interiérový dizajn

„Je to taký teplý moderný funkcionalizmus,“ odpovedá architekt Pavel Kosnáč na otázku, ako by charakterizoval vlastný rodinný dom na bratislavských Kramároch. Inými slovami – čisté línie, horizontálne komponovaná tvarová skladba, citlivé osadenie do svahovitého terénu, zrozumiteľná prevádzka vyplývajúca z logiky hmôt, použitie tradičných prírodných materiálov a výrazná prítomnosť úzkeho dialógu s prírodou. To všetko vytvára z tohto rodinného domu kultivovaný typ mestskej vily, ktorá nechce byť iba vyblýskaným príkladom v trendových časopisoch, ale chce najmä esteticky slúžiť svojim užívateľom.

Umývadlo Palomba Collection by Laufen v tvare misy vyznamenané ocenením „red dot“ za kvalitný a výnimočný dizajn.

Not for food je moderný koncept kuchyne zaujímavého dizajnu, v ktorom autor, taliansky dizajnér Enzo Eusebi z Nothing Studia, rozšíril klasické ponímanie kuchyne o funkciu domácej kancelárie a zábavného centra. Kuchyňa bola predstavená na minuloročnom dizajnérskom veľtrhu v Miláne, kde vzbudila veľký záujem. Odvtedy putuje po rôznych svetových výstavách a onedlho by sa mala predstaviť aj slovenskej odbornej verejnosti. Túto kuchyňu však Eusebi nenavrhoval pre sériovú výrobu, je to skôr pokus naznačiť smer vývoja v dizajne kuchýň, ktorý bol aj hlavnou témou milánskeho veľtrhu.

Benátky sa v minulosti vyznačovali exkluzívnou a zároveň luxusnou výrobou a termín benátsky je dodnes synonymom krásy a okázalosti. Štuka pôvodne slúžila na zakrytie nedostatkov hrubej stavby a na vytváranie dekoratívnych efektov. Neskôr predstavovala zaujímavé riešenie povrchovej úpravy kovových štruktúr, ktoré si tak zachovali príťažlivý a vierohodný výraz tradičnej architektúry. Dnes nachádzame štuku v historických budovách ako dekoráciu vstupných hál, schodiskových priestorov, ale aj ako povrchovú úpravu exteriéru či interiéru súčasných budov.

Pri Karloveskom ramene v Bratislave vznikol zaujímavý obytný súbor. Dva terasové domy komplexu Karloveské rameno sa zvažujú k Dunaju a poskytnú svojim obyvateľom komfort, ktorý nie je len výsledkom prírodného okolia v kontakte s ramenom Dunaja, ale aj citlivého architektonického konceptu a do detailu prepracovaného návrhu. Komfort bývania „v objatí ramena“ však nebol jedinou prioritou – s obytným súborom sa riešila aj protipovodňová ochrana tejto časti brehu a pešia promenáda s cyklistickým chodníkom.

Ako Izraelčan vyštudovaný vo Švajčiarsku a žijúci v Paríži je presvedčeným kozmopolitom a s rovnakým odmietaním akýchkoľvek bariér pozerá aj na dizajn. Verí, že o desať rokov si budeme môcť v Paríži stiahnuť údaje napríklad ku konkrétnemu japonskému dizajnérskemu výrobku a nechať si ho presne vyrobiť priamo namieste. Dizajnérska práca bude čoraz virtuálnejšia, a preto sa podľa neho budeme musieť snažiť byť čo najskutočnejší, aby sme nestratili svoju identitu. Tento charizmatický človek stratou identity v nijakom prípade netrpí. Stretnutie s Arikom Levym, jedným z najúspešnejších súčasných dizajnérov Európy, bolo naozaj zážitkom.

Dňa 6. marca začína na nitrianskom výstavisku Agrokomplex 17. ročník veľtrhu Nábytok a bývanie 2007, ktorý potrvá do 11. marca. Nábytok a bývanie je najväčším veľtrhom v oblasti bývania a zariadenia interiérov. Minulý rok sa ho zúčastnilo 481 firiem, ktoré sa prezentovali na ploche 23 600 m2.

V prípade prirodzeného, denného svetla sme jeho veľkorysosť uznali mnohokrát – Slnko sa v histórii ľudstva často ocitá v pozícii uctievaného božstva. Ale ak ide o zdroj človekom vytvoreného svetla, často je jeho hodnota obmedzená len na užitočnosť alebo pôvab. Dizajnéri si toto obmedzujúce chápanie uvedomujú a snažia sa vo svojich návrhoch pracovať s niečím viac než len pôvabným naplnením základných funkčných predpokladov osvetlenia. V návrhoch lampy reagujú na jej metafyzický zmysel i na poetiku jej bytia. Súčasné lampy sú dokonale inžiniersky prepracované a technologicky zodpovedajú náročným užívateľským kritériám. Ukrývajú však aj príbehy a myšlienky, ktorých odhalenie znamená dobrodružstvo za hranicami bežného vnímania dizajnu.

