Paludza, západný portál
Galéria(8)

Tunely navrhované na stavbách modernizácie trate ŽSR

Článok predstavuje aktuálne a pripravované projekty železničných tunelov navrhovaných v rámci modernizácie železničných tratí siete ŽSR, pri ktorých je generálnym projektantom spoločnosť REMING CONSULT, a. s. Pozornosť venuje pripravovanému hĺbenému tunelu Paludza, rekonštrukcii Ružínskeho a Bujanovského tunela vrátane výstavby novej druhej tunelovej rúry, ako aj tunelom navrhnutým na úseku Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry. Približuje základné technické riešenia, návrh spôsobu výstavby a bezpečnostnú koncepciu jednotlivých tunelových stavieb a poukazuje na potrebu kontinuálnej prípravy a realizácie moderných železničných tunelov na Slovensku.

Spoločnosť REMING CONSULT, a. s., má projektovanie tunelových stavieb vo svojom portfóliu od roku 2010, keď sa stala zároveň členom Slovenskej tunelárskej asociácie. Ťažiskom činnosti spoločnosti je projektovanie železničných stavieb pre Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

Súčasťou týchto stavieb sú aj železničné tunely. Prvým, na ktorého príprave a realizácii sme sa podieľali, bol tunel Turecký vrch pri Novom Meste nad Váhom, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2012. Takmer o 10 rokov neskôr sa do reality pretavili projekty ďalších dvoch tunelov, ktoré sa stali súčasťou ocenenej Stavby desaťročia na Slovensku.

Ide o tunely Diel a Milochov situované na novom úseku železničnej trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Môžeme tak povedať, že prvé tri tunely po obnovení výstavby tunelov na slovenských železničných tratiach po takmer polstoročí nesú stopu spoločnosti REMING CONSULT. V tomto článku chceme priblížiť, ktorým tunelovým projektom sa venuje v súčasnosti.

Projekt v realizácii – tunel Paludza

Na úseku pripravovanej modernizácie železničnej trate od Paludze po Liptovský Hrádok, ktorý je súčasťou stavby Modernizácia trate ŽSR Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry (mimo), 5. etapa je navrhnutý prvý hĺbený železničný tunel na Slovensku. Svoje meno Paludza nesie podľa zaniknutej obce, ktorá bola zaplavená pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Zhotoviteľ predmetného úseku je zo strany ŽSR vybraný a čaká sa na podpis zmluvy s úspešným uchádzačom o realizáciu. Začiatok výstavby sa predpokladá na jeseň tohto roka (2026).

Celý tunel vrátane portálových oblastí sa nachádza v extraviláne, na povrchu tunela je poľnohospodársky využívaná pôda. Počas výstavby bude pozdĺž celej trasy vytvorená dočasná svahovaná jama, ktorá sa po zhotovení konštrukcie tunela a drenážneho odvodnenia zasype na pôvodnú úroveň terénu. Tunel je navrhovaný ako jednorúrový dvojkoľajný, jeho dĺžka bude 630 m. Navrhovaná traťová rýchlosť je 160 km/h (200 km/h výhľadovo). Vzdialenosť medzi koľajami je 4 200 mm, technológia výstavby hĺbením (anglicky cut and cover).

Konštrukcia tunela je riešená ako združený priechodný prierez s obojstrannými únikovými chodníkmi, bezpečnostným priestorom šírky 0,5 m na oboch stranách a s poistným priestorom šírky 300 mm.

Priečny rez tunelom Paludza
Priečny rez tunelom Paludza | Zdroj: REMING CONSULT

Nosnú konštrukciu tunelovej rúry tvoria monolitické železobetónové podzemné steny, monolitická železobetónová stropná klenutá doska a monolitická železobetónová dolná (základová) doska. Základová doska je zazubená do podzemných stien. Tento detail zvyšuje pevnostné prepojenie a odolnosť proti priesakom vody.

