železnice

Finančné prostriedky Európskej únie (EÚ) sú pre Slovenskú republiku kľúčovým zdrojom financovania modernizácie železničnej infraštruktúry. V článku sa pozrieme na prehľad projektov železničnej dopravy financovaných v aktuálnom programovom období z eurofondov. Modernizácia železničných koridorov pokračuje aj v programovom období 2021 – 2027, ktoré je pre Slovenskú republiku už štvrtým programovým obdobím po vstupe do EÚ. Oprávnenosť výdavkov v rámci Programu Slovensko (PSK) je do konca roka 2029. Slovenská republika má na dopravné projekty k dispozícii viac ako 2,5 mld. eur (EÚ zdroj), z toho na modernizáciu železníc pripadá 686 245 986 eur (EÚ zdroj).

Budimex, líder poľského stavebného trhu, ktorý na Slovensku realizuje aj kľúčové prepojenie diaľnic D1 a D4 pri Bratislave, získal kolaudačné rozhodnutie a odovzdal do prevádzky zmodernizovanú stanicu Warszawa Zachodnia. Ide o jeden z najväčších železničných projektov v Poľsku za posledné desaťročia. Výstavba prebiehala na území s rozlohou viac ako 70 hektárov, v úseku s dĺžkou 5 kilometrov, kde sa križuje 14 železničných tratí.

Pripravovaná stavba rieši na úrovni DUR/DPS rekonštrukciu existujúcej železničnej trate prepájajúcej mestá Nymburk a Lysá nad Labem.

Príprava modernizácie železničnej trate medzi stanicami Krompachy a Kysak si vyžiadala komplexný osový geotechnický prieskum so zameraním na únosnosť, stabilitu podvalového podložia, stabilitu a zloženie zemných telies, ako aj na ekologické zhodnotenie koľajového kameniva. Práce boli realizované v súlade s platnou legislatívou SR, internými predpismi ŽSR a platnými geotechnickými normami. Článok prezentuje metódy, rozsah a výsledky prieskumu a poskytuje prehľad o geologických pomeroch územia, ako aj návrh odporúčaní na modernizáciu trate.

Depo v Krasňanoch je jednou z dvoch hlavných bratislavských električkových vozovní, pričom od svojho vzniku začiatkom 70. rokov slúži na odstavovanie, čistenie, údržbu a realizáciu opráv električiek. Jeho základná funkcia zostala aj po prestavbe nezmenená, no areál bolo potrebné prispôsobiť súčasným funkčným požiadavkám a zároveň zlepšiť štandard pracovného zázemia.

Pokusy o zvýšenie kapacity ŽST Bratislava-hlavná stanica prebiehajú už štyri desaťročia. Prestavba stanice je nevyhnutná z dôvodov morálneho a fyzického opotrebenia, požiadaviek aktuálne platných noriem, zlej reputácie a tiež rastúcich nárokov na rozsah osobnej a nákladnej dopravy.

Obsahom článku sú geotechnické riešenia zárubných a oporných múrov na modernizovanej železničnej trati v úseku Liptovský Hrádok – Paludza, ktorá je v procese verejného obstarávania na výber zhotoviteľa. Súčasťou toho istého projektu, resp. modernizovanej časti, je aj hĺbený tunel Paludza. Železnica vedie vo vybranom koridore v blízkosti diaľnice D1 a prekonáva viaceré terénne nerovnosti. Od samotnej hĺbky zárezov, v ktorých trať vedie, boli odvodené a projektovo pripravené rôzne typy a kombinácie geotechnických konštrukcií.

Od 11. októbra sa opäť obnoví možnosť cestovania vlakom do Viedne aj z Bratislavy – hlavnej stanice. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol minister dopravy Jozef Ráž za účasti generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ivana Bednárika a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Petra Helexu.

Viac ako dva milióny eur investujú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) do rekonštrukcie železničnej stanice vo Vrútkach. Ako informoval minister dopravy Jozef Ráž, stavebné práce potrvajú v zmysle zmluvy 12 mesiacov.

Vranov nad Topľou sa čoskoro dočká novej železničnej zastávky, ktorá výrazne zlepší dopravnú obslužnosť mesta a jeho okolia. Projekt vznikol na základe iniciatívy mesta Vranov nad Topľou v spolupráci s Ministerstvom dopravy SR a so Železnicami SR. Nová železničná zastávka bude umiestnená v medzistaničnom úseku jednokoľajnej neelektrifikovanej železničnej trate Vranov nad Topľou – Nižný Hrabovec v kilometri 12,969.

Budovanie vysokorýchlostných tratí (VRT) je jedným z najdôležitejších infraštruktúrnych projektov v strednej a vo východnej Európe. Vlani sa zástupcovia Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Poľska a Slovenska zaviazali v Pražskom vyhlásení zvýšiť potenciál vysokorýchlostnej dopravnej siete medzi krajinami.

Smelé plány na miliardové ročné investície do ciest už na Slovensku boli a zostali nenaplnené.

Modernizácia železničných tratí na Slovensku je jedným z najvýraznejších krokov smerom k bezpečnejšej, rýchlejšej a komfortnejšej doprave. Slovensko je súčasťou siete dopravných koridorov prepájajúcich kľúčové metropolitné uzly najmä vďaka železničnej trase Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou, ktorá patrí do európskeho koridoru č. V. Modernizácii čiastkového úseku tohto koridoru sme sa venovali už v IS č. 2/2024 pri téme mostov uzla Žilina. V tomto článku upriamujeme pozornosť na ďalší významný úsek: modernizáciu trate Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry.

Na stavbe železničného uzla v Žiline preinvestovali Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zatiaľ 330 miliónov eur. Celková zazmluvnená hodnota diela je 392 miliónov eur. Informoval o tom generálny riaditeľ ŽSR Ivan Bednárik.

Časť nadjazdu pri Brodskom v okrese Skalica nad železničnou traťou Kúty – Břeclav sa v sobotu zrútila. Pre cestujúcich nevznikajú žiadne nové obmedzenia. Uviedla to riaditeľka odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Jana Pôbišová.