuálneho technického stavu. Závery prepočtu boli podkladom na definovanie ďalšieho postupu návrhu rekonštrukcie, prípadne prestavby daných železničných mostov podľa požiadaviek investora a správcu objektu.

Úspešné zhotovenie stavebného diela v plánovanom termíne by malo byť prostriedkom, nie cieľom snaženia stavbárov tak, ako sa to, žiaľ, často deje v súčasnosti. Za cieľ treba považovať estetické, funkčné stavebné dielo, ktoré dokáže slúžiť svojmu účelu minimálne počas plánovanej životnosti, pričom jeho symbióza s okolitým prostredím sa nevzťahuje len na pohľad architekta či urbanistu, ale aj na vplyv na kvalitu životného prostredia, ktoré je zasiahnuté jeho výstavbou a užívaním.

Most Bouregreg patrí v súčasnosti k najobdivuhodnejším mostným projektom. Zavesený most dlhý 952 m v blízkosti marockého hlavného mesta Rabat je symbolom modernizácie infraštruktúry v krajine. Architektonicky vzbudzuje pozornosť dvoma pylónmi vysokými 197 m a 185 m. Ich umelecký tvar predstavuje pre odborníkov na debnenie špeciálne výzvy. Riešenie, ktoré bolo vyvinuté pre tento projekt, je založené na samošplhacom debnení SKE100.

Monitorovanie stavu mostných konštrukcií je v súčasnosti založené väčšinou na vizuálnych metódach, ktoré sú prípadne dopĺňané odoberaním rôznych vzoriek. Ani jedna z týchto metód nám však nedáva potrebné ucelené informácie o správaní sa celej konštrukcie. Dnes je Prístavný most v Bratislave najvyťaženejším mostom na Slovensku. Najmä jeho diaľničná časť nebola projektovaná na súčasné dopravné a tranzitné nároky, preto bude v najbližšom období potrebné venovať pozornosť stavu jeho nosnej konštrukcie.

Od augusta 2012 do mája 2013 prebiehala výstavba oblúkového mosta cez rieku Visla v poľskom meste Toruň. Z dôvodu úspory času sa oblúky mosta postavili na brehu rieky a na plávajúcich pontónoch sa dopravili na mostné piliere v rieke. Hmotnosť jednej sekcie bola približne 2 700 ton, preto bola predmetom množstva komplexných teoretických a inžinierskych otázok, ako aj zdrojom nezabudnuteľných skúseností pre projektantov, zhotoviteľa, komunitu mesta Toruň a celého Poľska.