Postup výstavby možno zhrnúť do nasledujúcich etáp:

  • príprava povrchu – odstránenie humusovej vrstvy v hrúbke približne 0,2 m,
  • zemné práce – výkop stavebnej jamy na predpísanú úroveň,
  • vodiace stienky – výkop rýh, osadenie jednostranného debnenia, betonáž vodiacich stienok a spätný zásyp,
  • podzemné steny – odstránenie zásypu, hĺbenie a paženie rýh pre lamely, betonáž podzemných stien,
  • príprava na zastropenie – začistenie stien, demontáž vodiacich stienok, hĺbenie jamy do –3,0 m pod hlavou stien,
  • zhotovenie stropnej dosky – montáž pojazdného debnenia a betonáž stropu tunela,
  • drenáž a izolácia – výkop pre postrannú drenáž, demolácia vodiacich stienok, inštalácia hydroizolácie a ochrannej štrkovej vrstvy, postupné hĺbenie pod zastropením,
  • príprava na základovú dosku – frézovanie drážky a stien, dohĺbenie a začistenie dna, zhotovenie drenážneho systému,
  • základová doska a spätný zásyp – betonáž základovej dosky, úprava drenážnej vrstvy klenby, spätný zásyp a zahumusovanie.

Projekt v príprave – modernizácia úseku železničnej trate Krompachy – Kysak

V súčasnosti bola pre 2. etapu uvedenej stavby, ktorou je ucelená časť 04 Malá Lodina – Margecany, spracovaná a ukončená projektová fáza pre stavebný zámer. Túto stavbu zaradilo Ministerstvo dopravy SR medzi strategické investície.

Jednou z technicky najnáročnejších častí modernizácie úseku je riešenie tunelových objektov v oblasti Ružínskeho a Bujanovského tunela. Návrh zahŕňa rekonštrukciu existujúcich tunelových rúr, výstavbu novej druhej rúry Bujanovského tunela, úpravu portálov, vybudovanie priečnych prepojení a súvisiaci geotechnický monitoring.

Ružínsky tunel

Existujúci tunel je dvojkoľajný s dĺžkou približne 130 m a s maximálnou výškou nadložia 21 m. Po modernizácii bude prestavaný na jednokoľajný tunel s dĺžkou 126 m a priechodným prierezom TPP 3.0. Rekonštrukcia sa uskutoční až po uvedení novej druhej tunelovej rúry Bujanovského tunela do prevádzky. Súčasťou riešenia budú obojstranné postranné chodníky slúžiace ako únikové cesty, bezpečnostný priestor a nové odvodnenie horninového prostredia. Východný portál bude vzhľadom na nové smerové vedenie trate nahradený novou konštrukciou, zatiaľ čo západný portál bude sanovaný pri zachovaní existujúceho kamenného charakteru.

Bujanovský tunel

Významnou súčasťou projektu je rekonštrukcia existujúceho Bujanovského tunela, ktorý má dĺžku 3 410 m a maximálnu výšku nadložia približne 340 m. Rekonštrukcia je navrhnutá s novým sekundárnym ostením a dáždnikovou hydroizoláciou.

Bujanovský tunel, situácia
Bujanovský tunel, situácia | Zdroj: REMING CONSULT

Postupne sa odstráni existujúce ochranné murivo a asfaltová izolácia, ostenie sa zabezpečí novými vrstvami primárneho zaistenia, zrealizuje sa nový drenážny systém a hydroizolácia a následne nové sekundárne ostenie. Cieľom je najmä dlhodobé obmedzenie prieniku vody a tvorby ľadu v tuneli. Aj existujúci Bujanovský tunel bude po rekonštrukcii jednokoľajný a zostane zachovaný v pôvodnej dĺžke.

Po modernizácii stratí svoju funkciu aj pôvodná vetracia šachta Bujanovského tunela s výškou približne 100,6 m. Keďže sa po rekonštrukcii počíta s prirodzeným pozdĺžnym vetraním oboch tunelových rúr, šachta sa po odstránení technológie uzatvorí a vyplní ľahčeným betónom.

