Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Vaillant
  • KM BETA

Technologický postup kladenia hydroizolačnej fólie

Technologický postup kladenia hydroizolačnej fólie

Hydroizolačné fólie sa voľne kladú na vodorovný podklad zodpovedajúci požiadavkám. Na zvislých a šikmých plochách sa hydroizolačné súvrstvie mechanicky kotví k podkladu. Na pripravené podkladové vrstvy sa najprv položí podkladová a separačná textília, potom sa realizuje izolačný povlak z fólie, ktorý sa po kontrole tesnosti spojov a plochy opäť zakryje ochrannou vrstvou. Pri súčasnej realizácii vodorovnej i zvislej izolácie sa zvyčajne najprv izolujú zvislé plochy a potom vodorovné.

Požiadavky na podkladové vrstvy

Podkladové a ochranné betónové mazaniny sa zhotovujú z betónu triedy C20/25. V podkladových betónoch sa má použiť kamenivo frakcie do 8 mm. Hydroizolačná vrstva sa kladie na rovný podklad zbavený mechanických nečistôt a ostrých výstupkov. Podklad môže na dvojmetrovej late vykazovať nerovnosť maximálne 20 mm. V ploche sa nedá akceptovať zvlnenie tam, kde vzdialenosť vrcholov dvoch vĺn je menšia ako 1 m. Betóny a omietky sa upravujú latou alebo dreveným hladidlom. V izoláciách proti zemnej vlhkosti môže podklad tvoriť štrkopiesková vrstva z hutneného kameniva. Frakcia do 32 mm hrubá minimálne 50 mm alebo frakcia do 63 mm s hrúbkou 100 mm.

Kladenie vrstiev

Pásy izolačnej fólie sa na podkladovú a separačnú textilnú vrstvu rozbalia z balov so vzájomným presahom širokým minimálne 50 mm (bočné a čelné presahy) a podľa potreby sa ich dĺžka upraví odrezaním. Medzi susednými pásmi fólie musia byť čelné presahy vzájomne posunuté (tzv. kladenie na väzbu) aspoň o 100 mm. Orientácia fóliových pásov a ich presahov k stavbe a smeru pôsobenia vody nie je rozhodujúca. Iba pri zvislých izoláciách sa jednotlivé pásy fólie orientujú zvisle. Fóliové hydroizolácie sa na vertikálne plochy kotvia mechanicky.

Kladenie textílie

Podkladové a separačné textilné vrstvy, tvoriace súčasť izolačného súvrstvia, sa na podklad kladú voľne s presahmi širokými minimálne 50 mm. Orientácia jednotlivých pásov textílie a ich presahov nerozhoduje, dôležité je iba, aby podklad celkom pokryla ochranná vrstva a pritom nehrozil posun. Na vodorovných plochách sa textília zásadne nekotví, len sa podľa potreby na okrajoch plôch provizórne priťaží proti vplyvom vetra. Na zvislých a šikmých plochách sa podkladová textília najprv dočasne mechanicky pripevní pri hornom okraji plochy, a to podľa okolností tak, že sa pribije cez dosku alebo prehne cez hranu muriva a zaťaží, potom sa riadne ukotví úchytnými prvkami fóliového izolačného povlaku. Krycia vrstva sa na zvislých a šikmých plochách zavesí na prečnievajúci okraj podkladovej vrstvy. Pri stenách vyšších ako 3,5 m možno kryciu ochrannú vrstvu podľa potreby k izolačnej fólii bodovo prichytiť polyuretánovým lepidlom aj v ploche steny. Presahy jednotlivých pásov textílie sa v podkladovej vrstve zvárajú iba bodovo horúcim vzduchom. V krycej ochrannej vrstve je nutné presahy textilných pásov  vždy súvislo zvariť horúci vzduchom, a tak zabrániť vniknutiu nečistôt, cudzích predmetov, zásypového materiálu alebo betónovej zmesi pod ochrannú vrstvu a chrániť povrch izolačnej fólie.

Spoje

Všetky spoje sa zhotovujú výhradne teplovzdušnými zváracími prístrojmi. Takzvané zváranie za studena pomocou tetrahydrofuránu (THF) je veľmi citlivé na nepriaznivé poveternostné podmienky. Najlepšie je sa celkom vyhnúť úprave tvaru opracovaného detailu. Spájanie prostredníctvom THF je možné iba na otvorenom priestranstve pri teplote ovzdušia viac ako +15 °C a za suchého počasia.


Obr.: Geometria jednoduchého spoja. Hydroizolačná fólia sa v spodnej stavbe s tlakovou vodou odporúča zvárať dvojstopovými zvarmi so skúšobným kanálikov širokým asi 10 mm. Pri dvojstopových zvaroch realizovaných strojovo sa minimálna šírka homogénneho spoja znižuje na 10 mm.

Spájanie horúcim vzduchom

Zváranie fólií horúcim vzduchom spočíva v zahriatí spájaných povrchov do plastického stavu prúdom vzduchu vystupujúcim z hubice teplovzdušného zváracieho prístroja a v následnom stlačení spoja. Podľa postupu roztavovania hmoty sa teplovzdušný zvárací prístroj posúva v smere spoja a spájané okraje sa vzájomne stláčajú. Na spájanie presahov fólií sa zvyčajne používajú zváracie štrbinové dýzy široké 40 mm, zasunuté do spoja tak, aby okraj širokej štrbinovej dýzy presahoval o asi 3 až 4 mm cez okraj spoja a šírka homogénneho spoja bola minimálne 30 mm. Teplovzdušné spájanie sa v detailoch a zväčša aj na vertikálnych plochách vykonáva ručnými teplovzdušnými zváracími prístrojmi, na horizontálnych plochách zváracími automatmi.

