Súčasťou komunikácie I/59 v úseku medzi Tvrdošínom a Dolným Kubínom je aj mostný objekt 59-091, ktorý prevádza dopravu v obci Nižná ponad rieku Orava. Keďže stav mostného objektu, postaveného v roku 1953, už ďalej neumožňoval bezpečnú prevádzku, bol vyhlásený havarijný stav. V rámci rekonštrukcie sa obnovila spodná stavba a vybudovala nová nosná konštrukcia z tyčových prefabrikátov.
Nový cestný most cez Dunaj je jednou zo stavieb projektu Prepojenie elementov základnej siete v odvetví dopravy: Koridor Rýn – Dunaj, Komárom – Komárno cezhraničný most (Projekt vnútrozemských vodných ciest). Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) vo výške 85 %.
Mostný objekt 201-00 Most v km 98,0 D1 nad vetvami križovatky Prešov, západ je dominantou križovatky, ktorá je súčasťou aktuálne realizovaného úseku diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Tento úsek D1 doplní hlavný diaľničný ťah D1 na území Slovenskej republiky a spojí jestvujúce úseky diaľnice D1 Svinia – Prešov, západ a Prešov – Budimír.
Výstavba najväčšieho mostného objektu stavby Modernizácia ŽSR Púchov – Žilina, 1. etapa, ktorý prevádza železničnú trať z pravého brehu vodnej nádrže Nosice na ľavý breh, pričom preklenuje vodnú nádrž a dve štátne cesty II. a III. triedy, sa chýli ku koncu. V článku predstavíme estakádu nad priehradou Nosice a ukážeme, aké náročné boli jej projektovanie a výstavba.
Most s ev. č. 11-204 na ceste I/11 v intraviláne mesta Čadca je významným dopravným uzlom. Prevádza takmer celú dopravu smerujúcu zo Žiliny do ČR a Poľska, pričom po ňom denne prejdú tisíce vozidiel. Dopravná situácia v meste Čadca je tak dlhodobo neúnosná.
Betónové konštrukcie patria medzi najdôležitejšie súčasti diaľničných mostov. Požadovaná kvalita a trvanlivosť hotových mostov preto do veľkej miery závisia od parametrov použitých betónov. Na dosiahnutie očakávaných vlastností betónových konštrukcií sa musia použiť vhodné materiály, technológie výroby, dopravy, spracovania aj ošetrovania betónu. Kvalita samotného betónu na stavbe diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh je zabezpečená použitím zodpovedne navrhnutých a overených zložiek.
V rámci rekonštrukcií mostných objektov na Slovensku treba venovať zvýšenú pozornosť vhodným typom rekonštrukcie a kvalite realizovaných prác. Článok uvádza príklad rekonštrukcie mosta, ktorú realizovala firma COLAS Slovakia, a. s., v obci Ladzany v Banskobystrickom kraji.
Špecifikom riešenej mostnej vozovky bolo, že sa navrhovala na sklápacom moste. Riešenie výmeny krytu vozovky bolo vypracované s ohľadom na požiadavky objednávateľa dodržať pôvodnú hrúbku a hmotnosť sklápacej časti mostnej vozovky.
Diaľnica D1 Budimír – Bidovce tvorí spoločne s časťou úseku R2/R4 súčasť základného komunikačného systému Slovenskej republiky a zároveň siete diaľnic a rýchlostných ciest na našom území. Spolu s rýchlostnou cestou R2/R4, úsek Šaca – Košické Oľšany, vytvorí predpoklad na kompletný juhovýchodný obchvat mesta Košice s odľahčením hustoty dopravy tohto mesta.
Spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., spracúva projektovú dokumentáciu stavby KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta pre stavebné povolenie v podrobnostiach realizácie stavby (DSPRS). V rámci stavby sa navrhli dva trvalé mostné objekty (201-00, 202-00) a jeden dočasný mostný objekt 801-00. Článok sa zameriava na projektové riešenie mostného objektu 201-00 s využitím BIM nástroja s parametrickým modelovaním konštrukcie.
Nový cestný most spája mestá na oboch brehoch rieky Dunaj. Navrhnutý bol hlavne s cieľom pomôcť ich rozvoju a rozvoju priľahlých regiónov a zároveň má uspokojiť požiadavky rastúcej nákladnej, ako aj osobnej dopravy, od ktorej sa mesto Komárno po jeho dobudovaní odľahčí.
Na diaľničnom úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec sa vyhotovujú betónové konštrukcie mostov s požiadavkami na rýchly nárast pevnosti betónu v tlaku po 48 hodinách. Dôvodom je technológia letmej betonáže.
Stredisko PREFA Kysak patrí medzi najstaršie prevádzky spoločnosti Inžinierske stavby, a.s., Košice, ktorá je od roku 2004 členom medzinárodnej skupiny Colas so sídlom vo Francúzsku. História produkcie PREFY Kysak siaha ďaleko do minulosti.
Aj keď sa technológia vysúvania používala už v 19. storočí pri výstavbe oceľových mostov, jej rozvoj pri výstavbe betónových mostov umožnil až vývoj materiálov s nízkym koeficientom trenia, medzi ktoré patrí aj polytetraflóretylén (PTFE), známy ako teflón. Teflón nahradil naolejované dosky, čím sa výrazne znížilo trenie, s ktorým súvisí namáhanie pilierov horizontálnou silou pri vysúvaní, ako aj požiadavky na hydraulické výsuvné zariadenia. Vďaka zníženiu trenia bolo možné vysúvať dlhšie a ťažšie mosty aj na pomerne vysokých pilieroch.
Od 15. mája je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 2/2019, ktorého hlavnou témou sú mosty.
