drevostavba

Drevená ľudová architektúra bola na území Slovenska obľúbená pre ľahkú dostupnosť a opracovateľnosť dreva ako stavebného materiálu. Stavali sa obytné i hospodárske objekty, ale i kostoly či synagógy.

Štúdium prírodných organizmov vytvárajúcich multifunkčné systémy umožňuje získať dôležité informácie, na základe ktorých možno ďalej vytvárať optimálne projekty bionických konštrukcií.

V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na životné prostredie, zvyšuje sa predovšetkým informovanosť verejnosti o potrebe znižovať emisie CO2, čoho dôsledkom je aj Kjótsky protokol. Viac ako 50 % všetkých skleníkových plynov ide na vrub stavebníctva.

Výstavba budov na báze dreva sa ešte stále spája s dvomi základnými otázkami – aké finančné náklady treba vynaložiť na výstavbu nízkoenergetickej budovy a aké zvýšenie investícií musí investor zniesť, ak sa rozhodne napríklad pre energeticky pasívny dom.

Viacpodlažné drevené konštrukcie sú perspektívnou oblasťou použitia dreva, ktoré na svoju výrobu potrebujú v porovnaní s ostatnými „klasickými“ materiálmi oveľa menej energie. Prevažná väčšina nízkoenergetických stavieb alebo stavieb s pasívnou energetickou bilanciou má drevenú nosnú konštrukciu. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa drevo používa bežne ako nosný materiál štvor- a päťpodlažných budov. Obmedzenie výšky budovy spravidla súvisí iba s požiadavkami na požiarnu odolnosť daného objektu. V článku sa uvádzajú príklady realizovaných viacpodlažných domov v Nemecku a Anglicku.

V oblasti navrhovania a výroby drevených stavebných konštrukcií sa najčastejšie používa drevo ihličnatých drevín, najmä smreku. Je to spôsobené rozsahom a skladbou surovinovej základne ako i priaznivým pomerom mechanických vlastností vzhľadom na vlastnú hmotnosť konštrukčného materiálu [8]. Ako materiál sa využíva masívne drevo, lepené lamelové drevo a v súčasnosti čoraz viac konštrukčný materiál LVL (Laminated Veneer Lumber) – v preklade vrstvené dyhové drevo.

Pod pojmom preventívna ochrana dreva alebo drevenej pamiatky sa rozumie súbor opatrení, ktoré majú zabrániť jej poškodeniu komplexom biologických a abiotických činiteľov. V prípade kultúrnych pamiatok je snaha zachovať ich pôvodné konštrukčné riešenie, ktoré však nemusí byť vždy optimálne, a teda pre ich záchranu treba nezriedka siahnuť aj k ich chemickej ochrane.

Drevo ako prírodný organický materiál podlieha vplyvom času rôznym typom poškodení. Zmeny v jeho štruktúre pri hnilobe a iných poškodeniach sa prejavujú v zmenách jeho vlastností, v strate úžitkových a estetických hodnôt. S cieľom zachovať kultúrne dedičstvo na báze dreva aj pre budúce generácie je nevyhnutné, aby sa vyspelé spoločnosti o drevené pamiatky aj adekvátne starali. Na území SR treba chrániť najmä objekty zapísané v zozname kultúrnych pamiatok, ku ktorým patria viaceré stavby a ich súčasti – drevenice, drevené kostoly, hrazdené stavby, historické stropy, krovy, dvere, okná, schodiská i iné súčasti budov ľudovej architektúry, meštianskych, kúpeľných i iných domov, kaštieľov alebo hradov.

Sadrokartónové dosky v slovenských interiéroch už zdomácneli a ich výhody sú všeobecne známe a využívané. Existujú však požiadavky na konštrukcie stien, stropov a podláh, ako je vyššia pevnosť, vyššia statická zaťažiteľnosť, vyššia požiarna odolnosť alebo zvuková izolácia, ktorým sadrokartón nedokáže vyhovieť alebo im vyhovuje iba po náročných úpravách. Tu sa uplatnia sadrovláknité stavebné dosky, ktoré sa v Európe používajú od roku 1971 a v Slovenskej republike od roku 1993.

Moderné drevené domy dnes vznikajú mnohými spôsobmi a často sú na nerozoznanie od domov realizovaných inou stavebnou technológiou, ale len na prvý pohľad. Bývanie v nich už totiž prináša rozdiely – nízke prevádzkové náklady a zdravú a príjemnú klímu po celý rok.

Koľkí z nás snívali o malom domčeku vysoko na strome, keď boli malými deťmi? Realizovať ľuďom dávne sny sa prostredníctvom svojich projektov domov na stromoch rozhodol brémsky ateliér Baumraum. Nejde pritom o žiadne domácky skonštruované bunkre, ale o seriózne stavby s premysleným dizajnom, v ktorých môžu čas tráviť aj dospelí a ktoré sa môžu využívať aj na oveľa prozaickejšie účely než len na bezstarostné hry. Škála ich stvárnenia je široká, v ateliéri však už dnes vznikajú nezvyčajné futuristické koncepty domov, ktoré sú zhmotnením túžby človeka návratu k prírode či detským snom.

Stavebná technológia SIPs – structural insulated panels (štruktúrované izolované panely)− je na slovenskom a českom stavebnom trhu novinkou. Táto technológia sa vyvinula v USA, kde sa v roku 1952 prvýkrát použila pri bytovej výstavbe domov. Pri prvých domoch sa tieto panely použili na obvodové steny, vnútorné priečky a strešné plášte. Technológia SIPs dnes zahŕňa celé stavebné odvetvie a napríklad na americkom stavebnom trhu sa podieľa asi 5 %.

Ak si objednáte drevený zrubový dom HONKA v spoločnosti FINDOM-SK, autorizovaného zástupcu na Slovensku, objednáte si zaručenú kvalitu a kompletné služby.

Preglejková doska určená do exteriéru predstavuje aj dobrý podklad pod pružnú podlahu, resp. podlahovú krytinu, keďže položená na plocho zostáva hladká a zachováva si aj pri zaťažení vyrovnaný povrch.

Klienti dnes od stavebných firiem požadujú predovšetkým rýchlu a nenáročnú realizáciu stavieb a vzhľadom na nedostatok kvalitných pracovných síl aj čo najnižšiu prácnosť výstavby. Drevostavby spĺňajú tieto požiadavky omnoho lepšie ako murované stavby, no na druhej strane si vyžadujú omnoho starostlivejší prístup. Mnohých investorov oslovujú drevostavby s difúzne otvorenou konštrukciou, ktorá ponúka mnoho výhod – napríklad rýchlu realizáciu stavby a jej finančne menej náročnú prevádzku.