energie

Zmeny európskeho staviteľstva prebiehajú už niekoľko rokov pod tlakom na znižovanie spotreby energie v budovách. Implementácia smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov má vplyv nielen na vlastnú energetickú hospodárnosť budov, ale aj na kvalitu vnútorného prostredia. Odporúčanie komisie EÚ č. 2016/1318 z 29. júla 2016 o pokynoch na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie (nZEB) upozorňuje práve na problematiku zhoršenia kvality vnútorného prostredia v súvislosti so sprísňovaním požiadaviek na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť, aby boli do roku 2020 všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Pre okoloidúcich nie je skupina 32 rodinných domov v švajčiarskom Muri ničím výnimočná. Kto sa však o tento projekt začne aspoň trošku zaujímať, skoro zistí, že 32 majiteľov tamojších rodinných domov ich vykuruje osobitým zdrojom energie – odpadovou vodou. Umožňuje to pár stovák metrov vzdialená čistiareň.

Príspevok je zameraný na analýzu ekonomickej efektívnosti využívania energie vetra v energetickom hospodárstve budov. Obnoviteľné zdroje energie sú síce lacné – z hľadiska získavania primárnej energie –, na druhej strane sú náročné na technické zabezpečenie svojho využívania. Druhým nedostatkom je nepredvídateľnosť (malá predvídateľnosť) ich pôsobenia. Nestabilita dodávok energie z obnoviteľných zdrojov môže byť veľkou prekážkou ich použitia, no aktívne „zdieľanie“ energie a jej produkcie môžu priniesť veľký efekt.

Civilizovaný človek dnes produkuje odpad takmer pri každej svojej činnosti. Ľudia v domoch prežijú pohodlne vďaka intenzifikovanému poľnohospodárstvu a enormnej energetickej sieti. Prvky, technológie a materiály pre domy, poľnohospodársku techniku či energetiku však pokrýva priemysel. Či už priamo, alebo nepriamo, bývanie v domoch a bytoch tak roztáča obrovskú špirálu produkcie odpadov. Koľko odpadu produkuje bývanie v súčasných domoch?

Klimatické zmeny sú v súčasnosti vyvolané neefektívnym využívaním väčšiny energetických zdrojov a surovín. Zvýšenie efektivity využívania obnoviteľných zdrojov energie prináša so sebou zníženie energetickej náročnosti budov, s čím je úzko spojená efektívnejšia tepelná ochrana budov. Ako sa však následne darí zabezpečovať vnútornú tepelnú pohodu, zvlášť v letných horúčavách?

Žijeme v čase klimatických zmien, ktoré sa prejavujú extrémnymi výkyvmi počasia (sucho, prívaly dažďových či snehových zrážok). Zároveň dochádza k značnej urbanizácii a iným záťažiam životného prostredia, ktoré tieto zmeny a ich dôsledky výrazne ovplyvňujú. Je jasné, a civilizovaný svet sa tým už niekoľko desiatok rokov zaoberá, že treba zmeniť prístup, okrem iného aj k hospodáreniu s vodou a energiou v oblasti ZTI. 

Svet, v ktorom domy vyrábajú celoročne toľko energie, že nielenže pokryjú svoju spotrebu, ale prebytkami lokálne pomáhajú aj okolitým budovám a elektrickú sieť používajú len ako záložný zdroj. Zároveň minimalizujú spotrebu pitnej vody a bez toho, aby znižovali bežný životný štandard, maximálne využívajú dažďovú vodu. Toto všetko bolo témou študentskej architektonickej súťaže Český ostrovný dom. Predstavujeme vám víťazný projekt, za ktorým stoja študenti Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe.

Od 23. marca je v predaji nové číslo časopisu TZB Haustechnik č. 1/2018, ktorého ústrednou témou je trvalá udržateľnosť. Hovorí sa o nej čoraz viac, čo všetko však môže znamenať vo vzťahu k využívaniu zdrojov a technike prostredia?

Bratislavská teplárenská, a.s. (BAT) ako najväčší výrobca a distribútor tepla v hlavnom meste prevádzkuje dve oddelené sústavy centralizovaného zásobovania tepla (SCZT), ktoré dodávajú teplo v bratislavských mestských častiach: Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves, Dúbravka.

V procese zlepšovania energetickej efektívnosti budov sú odbornej verejnosti známe tri míľniky, a to 1. január 2013, 1. január 2016 a 1. január 2021. V súvislosti s týmito termínmi sa postupne sprísňujú požiadavky na kvalitu stavebných konštrukcií, ktoré tvoria obálku budovy, a na kvalitu systémov na úpravu vnútorného prostredia budov. V našom príspevku sa pokúsime na konkrétnych príkladoch rôznych typov budov demonštrovať nielen energetický, ale najmä ekonomický vplyv zavádzania nových požiadaviek na investorov. 

Energia sa stala nevyhnutnou súčasťou nášho života. Zároveň však máme veľmi nejasnú predstavu o energii ako takej, o jej „výrobe“, ako aj o opodstatnenosti jej spotreby. Koľko energie musíme najprv minúť, aby sme dokázali vyrobiť 1 kWh elektrickej či tepelnej energie? Aké energetické nosiče sú technicky využiteľné?

Spoločnosť Kingspan je svetovou jednotkou v oblasti výroby vysokoúčinných izolácií, stavebných materiálov a solárnych integrovaných opláštení budov. Dodávame vysokoúčinné, nízkonákladové a nízkoemisné stavebné riešenia v mnohých oblastiach trhu. Izolačné materiály Kingspan z radov Kooltherm, Optim-R a Quadcore predstavujú energeticky najúčinnejšie formy izolácie pre rôzne typy stavebných konštrukcií. 

Spoločnosť SAMSON COMPANY je výhradný zástupca GENEBRE pre Slovenskú republiku a predajca produktov GENERAL FITTINGS v Slovenskej republike.

Výsledkom medzinárodného projektu BUILD UPON je 46 odporúčaní, z ktorých sa vybralo desať najdôležitejších. Prostredníctvom nich možno dosiahnuť rýchlejšiu obnovu budov a vytýčené ciele na zmiernenie klimatických zmien.

Kúpeľ v 200-litrovej vani či sprchovanie s „úspornou“ sprchovou hlavicou zabezpečí hygienickú čistotu nášho tela, no pri fatálne rôznej energetickej spotrebe. Výmenou starého teplovodného plynového kotla za kondenzačný ušetríme max. 15 % energie, výmenou spôsobu umývania až 95 %. Zvýšenie účinnosti a efektivity ohrevu vody je oproti zvýšeniu efektívnosti jej využívania zanedbateľné. Koľko energie skutočne míňame na ohrev vody a koľko míňať musíme?