Životnosť drevených stavieb a konštrukcií je relatívna veličina . Avšak ani ten najprepracovanejší návrh drevenej konštrukcie nemusí vždy zabrániť vytváraniu porúch na nej. Môže však minimalizovať riziko ich výskytu. Vplyv jednotlivých detailov konštrukcie na životnosť a spoľahlivosť možno prirovnať k pevnosti reťaze – každá reťaz je taká pevná, ako je pevný jej najslabší článok.
Architektúru Nórska ovplyvnili klimatické, ekonomické a politické pomery. Najdostupnejším a najčastejšie používaným konštrukčným materiálom bolo drevo. Z neho vytvárané zrubové konštrukcie sa používali tak v ľudovej, ako aj v sakrálnej architektúre. Sledujúc nórsku architektúru do 19. storočia možno hovoriť o tzv. stavebnej kultúre zrubových stavieb.
Stavanie z dreva nabralo vysoké obrátky najmä u našich západných susedov – a treba povedať, že na to majú niekoľko dobrých dôvodov. Aj u nás drevených domov utešene pribúda a je zrejme len otázkou času, kedy tento stavebný materiál ohlási aj na Slovensku návrat vo veľkom štýle. Dá sa pritom predpokladať, že viac než z vlastnej tradície dreveníc budeme čerpať z čerstvých skúseností staviteľov energeticky úsporných domov v západnej a strednej Európe.
Firma HAAS Fertigbau patrí svojím zameraním k firmám, ktoré dávajú víziám o ideálnom bývaní reálne kontúry. Majiteľ firmy pán Xaver Haas si zakladá na korektnom vzťahu so zákazníkmi, zamestnancami a obchodnými partnermi, ako aj na vytváraní spoločenských hodnôt. Realizácia stavieb na báze dreva k ich vytáraniu bezpochyby prispieva. Čo všetko stojí za výsledným produktom – rodinným alebo bytovým domom, objektom na báze dreva na priemyselné alebo poľnohospodárske účely – nám ozrejmil konateľ pre Slovensko Ing. Ladislav Kameník.
Pri realizácii moderných drevostavieb sa rovnako ako pri historických drevostavbách kladú najvyššie požiadavky na obvodový plášť budovy. Jednou z podmienok dlhodobej životnosti drevostavieb je dostatočná ochrana drevenej konštrukcie proti nadmernej vlhkosti a účinkom vody. S ochranou stavebného diela, respektíve jeho obvodového plášťa proti vlhkosti úzko súvisí okrem pôsobenia zrážok (dážď, sneh) a zabudovanej stavebnej vlhkosti aj problematika difúzie vodných pár a konvekcia – prenos vlhkosti prúdením.
Výstavba zrubových stavieb je v súčasnosti novodobým celosvetovým trendom spoločnosti. Rozhodujúcimi kritériami sú ekologické hľadisko a tiež vplyv dreva na psychiku a zdravie človeka. Mnohé z týchto stavieb sa však realizujú konštrukčnými systémami a štýlmi nepríznačnými pre našu krajinu, čo je škoda, keďže Slovensko má v zrubových stavbách tradíciu a neexistuje dôvod, prečo by mali stavebníci prehliadať tradičný štýl dreveníc a neprenášať ho do súčasných realizácií.
Drevená ľudová architektúra bola na území Slovenska obľúbená pre ľahkú dostupnosť a opracovateľnosť dreva ako stavebného materiálu. Stavali sa obytné i hospodárske objekty, ale i kostoly či synagógy.
Štúdium prírodných organizmov vytvárajúcich multifunkčné systémy umožňuje získať dôležité informácie, na základe ktorých možno ďalej vytvárať optimálne projekty bionických konštrukcií.
V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na životné prostredie, zvyšuje sa predovšetkým informovanosť verejnosti o potrebe znižovať emisie CO2, čoho dôsledkom je aj Kjótsky protokol. Viac ako 50 % všetkých skleníkových plynov ide na vrub stavebníctva.
Výstavba budov na báze dreva sa ešte stále spája s dvomi základnými otázkami – aké finančné náklady treba vynaložiť na výstavbu nízkoenergetickej budovy a aké zvýšenie investícií musí investor zniesť, ak sa rozhodne napríklad pre energeticky pasívny dom.
Viacpodlažné drevené konštrukcie sú perspektívnou oblasťou použitia dreva, ktoré na svoju výrobu potrebujú v porovnaní s ostatnými „klasickými“ materiálmi oveľa menej energie. Prevažná väčšina nízkoenergetických stavieb alebo stavieb s pasívnou energetickou bilanciou má drevenú nosnú konštrukciu. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa drevo používa bežne ako nosný materiál štvor- a päťpodlažných budov. Obmedzenie výšky budovy spravidla súvisí iba s požiadavkami na požiarnu odolnosť daného objektu. V článku sa uvádzajú príklady realizovaných viacpodlažných domov v Nemecku a Anglicku.
V oblasti navrhovania a výroby drevených stavebných konštrukcií sa najčastejšie používa drevo ihličnatých drevín, najmä smreku. Je to spôsobené rozsahom a skladbou surovinovej základne ako i priaznivým pomerom mechanických vlastností vzhľadom na vlastnú hmotnosť konštrukčného materiálu [8]. Ako materiál sa využíva masívne drevo, lepené lamelové drevo a v súčasnosti čoraz viac konštrukčný materiál LVL (Laminated Veneer Lumber) – v preklade vrstvené dyhové drevo.
Pod pojmom preventívna ochrana dreva alebo drevenej pamiatky sa rozumie súbor opatrení, ktoré majú zabrániť jej poškodeniu komplexom biologických a abiotických činiteľov. V prípade kultúrnych pamiatok je snaha zachovať ich pôvodné konštrukčné riešenie, ktoré však nemusí byť vždy optimálne, a teda pre ich záchranu treba nezriedka siahnuť aj k ich chemickej ochrane.
Drevo ako prírodný organický materiál podlieha vplyvom času rôznym typom poškodení. Zmeny v jeho štruktúre pri hnilobe a iných poškodeniach sa prejavujú v zmenách jeho vlastností, v strate úžitkových a estetických hodnôt. S cieľom zachovať kultúrne dedičstvo na báze dreva aj pre budúce generácie je nevyhnutné, aby sa vyspelé spoločnosti o drevené pamiatky aj adekvátne starali. Na území SR treba chrániť najmä objekty zapísané v zozname kultúrnych pamiatok, ku ktorým patria viaceré stavby a ich súčasti – drevenice, drevené kostoly, hrazdené stavby, historické stropy, krovy, dvere, okná, schodiská i iné súčasti budov ľudovej architektúry, meštianskych, kúpeľných i iných domov, kaštieľov alebo hradov.
Sadrokartónové dosky v slovenských interiéroch už zdomácneli a ich výhody sú všeobecne známe a využívané. Existujú však požiadavky na konštrukcie stien, stropov a podláh, ako je vyššia pevnosť, vyššia statická zaťažiteľnosť, vyššia požiarna odolnosť alebo zvuková izolácia, ktorým sadrokartón nedokáže vyhovieť alebo im vyhovuje iba po náročných úpravách. Tu sa uplatnia sadrovláknité stavebné dosky, ktoré sa v Európe používajú od roku 1971 a v Slovenskej republike od roku 1993.
