Spoločnosť Doprastav, a. s., realizovala na úseku „I/18 Liptovský Mikuláš, Palúdzka – Okoličné“ obnovu krytu vozovky, pričom stavebné práce sa vykonávali nepretržite 7 dní v týždni a najmä z dôvodu minimalizácie obmedzenia dopravy aj v nočných hodinách, čo sa nakoniec ukázalo ako správne rozhodnutie.
Cestné komunikácie čelia stále sa zvyšujúcemu dopravnému zaťaženiu, čo spôsobuje rýchlejšie opotrebenie povrchu vozovky spojené s vyššími nákladmi na jej údržbu a opravy.
Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná sa napája na existujúci obchvat Trstenej a vedie zvlneným členitým terénom, prevažne v extraviláne. Na konci úseku R3 vedie po vetve križovatky Nižná a prostredníctvom rovnomenného privádzača sa pripája na súčasnú cestu I/59 cez okružnú križovatku pred vjazdom do Nižnej. Úsek bude postavený v polovičnom profile s úpravou šírkových pomerov na začiatku a na konci úseku. V km 3,900 – 4,160 povedie cesta v plnom profile. Za mostom v km 4,160 bude vybudovaná len pravá strana rýchlostnej cesty, ukončená v km 4,400 mimoúrovňovou križovatkou s privádzačom.
Skúsenosti s realizáciou asfaltových vozoviek v cestných tuneloch majú máloktorí zhotovitelia. Na základe poznatkov zo zahraničia, keď boli v Európe evidované v cestných tuneloch viaceré požiare, sa na Slovensku navrhovali diaľničné tunely výlučne s cementobetónovou vozovkou, a to nielen z hľadiska bezpečnosti, ale hlavne z hľadiska životnosti. Aktuálne sa však naskytá príležitosť zrealizovať v cestnom tuneli asfaltovú vozovku z dôvodu urýchlenia jej výstavby a odovzdania úseku cesty do predčasného užívania. Táto príležitosť predstavuje skúšku nielen pre zhotoviteľa, ale aj pre projektanta, pretože návrh asfaltovej vozovky v tuneli má svoje špecifiká a obmedzenia najmä z hľadiska kvalitatívnych parametrov jednotlivých vrstiev vozovky.
Ide o cestu I. triedy s celkovou dĺžkou 11,470 km, ktorá vznikla prekategorizovaním pôvodnej cesty II/586. Cesta I/13 je súčasťou európskej medzinárodnej trasy E575 a z hľadiska dopravného významu predstavuje dôležitý cestný ťah. Riešený úsek sa nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Dunajská Streda, a prechádza cez katastrálne územia obcí Veľký Meder, Ižop a Čiližská Radvaň.
Predmetom projektu bola komplexná prestavba preťaženej mestskej komunikácie Harmincovej ulice s pôvodným usporiadaním pruhov 1 + 1 na komfortnú a kapacitnú štvorpruhovú cestu. Predmetná komunikácia spája bratislavské mestské časti Dúbravka a Lamač, no zároveň je z funkčného hľadiska pre veľkú časť okresu Bratislava IV aj prístupným bodom na diaľnicu D2. Realizáciu stavebných prác zabezpečovala spoločnosť STRABAG, s. r. o., v termíne od augusta 2022 do októbra 2023. Išlo o jednu z najväčších investícií magistrátu hlavného mesta do rozvoja cestnej infraštruktúry za ostatné roky.
Vládny kabinet priebežne posudzuje investície, či spĺňajú podmienky strategickosti. Na rokovaní v stredu 10. júla odsúhlasila vláda veľký balík takýchto investícií – diaľničných a železničných – z dielne rezortu dopravy a dve nemocnice (ministerstvo zdravotníctva). Pred časom sa stal strategickým projekt rozvoja a modernizácie FNsP J. A. Reimana v Prešove (rezort obrany).
Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná sa napája na existujúci obchvat Trstenej a vedie zvlneným členitým terénom, prevažne v extraviláne. Na konci úseku R3 vedie po vetve križovatky Nižná a prostredníctvom rovnomenného privádzača sa pripája na súčasnú cestu I/59 cez okružnú križovatku pred vjazdom do Nižnej. Úsek bude postavený v polovičnom profile s úpravou šírkových pomerov na začiatku a na konci úseku. V km 3,900 – 4,160 povedie cesta v plnom profile. Za mostom v km 4,160 bude vybudovaná len pravá strana rýchlostnej cesty, ukončená v km 4,400 mimoúrovňovou križovatkou s privádzačom.
Túto kompetenciu bude môcť využiť v prípade, ak to bude vyžadovať naliehavý verejný záujem alebo pôjde o okolnosti osobitného zreteľa.
Cieľom článku je predstaviť širokej verejnosti spôsoby pasportizácie konštrukcií tunela Višňové, ktoré boli zrealizované predchádzajúcim združením dodávateľov Salini – Impregilo – Dúha.
Cesta I/68 je súčasťou dopravnej cestnej siete SR v severojužnom smere a plní významnú úlohu v rámci dopravy v oblasti východného Slovenska, a to vnútroštátne aj medzinárodne. Začiatok cesty I/68 je situovaný na hraničnom priechode s Poľskou republikou v Mníšku nad Popradom, trasa ďalej prechádza mestami Stará Ľubovňa, Sabinov, Prešov a Košice až na hraničný prechod s Maďarskou republikou do obce Milhosť.
Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.
Realizácie MIB-u v Starom Meste sú podľa policajtov nezákonné. Inštitút si za svojím projektom stojí
Bezpečnejšie a fungujúce ulice. Aj to sú ciele Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) a hlavného mesta v novom projekte Mesto pre deti. Úpravami prešlo niekoľko dôležitých bratislavských lokalít, ktoré sú po novom pokojnejšie. U verejnosti však vyvolali niektoré realizácie rozpačité reakcie a podľa najnovších informácií sú úpravy niektorých miest v rozpore so zákonom. MIB si ale za zmenami stojí.
V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha.
Na aktuálnom stave vozoviek na Slovensku sa podpísalo mnoho faktorov. Patrí medzi ne nedostatočná alebo chýbajúca údržba, nárast intenzity dopravy, zmena klimatických podmienok, na ktoré tieto vozovky neboli dimenzované, a v niektorých prípadoch aj nevhodne použité postupy pri realizácii opráv.