Keď viedenský puristický architekt Adolf Loos na začiatku dvadsiateho storočia napísal (čiastočne v afekte) jednu z najznámejších esejí novodobej histórie architektúry, mnohokrát citovaný text Ornament a zločin, netušil, aký radikálny účinok to časom prinesie. Hoci v článku reagoval na lokálny problém charakterizujúci len dané obdobie, z jeho téz sa postupne vyvinuli závery s celosvetovým a dlhodobým dosahom. Často perverzné narábanie s Loosovým kultúrnym odkazom dostalo ornament do situácie, v akej sa ocitá dnes: je vyprchaný aj perlivý zároveň.

Industrializácia vonkajšej i vnútornej výstavby interiérového dizajnu postupuje do čoraz zložitejších polôh. Rafinovane sa využívajú priemyselné materiály, technológie a podoby. Výsledkom je prevaha strojom vytvorených či upravených vecí v našom životnom prostredí, ktoré z neho postupne vytláčajú prírodný rozmer. Dizajnéri si uvedomujú, že tento rozkol umelého a prirodzeného je jedným z problémov súčasnej priemyselnej krízy. Preto čoraz častejšie narábajú so stratégiami známymi z prírody. Využívajú jej náhodnú jedinečnosť, nepresnosť a neukončenosť foriem aj časovú nestálosť jej vývoja.

V Manhattane nedávno dokončili projekt Domu pri Gramer Park. Developerom projektu je legendárny Ian Schrager, ktorý v osemdesiatych rokoch vytvoril ideu hotela butikového typu. V New Yorku mu ju pomáhal realizovať francúzsky dizajnér Philippe Starck. Teraz konkretizuje podnikateľovu myšlienku nového typu bývania, kondomíniového typu, ktorá sa zakladá na nevýtvarných momentoch (najmä službách), britský architekt a dizajnér strednej generácie John Pawson. Tento dom je však ako jedna z Pawsonových najrozsiahlejších realizácií (porovnateľná s kláštorom Panny Márie v Novom Dvore v Česku spred dvoch rokov) dôležitý aj z výtvarného hľadiska. Pawson často buduje pointy tesne pri hranici vnímania, obľubuje nezvyčajné odtiene bielej a s iróniou jemu vlastnou tvrdí, že „na stenách tohto domu sa bieloba mimoriadne vydarila“.

Označením avantgarda chápeme niečo, čo vo svojich víziách predbieha dobu, aby v dosiaľ nevídaných podobách definovalo smerovanie do budúcnosti. Španielsky nezávislý producent ArtQuitect, povestný svojou pionierskou prácou v oblasti kúpeľňovej kultúry, dal avantgarde novú a veľmi príťažlivú podobu.

Priemyselný a skladový areál bývalých bratislavských mliekarní sa za tri roky zmenil na nepoznanie. Na území na Trenčianskej ulici v Ružovej doline, kde už dlhší čas boli len sklady, sa dokončil ojedinelý bytový komplex Rozadol. Tvorí ho päť 6-podlažných budov so zelenými strechami, tri 8-podlažné bytové domy a 24-poschodová polyfunkčná budova s bazénom na streche, ktorá patrí medzi najvyššie obytné budovy na Slovensku. Na ploche 22 300 štvorcových metrov tak na bratislavskom realitnom trhu vzniklo 260 bytov s vysokým štandardom, ktorý odzrkadľuje najnovšie trendy bývania v nízkoenergetických domoch vo vyspelých krajinách Európy.

Brány medzinárodnej výstavy nábytku v Kolíne nad Rýnom sa už čoskoro otvoria. Od 15. januára 2007 sa tu počas jedného týždňa sústredí medzinárodná scéna interiérového dizajnu. Hlavné podujatie veľtrhu, imm cologne, premení so svojimi 1400 vystavovateľmi a viac ako 150 expozíciami svetových dizajnérov a výrobcov toto mesto na Mekku medzinárodného dizajnu. V rámci sprievodného podujatia veľtrhu s názvom Ideálne domy cologne 2007 predstaví tento rok svoje vízie britská architektka Zaha Hadid a japonský dizajnér Naoto Fukasawa.

Zeleň sa vracia na Dlhé diely. A s ňou aj dobrá architektúra. Bratislavská sídlisková štvrť už dávno zabudla na lány krčiacich sa vinohradov a šumiace lesy, ktoré sa tu kedysi rozprestierali. Dnes skôr pripomína porozhadzovanú detskú stavebnicu. Takmer každý štvorcový meter sa prehýba pod ťarchou panelov či murovacích prvkov. Nový bytový súbor v samom centre Dlhých dielov má ambície priniesť do tohto prostredia vľúdnejší náboj.