Bujanovský tunel, priečny rez, 1. tunelová rúra
Bujanovský tunel, priečny rez, 1. tunelová rúra | Zdroj: REMING CONSULT

Najvýznamnejším novým objektom je druhá tunelová rúra Bujanovského tunela s navrhovanou dĺžkou 3 923,75 m. Pôjde o nový jednokoľajný tunel vedený masívom Bujanovských vrchov. Na základe doterajších geologických poznatkov sa prednostne počíta s cyklickou metódou razenia podľa zásad pozorovacej metódy, pričom alternatívne možno použiť kontinuálnu metódu (TBM).

Plocha výrubu pri cyklickom razení je približne 80,8 m² a profil tunela je navrhnutý na priechodný prierez TPP 3.0. Aerodynamické posúdenie potvrdzuje vhodnosť prierezu aj pre rýchlosti výrazne vyššie, než sú plánované prevádzkové rýchlosti v danom úseku.

Bujanovský tunel, priečny rez, 2. tunelová rúra
Bujanovský tunel, priečny rez, 2. tunelová rúra | Zdroj: REMING CONSULT

Nová tunelová rúra bude mať dvojvrstvové ostenie pozostávajúce z primárneho a sekundárneho ostenia s medziľahlou hydroizoláciou. Predpokladá sa razenie z východného aj zo západného portálu, pričom pri západnom portáli sa počíta s medzidepóniou na triedenie a ďalšie spracovanie vyrúbaného materiálu. Oba portály budú riešené ako kotvené etážové odkopy so železobetónovým obkladom.

Priečne prepojenia

Z hľadiska bezpečnosti budú obe tunelové rúry prepojené ôsmimi priečnymi prepojeniami, rozmiestnenými vo vzdialenosti maximálne 500 m. Tie vytvoria chránené únikové cesty a zároveň poskytnú priestory pre časť technologických zariadení tunela. Ich dĺžka bude približne 25 až 32 m.

Geotechnický monitoring

Neoddeliteľnou súčasťou výstavby bude geotechnický monitoring. Pri razení bude nepretržitý geologický dozor. Bude prebiehať dokumentovanie horninového masívu, meranie deformácií výrubu a povrchu, sledovanie síl v kotvách, horninových tlakov, napätí v konštrukciách a vodného režimu. Výsledky monitoringu sa budú priebežne vyhodnocovať a využívať na overovanie a prípadné prispôsobovanie technológie razenia skutočným geotechnickým podmienkam.

Prieskumná štôlňa

Na podrobnejšie overenie horninového prostredia sa uvažuje aj o možnosti realizácie prieskumnej štôlne v celej dĺžke budúcej druhej tunelovej rúry, teda približne 3,9 km. Razená by bola zo západného portálu a umožnila by detailne preveriť geologické a geotechnické podmienky ešte pred výstavbou definitívneho profilu tunela.

Projekt v príprave – modernizácia úseku železničnej trate Liptovský Mikuláš – Poprad

Súčasťou stavby Modernizácia trate ŽSR Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry (mimo) sú aj úseky:
2. etapa, ŽST Štrba,
3. etapa, Važec – ŽST Východná,
4. etapa, Východná – Liptovský Hrádok.

V rokoch 2012 a 2013 bola na tieto úseky spracovaná projektová dokumentácia v stupni realizačnej dokumentácie. Vzhľadom na to, že 1. etapa, teda úsek od Popradu po Lučivnú, sa už zmodernizoval a 5. etapa je tesne pred spustením do realizácie, je potrebné, aby Železnice SR rozhodli o aktualizácii týchto stredových etáp.

Z dôvodu vtedajších požiadaviek na dosiahnutie traťovej rýchlosti 160 km/h je v etapách 2 až 4 naprojektovaných spolu 6 železničných tunelov:
2. etapa: Hencnava (1 067 m), Štrba (2 840 m), Kolombiarok (1 215 m),
3. etapa: Dúbrava (1 372 m), Zámčisko (155 m),
4. etapa: Červený Kút (4 866 m).

