Galéria(6)

Integrovaná železničná doprava a jej význam v dopravnej obsluhe

Integrovaná doprava (resp. integrovaný dopravný systém) je dnes už bežným pojmom v mnohých európskych krajinách. Ide o systém, ktorý v rámci dopravnej obsluhy určitého územia zahŕňa viac druhov dopravy (mestská hromadná doprava, železničná doprava, prímestské a regionálne autobusové linky) s jednotnými tarifnými a prepravnými podmienkami pre rôznych dopravcov a typy vozidiel s koordinovanými cestovnými poriadkami.

V druhej polovici 20. storočia fungovali jednotlivé druhy verejnej dopravy prakticky oddelene a vo väčšine prípadov aj úplne nezávisle od seba (nekoordinované cestovné poriadky, roztrieštené komerčné záujmy dopravcov, odlišné tarifné a prepravné podmienky, a to aj v rámci jedného druhu dopravy zabezpečovaného rôznymi dopravcami).

Organizácia dopravnej obsluhy prebiehala v podstate len na celoštátnych a regionálnych železničných tratiach alebo na úrovni miest v rámci jednotlivých systémov mestskej hromadnej dopravy, kde bola mobilita v rámci miest zabezpečovaná rôznymi dopravnými prostriedkami (napr. metrom, električkami, trolejbusmi alebo mestskými autobusmi).

Cestovanie z prímestských oblastí alebo dochádzanie z regiónov do veľkých miest bolo v podmienkach oddelených systémov hromadnej dopravy pre cestujúcich komplikované a nespoľahlivé, a preto aj neatraktívne. V spojení s rýchlym rozvojom motorizácie to navyše viedlo k výraznému nárastu individuálnej automobilovej dopravy (ďalej len IAD) a postupom času k preťaženiu cestnej infraštruktúry vo veľkých mestách.

Hromadná doprava v takomto prípade neplní úlohu kvalitnej alternatívy k IAD a je často nehospodárna. Jej konkurencieschopnosť proti IAD sa tak ďalej znižuje, čo vedie k rastu stratovosti verejnej hromadnej dopravy a vzniká začarovaný kruh.

Zdroj: Albtal-Verkehrs-Gesellschaft (AVG)

Vznik integrovaných dopravných systémov

Predovšetkým v Nemecku sa v 60. rokoch 20. storočia zaoberali otázkou, ako zvýšiť atraktívnosť hromadnej dopravy. Prvý integrovaný dopravný systém (ďalej len IDS) v pravom slova zmysle bol založený v roku 1965 v Hamburgu.

V 70. rokoch nasledovali integrované dopravné systémy v Mníchove a Stuttgarte. Vo všeobecnosti to vo všetkých prípadoch viedlo k posilneniu úlohy hromadnej dopravy, k nárastu počtu cestujúcich a tržieb, ako aj k zmene podielu dopravných výkonov v prospech verejnej hromadnej dopravy znížením individuálnej automobilovej dopravy.

V Českej republike, ktorej príkladu sa budeme venovať v tomto článku, sa vývoj integrovaných dopravných systémov začal až v 90. rokoch 20. storočia (napr. Pražská integrovaná doprava). Vlnu regionálnych integrácií odštartoval predovšetkým vznik regiónov v roku 2000, ktoré prevzali zodpovednosť za dopravné spojenie a objednávanie verejnej dopravy v svojich oblastiach.

Väčšina českých krajov postupne založila vlastné IDS (napr. v roku 2004 vznikol Integrovaný dopravný systém Juhomoravského kraja IDS JMK, ktorý sa stal vzorom plošnej krajovej integrácie). Po viac ako tridsaťročnom vývoji integrovaných dopravných systémov je v súčasnosti územie Českej republiky úplne pokryté krajskými systémami IDS.

Tieto systémy sa však nachádzajú na rôznych úrovniach integrácie a v niektorých prípadoch je sporné, či takto označovaný integrovaný systém má skutočne charakter IDS.