Obr.: Geometria spoja s kanálikom. V miestach, kde sa pre nedostupnosť dvojstopový zvar nedá vykonať strojovo, odporúča sa jednoduchý zvar realizovaný ručne preplátovať tak, aby sa vytvoril skúšobný kanálik.

Kotvenie vrstiev

Fóliová hydroizolácia na zvislých stenách sa kotví v úrovniach jednotlivých podlaží – takzvané etapové spoje. Kotvenie sa realizuje len na hornom okraji danej etapy. Na kotvenie fóliovej hydroizolácie na hornom okraji sa vždy používa líniové kotvenie. Líniové kotviace prvky tvoria pásiky z poplastovaného alebo pozinkovaného plechu. Kotviace pásiky pritláčajú fóliovú hydroizoláciu k podkladu alebo sa na ne hydroizolácia teplovzdušne privarí. Kotviace prvky sa k pevnej podkladovej vrstve z betónu alebo omietnutého muriva bodovo pripevňujú zatĺkacími rozpernými nitmi s rozstupom približne 200 mm. Jednotlivé kotviace pásiky sa osadzujú so styčnými škárami širokými minimálne 3 mm (aby bola možná ich dilatácia).


Obr.: Geometria preplátovaného spoja

Bodové kotvenie

Bodové kotvenie izolačnej fólie na zvislých plochách sa realizuje v presahoch pásu minimálne po 1 m dĺžky, po každých 5 m aj v strede pásu aspoň dvoma kotvami, ktoré sa potom prekryjú záplatou. Kotvenie v okraji pásu sa prekryje ďalším pásom fólie tak, aby šírka teplovzdušného homogénneho zvaru popri kotvách pri fóliách z PVC-P zodpovedala šírke minimálne 30 mm. Opísané bodové kotvenie v presahoch sa využíva najmä v miestach, kde je potrebné, aby hydroizolačná fólia maximálne kopírovala podklad, napríklad v tuneloch.


Obr.: Etapové napojenie sektorovej hydroizolácie na zvislej stene

Požiadavky na ďalšie konštrukcie

Klampiarske konštrukcie
Ukončovacie lišty sa zhotovujú z pozinkovaného plechu hrubého 0,66 mm. Kotviace pásiky sú z pozinkovaného plechu s hrúbkou 0,66 mm, s lakovaným vnútorným povrchom a s vonkajším povrchom kašírovaným vrstvou PVC-P.
Tmely
Na tmelenie ukončovacích líšt sa používa trvalo pružný polyuretánový tmel.

Klimatické podmienky pri realizácii

Izolácie z fólií sa zvyčajne realizujú pri teplotách okolitého vzduchu, no najmä podkladu rovnajúcich sa alebo vyšších ako +5 °C. Ak je chladno, odporúča sa izolačné fólie pred položením temperovať vo vyhriatych priestoroch. Pri daždi a snehu sa práce musia buď prerušiť, alebo sa musí zabezpečiť ochrana pracovného priestoru pred nepriaznivým počasím. V prípade, že teplota vzduchu klesne pod 0 °C, hydroizolačné práce sa musia zastaviť. Nesmú sa vykonávať ani stavebné práce, ktoré sa týkajú hydroizolačného povlaku – napríklad kladenie ochrannej betónovej mazaniny. Teplota skúšanej hydroizolácie by pri vykonávaní skúšok hydroizolačných systémov z mäkčeného PVC nemala byť nižšia ako 0 °C. Ak sú teploty nižšie, v dôsledku zvýšenia tuhosti jednotlivých vrstiev sa veľmi predlžuje čas vysávania sektora aj skúšobných kanálikov. V priebehu pretlakových, prípadne vákuových skúšok fóliovej hydroizolácie nesmie teplota vzduchu a podkladu klesnúť pod 5 °C, respektíve 0 °C. Počas skúšky ihlou a iskrovej skúšky nesmie teplota vzduch a podkladu klesnúť pod 0 °C. Teplotu podkladu a vzduchu možno zvyšovať vhodným konštrukčným riešením (zateplením, zastrešením).

Hladina podzemnej vody

Až do staticky bezpečného zabudovania hydroizolácie, respektíve konštrukcie objektu by sa hladina podzemnej vody mala udržiavať čerpaním zo studní najmenej 300 mm pod najnižšie položeným miestom stavebnej jamy.

Po nechránenej izolácii môžu prechádzať iba pracovníci realizujúci hydroizoláciu, a to len v nevyhnutných prípadoch. Po nechránenej izolácii sa smie prechádzať iba v obuvi s mäkkou podrážkou. Po tom, ako sa izolácie dokončia a odovzdajú, treba v čo možno najkratšom čase zhotoviť predpísané ochranné vrstvy. Okrem fólie sú na vytvorenie izolačného systému potrebné doplnkové izolačné materiály (fóliové tvarovky, tmely a pod.) a pomocné materiály (podkladové, ochranné, separačné textílie, úchytné prvky a pod.).

Text a obrázky: Ateliér stavebných izolácií

Autormi článku sú pracovníci Ateliéru stavebných izolácií, ktoré sú špecializovaným strediskom spoločnosti Dektrade a. s.
Pri práci vychádzajú z všeobecnej teórie izolácií a konštrukcií stavieb vytváranej v centre stavebných izolácií KUTNAR – HYDRO TERMO IZOLACE STAVEB. Využívajú dlhoročné skúsenosti vlastných pracovníkov a poradcov z výrobnej, realizačnej, obchodnej, projektovej i súdnej sféry.