Všetky tunely okrem Červeného Kúta sú navrhnuté na razenie pomocou trhavín (NRTM). Tunel Červený Kút je navrhnutý pre nasadenie plnomechanizovaného raziaceho štítu, tzv. TBM. Z hľadiska počtu rúr, tunely Kolombiarok, Hencnava, Dúbrava a Zámčisko sú navrhnuté ako jednorúrové dvojkoľajné.

Vzhľadom na dĺžku, ktorá si vyžaduje riešiť bezpečnosť iným spôsobom, sú tunely Štrba a Červený Kút navrhnuté ako dvojrúrové jednokoľajné tunely. Každý z tunelov má únikové cesty riešené špecificky – či už priečnymi prepojeniami v dvojrúrových tuneloch, horizontálnymi únikovými štôlňami, resp. v prípade tunela Hencnava únikovou šachtou z povrchu.

Kolombiarok, východný portál
Kolombiarok, východný portál | Zdroj: REMING CONSULT

Základným bezpečnostným prvkom pre prípadné zásahy záchranných zložiek je vybavenie všetkých tunelov pevnou jazdnou dráhou.

Príprava modernizácie uvedených etáp sa zastavila v roku 2013. Územné rozhodnutie bolo vydané, realizačná dokumentácia bola pripravená a rozbiehali sa práce na majetkovoprávnom vysporiadaní a inžinierskej činnosti pre stavebné povolenie. Boli spracované geometrické plány a výkupové elaboráty, no nezačalo sa s vysporiadaním nehnuteľností.

Zároveň bola pozastavená inžinierska činnosť pre získavanie stavebných povolení. Pri Kráľovej Lehote sa pozastavil aj hydrologický prieskum potrebný na výstavbu náhradných zdrojov vody, ktoré mali byť dotknuté výstavbou novej trate.
Rozhodnutím kompetentných sa začalo skúmať, či sa vyprojektovaná trať s tunelmi nedá postaviť lacnejšie bez tunelov.

Úniková šachta, tunel Hencnava
Úniková šachta, tunel Hencnava | Zdroj: REMING CONSULT

Železnice SR zadali nové spracovanie EIA posúdenia, hoci pôvodné „tunelové“ riešenie malo platné kladné záverečné stanovisko. Po viac ako 10 rokoch stagnácie sa na základe nového stanoviska EIA rozhodlo, že tunelové riešenie je pre životné prostredie to správne. Dnes sa nachádzame vo fáze, keď by sa viac ako 10 rokov staré projekty mali zaktualizovať na súčasné požiadavky, či už v rámci technických noriem, smerníc, postupov, alebo nových technológií a nových podmienok v území.

Záver

Nebolo by správne, keby sme na záver nespomenuli spoločnosti, ktoré s nami spolupracovali na projektovaní tunelov. Nemôžeme uviesť všetky, ale medzi rozhodujúce patrili Basler & Hofmann Slovakia, SUDOP Praha, Geoconsult či Tarrosi.

Tunelárska rodina na Slovensku je malá, všetci sa poznáme a spolupracujeme, aby sme ukázali, že tunelové stavby na železniciach či diaľniciach boli vždy súčasťou moderného európskeho dopravného priestoru.

Teraz už záleží len na vedení našej krajiny, či vytvorí podmienky, aby sa mohlo kontinuálne projektovať a stavať a aby Slovensko nezaostalo za rozvojom európskej železničnej infraštruktúry.

Text: Ing. Ján Kušnír, výrobný riaditeľ pre realizáciu stavieb, REMING CONSULT, a. s.
Foto: REMING CONSULT, a. s.

Paludza, západný portál
Priečny rez tunelom Paludza
Bujanovský tunel, situácia
Bujanovský tunel, priečny rez, 1. tunelová rúra
Bujanovský tunel, priečny rez, 2. tunelová rúra
Kolombiarok, východný portál
Úniková šachta, tunel Hencnava

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 5/26.