Zdroj: Pražská integrovaná doprava

Hlavné znaky a princípy IDS

Integrovaný dopravný systém, ktorý spája všetky druhy mestskej a regio-
nálnej dopravy do jedného celku, má predovšetkým tieto základné charakteristiky: jeden lístok, jedna tarifa, jeden cestovný poriadok, jedna sieť. Kľúčovými princípmi sú:

  • založenie systému na rýchlej nosnej koľajovej doprave (železnica, metro, prípadne električky), ktorú dopĺňajú nadväzujúce autobusy;
  • jednotná prestupná tarifa s rozdelením územia na pásma alebo zóny, pričom cestujúci využívajú jeden cestovný lístok na všetky druhy dopravných prostriedkov bez ohľadu na dopravcu;
  • koordinované cestovné poriadky so zabezpečením prestupných spojení, nadväzností a prekrývaní s cieľom eliminovať súbehy liniek;
  • v neposlednom rade spoločný informačný systém, marketing a vizuálna podoba, aby sa cestujúcim čo najviac zjednodušila orientácia v systéme.

Cieľom je maximalizovať výhody a minimalizovať nevýhody jednotlivých druhov dopravy, zvýšiť atraktívnosť verejnej dopravy pre cestujúcich a zároveň efektívnosť pre objednávateľa. Na dosiahnutie tohto cieľa je zároveň nevyhnutné realizovať nasledujúce integračné opatrenia:

  • dopravno-prevádzkové: priestorová a časová integrácia prostredníctvom úpravy trasovania liniek a cestovných poriadkov (koncentrácia ponuky, obmedzenie prekrývania liniek, koordinácia cestovných poriadkov);
    stavebné: prestupné body, spoločné využívanie zastávok, prepojenie s individuálnou dopravou prostredníctvom ponuky parkovísk na prestup, budovaných najmä v prestupných uzloch na okraji miest alebo v blízkosti hlavných železničných tratí;
  • technické: spoločné využívanie tratí (napr. vlakoelektričky a ďalšie viacsystémové vozidlá) a zariadení, napr. odbavovacieho systému, preferenčných opatrení a informačných systémov;
  • organizačné: zriadenie samostatného koordinátora, jednotné tarifné a prepravné podmienky, spoločný marketing.

Výsledkom integrácie je, že všetci obyvatelia mesta aj všetci obyvatelia regiónu môžu využívať všetky integrované druhy verejnej dopravy. Obyvatelia regiónu napríklad pri ceste do mesta neplatia dvakrát za mestský úsek a obyvatelia mesta môžu cestovať aj vlakmi a prímestskými linkami na území mesta. A práve železničná doprava je nevyhnutnou súčasťou takéhoto systému.

Zdroj: Plzenský kraj

Nová éra hromadnej koľajovej dopravy sa začala v Nemecku

Napríklad v Nemecku posunuli v 90. rokoch integráciu železničnej dopravy na dovtedy úplne novú úroveň. V roku 1992 bola v Karlsruhe a jeho okolí uvedená do prevádzky prvá vlakoelektričková linka na svete, ktorá plne využila železničnú trať napojenú na mestskú električkovú sieť.

Tým sa začala nová éra hromadnej koľajovej dopravy a vyvrcholil niekoľkoročný vývoj stavebnej a technickej integrácie s cieľom prepojiť dva oddelené koľajové systémy (sieť pre električky a železnicu) do jedného dopravného systému so špeciálnymi dvojsystémovými vozidlami, ktoré sú v meste prevádzkované ako bežné električky a po opustení mesta pokračujú po klasických železničných tratiach do okolitých obcí a miest.

Ponuka nového priameho spojenia z regiónu až do pešej zóny v centre Karlsruhe prilákala obrovské množstvo nových cestujúcich; napríklad na pilotnom úseku s prevádzkou dvojsystémových vlakoelektričiek Karlsruhe – Bretten došlo za jeden rok k štvor- až päťnásobnému nárastu dopytu, na niektorých tratiach dokonca zaznamenali nárast až o 1 000 %. Takýto raketový štart vtedy prekonal aj tie najoptimistickejšie prognózy.

Úspech spočíva predovšetkým v niekoľkých faktoroch. Vďaka odstráneniu prestupov môžu cestujúci využívať pohodlné a časté spojenia z okolitých miest priamo do obchodných zón a historického centra bez nutnosti prestupovať na hlavnej stanici z vlaku na električku. To prináša aj významnú úsporu času. Len na spomínanej prvej linke do Brettenu ušetrili dochádzajúci vďaka priamemu spojeniu v priemere 15 minút z každej cesty.

