Pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., (NDS) predstavuje bezpečnosť na cestných komunikáciách jednu z priorít. Ako správca a vlastník diaľničnej infraštruktúry si spoločnosť túto otázku na diaľniciach a rýchlostných cestách uvedomuje a usiluje sa rozširovať zavádzanie bezpečnostných prvkov. O možnostiach ich využitia sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS Ing. Igorom Chomom.
Jedným zo strategických cieľov Slovenskej republiky v procese európskej integrácie je napojenie dopravných väzieb Slovenska na európsku dopravnú sieť. Navrhovaná diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Dubná Skala je v súlade s Programom rozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky, ako aj s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
(2. časť druhej etapy diaľnice D1 Fričovce – Prešov-západ) Diaľnica D1 je súčasťou multimodálneho koridoru číslo V vetva A smerujúceho cez slovenské územie v smere Bratislava – Žilina – Prešov – Košice až do Užhorodu na Ukrajine. V úseku Svinia – Prešov-západ je súčasťou základného diaľničného ťahu na Slovensku, ktorý po dobudovaní bude súčasťou európskej cesty E 50.
Zvýšenie priepustnosti diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava navýšením počtu jazdných pruhov nevyhnutne vyvolalo nutnosť úpravy súčasného telesa vozovkovej časti, ale aj sanácie stavebných objektov, ktoré boli na dosiahnutie uvedeného cieľa limitujúce.
Jednou z hlavných činností Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS) je príprava a realizácia opráv a výstavba diaľnic a rýchlostných ciest na základe vládou schváleného Plánu rozvoja diaľnic a ciest SR. Jednotlivé investičné akcie sú financované okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu aj z európskych fondov, úveru a predaja diaľničných nálepiek. O zhodnotení tohtoročných investícií a ďalších plánoch sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS, a. s., Igorom Chomom.
Rozvoj ekonomiky Slovenska so zvyšujúcimi sa nárokmi na prepravné vzťahy vyvoláva potrebu urýchleného dobudovania siete diaľnic a rýchlostných ciest. Narastajúca intenzita automobilovej dopravy sa na existujúcich štátnych cestách prejavuje ich preťažením, hlavne v častiach nadväzujúcich na už vybudované diaľnice. Jeden z takýchto kritických úsekov je aj cesta I/61, ktorá vedie cez mesto Považská Bystrica, v úseku od Sverepca po Vrtižer.
V máji tohto roka sa poklopaním základného kameňa začala výstavba diaľničného úseku križovatka diaľnic D2 a D4 Stupava-juh. Stavba bude súčasťou bratislavského diaľničného obchvatu a napomôže plynulosti dopravy.
Takmer 37-kilometrový úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou bude nielen prvým šesťprúdovým diaľničným úsekom na Slovensku, ale aj prvým úsekom, pri rozširovaní ktorého je využitá moderná technológia spevnenia podložia hydraulickým spojivom Doroport Plus. Vďaka teto novinke bude rozširovanie diaľnice šetrnejšie k životnému prostrediu i k financiám.
Mimoúrovňová útvarová križovatka Prešov-západ je súčasťou úseku diaľnice D 1 Prešov-západ – Prešov-juh. Križovatka bude zabezpečovať vzájomné prepojenie diaľnice D 1, rýchlostnej cesty R 4, ciest I/18 a II/546 a komunikačného systému mesta Prešov.
Základný kameň stavby D3 Hričovské Podhradie – Kysucké Nové Mesto, I. etapa Hričovské Podhradie – Žilina (Strážov) bol slávnostne položený 7. októbra 2005. Po dvoch rokoch a dvoch mesiacoch bol 7. decembra úsek otvorený. Treba dodať, že z časti stavby, a to objektu 219 Estakády nad svahom pozdĺž štátnej cesty I/18 pri Žiline bol otvorený iba ľavý dopravný pruh, pretože neskoré odovzdanie staveniska estakády v náročnom teréne a lokalite medzi prudkým svahom, cestou, železnicou a vodnou plochou nedovolilo dokončiť estakádu kompletne. Stavbu ako zhotoviteľ zabezpečovalo Združenie Strážov (Doprastav 50 %, Váhostav-SK 30 %, Strabag 20 %).
Bratislava leží v srdci Európy, v trojuholníku európskych veľkomiest na Dunaji: Viedeň – Bratislava – Budapešť. Tesná blízkosť s Viedňou, ako aj európsky projekt TwinCity Bratislava – Wien, ktorý predstavuje integráciu tohto európskeho súmestia a celého euroregiónu, dáva Bratislave veľké perspektívy rozvoja. Rozvoj je však veľmi úzko spätý s kvalitnou dopravnou infraštruktúrou, ktorá má v Bratislave svoje medzery. Potreba rýchleho budovania základnej dopravnej infraštruktúry hlavného mesta je ešte výraznejšia v kontexte dlhoročného zanedbávania tohto problému.
