diaľnice

Diaľničný ťah D1 je v Slovenskej republike základným ťahom v smere západ – východ. Po dobudovaní bude zároveň súčasťou európskej cesty E50, ktorá prechádza v trase Brest – Paríž – Saarbrücken – Nürnberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko smerom na juh (na Bukurešť) a ďalej cez krajiny bývalého Sovietskeho zväzu smerom na východ. Zároveň je súčasťou európskeho ťahu E75 v trase Žilina – Bratislava a súčasťou transeurópskej magistrály (TEM) sever – juh.

V rámci stavby D2 Bratislava – protihluková stena Lamač sa navrhuje zníženie hlukovej záťaže z diaľnice D2 pomocou mobilnej protihlukovej steny s výškou 4,0 m. Z časového hľadiska ide o dočasnú stavbu, a to najmä z dôvodu výhľadového rozšírenia diaľnice na 6-pruh. Celú stavbu protihlukovej steny vrátane portálov dopravného značenia rieši inžinierske združenie vedené spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., tak, aby nebola do budúcna obmedzujúcim faktorom pri rozšírení diaľnice D2 a nezvyšovala tak investičné náklady pripravovanej stavby.

Dňa 26. mája 2014 bola podpísaná zmluva o dielo medzi objednávateľom, Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., a zhotoviteľom, Združením D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno), ktorého členmi sú spoločnosti EUROVIA SK, a.s. (ako vedúci člen združenia), HOCHTIEF CZ, a. s., a STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., na predmet obstarávania – diaľnicu D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Celková hodnota realizovaného diela je 254,9 mil. eur bez DPH. Oficiálny dátum začatia prác na stavbe bol 1. 6. 2014 s plánovaným časom výstavby 36 mesiacov.

Fenoménom týchto dní možno v odbore pozemných komunikácií nazvať zvodidlá. Tie sa na diaľniciach a rýchlostných cestách konečne po dlhom čase dočkali pozornosti, akú si taký významný prvok bezpečnosti zasluhuje.

Bratislava nie je „iba“ hlavným mestom Slovenskej republiky, ale aj medzinárodným dopravným uzlom, cez ktorý prechádzajú denne tisícky áut smerujúce z Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Poľska alebo do týchto krajín. Bratislava je aj centrom vnútroštátnej dopravy, lebo je medzinárodným prístavom na Dunaji, má medzinárodné letisko a je dôležitým železničným uzlom. Všetky tieto skutočnosti majú pozitívny vplyv na ekonomiku nášho hlavného mesta, ale negatívny na dopravnú situáciu v meste.

Diaľnica D4 s celkovou dĺžkou približne 48 km v koridore Bratislava, Jarovce – Stupava – štátna hranica Slovenskej republiky a Rakúska je súčasťou siete diaľnic a rýchlostných ciest v Slovenskej republike od roku 2001.

Začiatkom predchádzajúceho roka došlo k zmene na vedúcej pozícii v jednej z najvýznamnejších stavebných firiem na Slovensku, v spoločnosti STRABAG, s. r. o. Novým konateľom sa stal Ing. Branislav Lukáč, s ktorým sme sa rozprávali o jeho doterajšom pôsobení a ďalšom smerovaní spoločnosti.

Jedným z posledných pripravovaných úsekov diaľnice D1 medzi mestami Bratislava a Košice je úsek D1 Prešov-západ – Prešov-juh, na ktorý v súčasnosti prebieha projektová a investičná príprava.

V novembri 2012 sa v Bratislave uskutočnil XVII. seminár Ivana Poliačka so zameraním na prípravu, projektovanie a realizáciu stavieb diaľnic a rýchlostných ciest v SR. Článok ponúka stručný prehľad prezentovaných príspevkov odborníkov, ako aj poznatky zo zahraničia. Opisuje progresívne riešenia objektov na úsekoch rýchlostnej cesty R1 navrhnuté v projektoch, použitie nových cestných stavebných materiálov aj problémy pri zavádzaní nových technológií.

Príspevok predstavuje globálnu informáciu o stave a súčasne malého sprievodcu po objektoch budovaného úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia z pohľadu dodávateľov podieľajúcich sa na jeho realizácii.

Výstavba strategického severného úseku diaľnice D1 severne od Martina medzi Dubnou Skalou a Turanmi sa začala v decembri minulého roka. Stavba sa realizuje podľa metódy naprojektuj a postav – podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC. Ukončenie výstavby a uvedenie do prevádzky úseku dlhého 16,405 km je plánované v závere roka 2014.

Diaľnice by sa tento rok mohli stať veľmi vítanou pomocou pre ťažko skúšaný sektor stavebníctva. Stavebná produkcia na Slovensku sa v apríli medziročne prepadla o viac ako 16 percent (sezónne neočistená). Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa môže aspoň sčasti stať pre stavebný sektor kotvou v rozbúrenom mori ekonomických problémov eurozóny.

O cementobetónových vozovkách sa na Slovensku už dobrých desať rokov (len) rozpráva. Po množstve konferencií, seminárov a článkov by bolo načase konať. Nová vláda opäť stojí pred príležitosťou využiť výhody vozoviek s cementobetónovým krytom a okrem iného tým maximalizovať ekonomický stimul výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pre domácu ekonomiku.

Udržateľný rozvoj cestného staviteľstva je dôležitý zámer spoločnosti. Stavba diaľnic, rýchlostných ciest a ich správa a údržba sú materiálovo a energeticky náročné, pričom narastá problém dostupnosti a vyčerpania zdrojov. Výskum zameraný na úspory energie a materiálov podporujú aj stavebné firmy, pričom čiastkové výsledky zavádzajú do praxe. V článku sú uvedené informácie a niektoré poznatky, ktoré boli prezentované aj na XVI. seminári Ivana Poliačka v roku 2011.

Smernica Európskeho parlamentu o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry dáva správcovi komunikácií tieto nástroje: riadenie kritických nehodových lokalít (Black Spot management) a bezpečnostné inšpekcie ako preventívny prístup riadenia bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Dlho očakávané bezpečnostné audity budú vykonávať osoby nezávislé od projektantov a správcov predmetnej komunikácie.