Ďalšími faktormi sú zavedenie taktového cestovného poriadku, vybudovanie nových zastávok (čas stratený zastavovaním sa kompenzuje rýchlym rozjazdom a brzdením vozidla) a zavedenie jednotnej a cenovo výhodnej sieťovej tarify. V Karlsruhe sa celý tento systém označuje ako Stadtbahn a linky sú označené písmenom S, podobne ako systémy S-Bahn v iných mestách. Pre podobný systém vlakoelektričiek sa ujal názov Karlsruher Modell (tzv. karlsruheský model), ktorý sa stal inšpiráciou a vzorom pre ďalšie mestá v Nemecku, Rakúsku, vo Francúzsku či v Holandsku a na podobnom systéme sú založené aj projekty v Českej republike a na Slovensku.

Zdroj: Integrovaný dopravný systém Juhomoravského kraja

Príklad najväčšieho IDS v Českej republike

V Pražskej integrovanej doprave (ďalej len PID) – najväčšom integrovanom dopravnom systéme v Českej republike – zohrávajú železnice úlohu nosného systému, ktorý zabezpečuje rýchle, kapacitné a pohodlné spojenie v Prahe aj v celom regióne. Ak ich porovnáme s autobusmi, najmä v prípade prímestských ciest, ktoré sú v špičkách ovplyvňované silne zaťaženou cestnou infraštruktúrou na vstupe do Prahy, ide o spoľahlivejší spôsob cestovania.

Prvé kroky k začleneniu železnice do pražskej verejnej dopravy sa uskutočnili v roku 1992. Medzi prvé významné míľniky integrácie železnice do PID patrilo rozšírenie integrovaného systému na všetky železničné zastávky a stanice na území metropoly v roku 1994.

Následne sa v roku 1996 do PID zahrnuli všetky železničné stanice a zastávky v okruhu 20 kilometrov od hraníc Prahy vrátane zavedenia prestupnej časovej a pásmovej tarify. S postupným rozširovaním systému PID do Stredočeského kraja prebiehal aj vývoj v oblasti integrácie železničných tratí. K dokončeniu integrácie železničnej dopravy na území celého Stredočeského kraja došlo v úzkej spolupráci koordinátorov pražského (ROPID) a stredočeského systému (IDSK) v októbri 2018.

V súčasnosti sú do systému PID na území Prahy a Stredočeského kraja (vrátane cezhraničných spojení so susednými krajmi) integrované osobné, rýchlikové a vybrané expresné vlaky označované ako linky S a R, na ktorých možno okrem taríf dopravcu využívať aj cestovné lístky PID.

Celkovo je do systému zahrnutých 591 železničných staníc a zastávok a 1 360 vlakových súprav, ktoré v pracovné dni premávajú na území Prahy (oba údaje za rok 2024). S výnimkou rokov 2020 a 2021, ktoré boli ovplyvnené pandémiou COVIDu-19, počet cestujúcich vo vlakoch PID na území Prahy neustále rastie. V roku 2025 opäť prekonal historické maximum, keď vlaky PID prepravili na území Prahy každý pracovný deň v priemere 179-tisíc cestujúcich.

Medzi najvyťaženejšie trasy patrí Praha – Úvaly a ďalej do Českého Brodu a Kolína (trasa č. 011) a Praha – Říčany a ďalej do Benešova u Prahy (trasa č. 221), kde vlaky denne prepravia viac ako 40-tisíc cestujúcich. Ďalej sú to trate smerom do Lysé nad Labem (trasa č. 231), Berouna (trasa č. 171) a Kralup nad Vltavou (trasa č. 091). Vo všetkých týchto prípadoch ide o dvojkoľajné, elektrifikované a s výnimkou trate smerom do Lysé nad Labem aj koridorové trate. Linky na týchto piatich tratiach spolu prepravia na území hlavného mesta Prahy v priemernom pracovnom dni až 87 % z celkového počtu cestujúcich.

Počet cestujúcich prepravených vlakmi PID mierne rastie aj na území Stredočeského kraja. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že za týmto rastom stojí širšia ponuka spojov a vyšší komfort vďaka moderným vozidlám s väčšou kapacitou. Zároveň rastie záujem o integrované cestovné lístky PID vo vlakoch. Z každoročného prieskumu skladby cestovných dokladov vyplýva, že takmer tri štvrtiny cestujúcich využívajú v Prahe v pracovných dňoch cestovné lístky PID.

Obmedzenia

Veľký potenciál vlakov nielen v rámci PID však stále naráža na obmedzenia vyplývajúce z nízkej flexibility celého systému železničnej dopravy, najmä v súvislosti s veľmi pomalou výstavbou infraštruktúry a obnovou vozového parku v porovnaní s rýchlym rozvojom územia.

Hroziace preťaženie kapacity niektorých tratí na území Stredočeského kraja a predovšetkým v rámci pražského uzla už takmer znemožňuje ďalšie posilňovanie prevádzky. Veľkou výzvou pre dopravcu je potom obnova a doplnenie vozového parku. V súčasnosti je zásadným problémom na najvyťaženejších linkách nedostatok dostupných elektrických dvojpodlažných jednotiek radu 471 CityElefant.

Nedodržiavanie požiadaviek na prevádzkový cyklus zo strany dopravcu je ovplyvnené kombináciou viacerých faktorov. Ide najmä o nižšiu spoľahlivosť vozidiel (vzhľadom na ich vek), prebiehajúcu modernizáciu, dodatočné vybavenie vozidiel mobilnými jednotkami európskeho železničného zabezpečovacieho systému ETCS a z prevádzkového hľadiska aj o mimoriadne udalosti (vyradenie jednotiek z prevádzky v dôsledku nehôd).

V krátkodobom horizonte je snaha riešiť problémy s kapacitou, ktoré vznikajú predovšetkým počas rannej dopravnej špičky, na úrovni vozového parku. V tomto smere sa očakáva veľká zmena s nákupom nových kapacitných dvojpodlažných elektrických jednotiek s označením EMU400 (EMU = elektrická viacnásobná jednotka s kapacitou približne 400 cestujúcich), ktoré postupne nahradia staršie jednotky a zvýšia kapacity vlakov na tratiach, kde už dnes dopyt prevyšuje ponuku, alebo tam, kde sa po dokončení modernizácie infraštruktúry očakáva nárast počtu cestujúcich.

Z hľadiska významných infraštruktúrnych projektov dôjde k veľkej zmene v rámci systému PID po dokončení už veľmi dlho očakávaného spojenia Praha – Letisko Václava Havla/Kladno. Na tejto trase sa takisto predpokladá nasadenie vyššie spomenutých jednotiek EMU400.

Ďalšie príklady IDS

Integrovanú železničnú dopravu možno v Českej republike nájsť aj v iných krajoch. Dobrým príkladom je napríklad Plzenský kraj so svojím systémom IDPK, kde plne integrovaná železničná doprava (všetky osobné vlaky a rýchliky vrátane vlakov kategórie R, IC a EC) zaznamenáva v posledných rokoch veľký rozvoj, a to predovšetkým vďaka rozsiahlej obnove vozového parku (moderné bezbariérové vozidlá v jednotnom dizajne) a značnej modernizácii infraštruktúry (napr. komplexná modernizácia železničného uzla Plzeň, uvedenie Ejpovického tunela do prevádzky).

Za zmienku stojí aj Juhomoravský kraj s úspešným integrovaným systémom IDS JMK, kde sú železnice takisto plne začlenené do systému. Aj tu prebieha postupná obnova vozového parku a nahrádzanie starších súprav (rušeň s vozňami klasickej konštrukcie) modernými bezbariérovými jednotkami.

Na najvyťaženejších linkách sa napríklad od roku 2022 nasadzujú elektrické jednotky s názvom Moravia od výrobcu Škoda Transportation (vychádzajúce z jednotky RegioPanter), ktoré zabezpečujú približne 45 % výkonov na spojoch objednaných Juhomoravským krajom a ktoré Juhomoravský kraj nadobudol do svojho vlastníctva pomocou fondov EÚ. Juhomoravský kraj sa tak stal prvým krajom v Českej republike, ktorý vlastní vlaky.

Záver

Na záver možno konštatovať, že zapojenie železničnej dopravy do integrovaných dopravných systémov zvyšuje atraktívnosť verejnej dopravy pre cestujúcich, prispieva k odľahčeniu miest od individuálnej automobilovej dopravy a prináša rozvoj regiónov.

Zdroje
1. https://pid.cz/
2. https://www.avg.info
3. https://www.kvv.de
4. Plán dopravní obslužnosti území hlavního města Prahy na období 2026 až 2030
5. https://seznam.cd.cz/zeleznicar/
6. https://www.plzen.cz/
7. https://www.idsjmk.cz/

Text: Ing. Martin Albert, VALBEK

02

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 5/26.